Arsenal83

Chronicky známa trojica komunistami pranierovaných slovenských vlasteneckých kňazov: Vojtaššák, Gojdič a Buzalka. Pritom Buzalka z nich dostáva najmenší priestor, preto si tento medailón konečne zaslúžil. Zažil besnenie boľševizmu, dokument ale dobre odhaľuje, aké nespravodlivé a nezvládnuté boli stránky jeho politického procesu. Mohol ujsť, no neušiel a dôvodom bola jeho viera: „Nič som zlé neurobil, pred kým som mal utekať? Pán Ježiš trpel za mňa, prečo by som ja nemohol trpieť preňho?“

Romain Duris vyzeral, akoby ho tá hmla zničila dávno predtým než prišla. Charizma bezdomovca mu ale nezabránila k tomu, aby akože zabojoval za svoju rodinu v podivnom scenári takmer bez akcie, kde v hmle okamžite skapete (ale iba niekto), ale polmetra nad parou si dýchate voľný ako španielsky vtáčik. No nič, zábava to veľmi nebola.

Poetické, pekné interiéry aj exteriéry a umelecky hodnotné herecké výstupy. Mne sa to kedysi páčilo. Je pravda, že to nie je až tak rozprávka pre deti, ale legenda (aj) pre dospelých.

Čenkovej deti sa už stali takým folklórnym označením pre niekoho, kto žije v chudobe, z ktorej sa nie a nie vymaniť. A to je aj pointou tohto diela. Boj za deti (paradoxne ich predávaním), ktoré ani v iných rodinách nenájdu šťastie. Samozrejme, že komunisti využili dielo na predstavenie zlého vykorisťovateľa, avšak nepovažujem to až tak za agitku - ono to bolo skutočne v danom období tak. Spracovanie považujem za také priemerné, ničím neoslní.

Trochu bez ladu a skladu, veľa vecí si človek musí domyslieť, záver o ničom a hérečka Tereza od Vitů si rozbehla kariéru telom, ktoré vystavuje v tomto filme stále. Človek má pocit, že Chlupáček proste stál za kamerami a v kuse onanoval, asi to bolo účelom. Terezka hrá Jolanu, ktorá šuká so všetkým vrátane otčima, s nikým vlastne šukať nechce, ale v podstate sa jej to aj celkom páči. V mysli má stále ale starého Jastrabana. Viac sa o jej osude ale nedozvieme. A to je škoda, inak by to celé mohlo aj dávať zmysel. Takto nič. Asi došiel film.

Jediné, čo na tomto filme mne nesedela bola Saxana. Tá herečka s baranicou. Ale inak všetko super, vrátane starých, očividne technicky nedokonalých trikov, ktoré sa v tej záplave zábavy ľahko tolerujú. A keď si človek porovná túto pôvodnú verziu s novodobou, tak si len smutne povzdychne, že kedysi sa tie filmy dokázali robiť kvalitne. Zaujímavé tiež bolo, že Saxanin otec bol netopier, no aj tak nepreniesol covid. Čiže určite nebol z Číny.

Táto alternatívna verzia k vražde Simpsonovej exmanželky sa vo všeobecnosti nestretla s pochopením. Podľa filmu to mal byť sériový vrah Glen Rogers, hoci je takmer nad slnko jasnejšie, že to bol OJ Simpson, ktorý k tomu mal aj motív. Nech už je akokoľvek, tento film je nielen amatérsky natočený, ale je úplne neobjektívny. Nejde po porovnaní faktov a predstavení inej možnej verzie, ale rovno to natočil tak, ako by ich tvrdenie bolo jasným faktom. Keby platil produkciu samotný Simspon, nikto by sa nemohol čudovať.

Nenápadná, až pred našimi očami skrytá škótska dráma so silným sociálnym presahom a zároveň veľká sonda do právneho systému, do fungovania inštitútu náhradného materstva, čím sa otvárajú kultúrno-etické otázky. Koho to dieťa vlastne je, toho, kto to porodil, ten si ho nechal odnosiť a čo ak tam nie je tá správna genetická informácia, čo potom? Takéto problémy vymyslel človek, lebo chce byť silnejší ako príroda. Zároveň je to pohľad na škótske ulice, kde sa mal niekto šancu narodiť do správnej rodiny a niekto nie. Podľa mňa komplexný dramatický seriál s mnohými otázkami, na ktoré nie je vždy len jedna správna odpoveď.

Záverečná časť sociálno-dramatická, vzťahová s úradným a súdnym kľučkovaním v rozhodovaní o dieťati.

Zatiaľ najlepšia časť, kde sa k obrovským komplikáciám s náhradným materstvom, kde už ani ten najvyšší nevie, kto je matka, kto je otcom a ako to vlastne má byť, pripája aj kriminálna stránka. Stal sa z toho zložitý príbeh s dôležitými kultúrno-etickými a právnymi otázkami.