Arsenal83

86% pre chlapíka, ktorý sa rozhodol skoncovať so svojim životom takto nezmyselne? Áno, pointa je z istého uhla pohľadu pochopiteľná, na druhej strane, aký malo zmysel konania tohto človeka? Pôjdem preč od hnusného konzumného života medzi medvede a čo tým dokážem? Ako slobodne môžem zomrieť sám a bez pomoci? Oceňujem aspoň peknú prírodu a Kristen Stewart, ktorá už neraz ukázala, že je dobrou herečkou.

Náš vodca je ďalším filmom, ktorý rieši akýsi experiment,a to hneď po filme Experiment, re-makovaným aj Američanmi. Tento film rieši aj podobnú problematiku: Čo sa stane, keď sa niekto aj v rámci hry a nie skutočného života stane autoritou s mocou prikazovať, zakazovať a riadiť iných ľudí. Ako bolo tu už spomenuté, film je založený na skutočnom experimente z USA v 60.-tych rokoch a potvrdzuje len to, čo sme si už dávno mysleli. Človek sa za výnimočných okolností stáva niekým iným, zvlčie. Predsa sme len istou tehličkou v pyramíde živočišných druhov a naše animálne vlastnosti v nás nie celkom vyhynuli, hoci ich rozumom a existenciou určitých pravidiel potláčame. Je otázka, či je vôbec nutné takýto experiment konať. Stačí sa len pozrieť, čo sa deje aj dnes vo vojnových časoch. Vtedy, keď sa všetko môže, sa ľudia chovajú ako dav poloopíc bez ohľadu na iných. Naozaj len česť výnimkám. Táto nemecká dráma teda neprináša z môjho pohľadu nič nové, ale podáva to veľmi zaujímavým spôsobom.

Henrich VIII. je pre filmárov vďačnou témou a divácky zväčša dobre oceňovanou. 6x ženatý kat niektorých svojich manželiek, to sa v dejinách len tak nevidí. Eric Bana bol zvolený na prevedenie prikrášlenej stránky tohto kráľa, či už telesnej alebo duševnej. Výber sestier v podobe Scarlett a Natalie by z hľadiska atraktivity len ťažko mohlo byť prekonané a tak tu máme lákadlo aj pre divákove oko. Táto historická dráma sa snaží sústrediť, ako už z názvu vyplýva, ani nie tak na kráľa, ako na sestry, ich vzťah a jeho vývoj. Tým určila úspech filmu, pretože doteraz sme tu mali všetko koncentrované na osobnosť panovníka skôr než na osoby okolo neho, tie boli prakticky len komparzom, ako to je aj vo vynikajúcom seriáli Tudorovci. A tak, hoci už aj zarytý odporca histórie dopredu vie, ako sa to celé skončí, napriek tomu so záujmom hľadí na dvorné intrigy, baženie po moci, ješitnosť rôznych postáv atď. Vynikajúce herecké výkony, čo sa dalo aj očakávať, sú ozdobou filmu a ostáva si už len priať, aby takých len pribúdalo.

Veľmi dobre zvládnutá mysteriozita s nádychom napätia od začiatku po koniec. Akčno- apokalyptické sci-fi celkom strhne diváka vďaka thrillerovým prvkom. Ako režisér Proyas povedal: „všetko, čo vo filme vyslovili postavy, by sa mohlo stať aj v skutočnosti.“ Tým jasne definoval uveriteľnosť diela.

Shakespearovi na filmovom plátne asi nikdy neprídem na chuť. Povedačky pomaly v básniach a strašne dramatické výrazy patria skôr do divadla. Dal by som prednosť, ak by sa nejaký režisér konečne pokúsil zobrať Shakespearovo dielo a natočiť podľa neho historický výpravný film bez nutnosti tvrdošijne nasledovať originál. Ale zas nezachádzať do extrémov, ako bol Romeo a Júlia s Leonardom Di Capriom. Možno sa raz dočkám. Toto dielo celkom nevyužilo potenciál veľkej filmovej scény na rozdiel od komornej divadelnej.

Žiaľ od sľubovanej väzenskej drámy to malo trochu ďalej, než bolo sľubované. Stopáž pridlhá a často som mal pocit, že do príbehu sa s pochopením vcíti oveľa viac rodený Francúz, než akýkoľvek cudzinec. Vlastne aj situácia dnešného francúzskeho národného povedomia pekne vykresľuje otázka na Malika, ktorý je jeho materinský jazyk, arabský alebo francúzsky, na čo sám s údivom hovorí, ja ani neviem, asi oba naraz... V porovnaní s filmami z podobného prostredia natočených v rovnakom čase (Cela 211, Vykúpenie z väzenia...) mi to príde len priemerné.

Rachel McAdams sa do romatických rôl proste hodí, a tak ju tam režiséri dávajú ako na páse, pretože je to „tutovka“. V tomto nezvyčajnom príbehu sa to osvedčilo. Námet cestovania v čase nie je celkom originálny, príbeh ale originálny je. Eric Bana tvorí so spomínanou herečkou ideálny pár a každá romantickejšia duša nad filmom určite zaplesá. Verbal to zjavne nie je.

Vynikajúci scenárista Alejandro Amenábar sa pustil do neznámej historickej témy aj režisérsky, a to ma vždy veľmi poteší. Dejiny nie sú len druhá svetová vojna alebo Caesar. Je dobré vzdať hold aj osobnostiam, ktoré boli veľké, no naše učebnice si na ne sotva spomenú. Rachel Weisz boduje vcítením sa do postavy Hypathie, ktorá bojuje za svoje presvedčenie nenásilnými prostriedkami. Môžeme ďakovať, že sa aspoň takto filmovo dozvedáme o jednej z prvých žien- vedkýň. Zároveň je tu pekne obhájený princíp slobody pri vyjadrovaní svojich názorov, čím Hypathia predbehla dobu o dlhé predlhé stáročia.

Nesúhlasím s Kevorkianom, súhlasím ale s majstrom Pacinom. Ten neváhal zobrať televízny film (čo mu zabránilo získať oscara), aby skvelo odprezentoval túto viac ako kontroverznú osobu. Ja osobne mu neverím, teda Kevorkianovi, tie ľudomilské reči, ako chcel pacientom v utrpení pomôcť. Bol to vrah, ktorý sa pod rúškom pomoci pekne nabalil. Jeho veta „umieranie nie je zločin“ vstúpila do dejín. V mojich očiach nie pozitívne. Film ale je spracovaný objektívne, bez príklonu na jednu alebo druhú stranu barikády. Stojí za videnie, nech ste už zástancom názoru akéhokoľvek.

Strhujúca dráma založená na skutočných udalostiach, pri ktorej neraz odvrátite zrak a to najmä pri hlavnej scéne filmu. Na tú si treba pripraviť žalúdok. Krása prírody ostro kontrastuje s jedinečne krutým príbehom. Väčšina filmu je skutočnou one-man show, s ktorou sa dá porovnať snáď len Ryan Reynolds v Pochovaný zaživa. Nominácie na Oscara sú úplne zaslúžené.