Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Horor
  • Dráma
  • Krátkometrážny
  • Komédia
  • Akčný

Recenzie (1 316)

plagát

Pach krvi (2003) 

Mladý lekár sa ponáhla na konferenciu do Los Angeles, ale dialnica je kvôli havárii neprejazdná, takže sa musí vydať skratkou. Tá mu ale nie je príliš nápomocnou, pretože pri chvílke nepozornosti narazí do auta stojaceho na ceste. Našťastie sa pri zrážke nikto nezraní, ale bude potrebné vyhladať pomoc. Tú ale v lesoch rozhodne nenájdu, pretože jedinými obyvatelmi tohto územia sú potomkovia incestu, ktorí sa živia ludským mäsom a sú pripravení rozporcovať každého, kto im skríži cestu. - Wrong Turn je jedným z prvých hororov, ktoré som kedy videl, a už od detstva je mojou srdcovkou, takže poznám dialógy v českom dabingu, ktorý je mimochodom celkom dobrý, takmer všetky naspamäť. Spolu s The Hills Have Eyes sú dôvodom, prečo je Hixploitation subžáner mojím najoblúbenejším. Osobne považujem tento film za jeden z najlepších príkladov pre definíciu béčkových hororov, pretože je tu úplne všetko, čo ich charakterizuje. Na jednej strane negatíva akými sú napríklad nelogické správanie postáv, ale na strane druhej silné charaktery, ktoré sú odhodlané prežiť. Naviac je obrovskou radosťou sledovať žánrové stereotypy akými sú podivný muž ne benzínovej pumpe, rozdielne pohlady na nebezpečnú situáciu zo strany silných postáv, ktoré sú pripravené urobiť všetko kvôli tomu aby prežili, čiže aj po prvý raz v živote zabiť, a zo strany postáv, ktoré boj už dopredu vzdali a veria, že v nasledujúcich momentoch všetci zomrú, alebo vraždiaci kanibalovia, ktorí majú takmer úplne nulový charakter a jediné, po čom túžia, je zabíjanie. Zasadenie do lesov West Virginie je úplne ideálne, aj keď v dnešnej dobe trochu neprávom stereotypné, ale zase som rád, že sem neboli nasilu natlačení Afroameričania, keďže v roku 2003 žiadna politická korektnosť neexistovala. Hororového fanúšika musí uspokojiť aj práca s maskami, pretože napriek tomu, že krvi nie je mnoho, sa tu je na čo pozerať a napríklad sťatie hlavy je v mojich očiach vďaka načasovaniu a nasvieteniu scény ( viem, že už zniem jak nejaký wannabe filmový kritik ) jedným z najlepšie natočených killov v histórii žánru. Všetko drží v ucelenej podobe naprosto precízna stopáž necelých osemdesiatich minút, takže film ani na chvílku nenudí, má vynikajúce napätie a atmosféra nepolaví ani na sekundu. Faktom je, že je tento film natočený skôr pre jednoduchých divákov, ktorí z filmov nerobia velkú vedu, ale to neznamená, že nemá svoju hodnotu. Minimálne v rámci žánru ide o nesmierne dôležitý kúsok, ktorý odštartoval dlhú sériu s pokračovaniami rôznych kvalít. Velká škoda, že sa režisér vôbec neuchytil. Rád si pozriem každý ďalší príspevok do tejto série a som zvedavý na reboot, ktorý pomaly začína vznikať. Taktiež by som ešte rád dodal, že sa často stretávam s otázkou, ako a čím začať s pozeraním hororov, a myslím si, že práve tento počin dosť dobre zobrazuje značnú časť toho, o čom v tomto žánri ide. + Kevin Zegers + Julian Richings + herec z The Neon Demon + herečka z Eloise + herec z The Returned, The Other Side of the Door a Hangman + herečka z Dawn of the Dead + herec z Nurse 3D

plagát

Noc Oscarov (2019) (relácia) odpad!

A Quiet Place samozrejme nevyhralo, ale na to sme si už u hororov zvykli, pretože najdesivejším prvkom je pre Hollywood muž na čele USA. Som rád, že aspoň Lady Gaga zúžitkovala svoje skúsenosti z American Horror Story. Jediné, čo tomuto Orange Man Bad cringefestu chýbalo, bola minúta ticha za chudáčika Jussieho Smolletta. #MAGA #Trump2020 #BuildtheWall

plagát

The Unseen (2016) 

Po dlhých rokoch sa chce bývalý hokejista Bob (Aden Young) stretnúť s dcérou, ktorú opustil. Dôvodom je to, že sa začína rozpadať, a netuší, ako dlho ešte zostane nažive. Je pripravený odhaliť svoje temné tajomstvo a obnoviť tak aspoň nakrátko vzťah so svojou dcérou. - Na tento horor som bol zvedavý už niekolko rokov a konečne sa objavil v pozeratelnej kvalite. Nalákal ma nápad o mužovi, ktorý sa stáva neviditelným, lebo som netušil, ako by to mohlo v hororovej podobe fungovať. Nakoniec to dopadlo pozeratelne, ale v konkurencii subžánru rozkladajúcich sa ústredných postáv, ktorých sa každý rok niekolko objaví, ide o nevýrazný počin. Najviac oku ulahodí niekolko prekrásnych gore scén, keď sa Bob začne rozpadať, ale inak sa dej po väčšinu času venuje dramatickému vzťahu dvoch blízkych osôb, ktoré boli dlho odlúčené. Velmi dobre sa pozerá aj na nádherné scenérie zasneženej Kanady, ale prišlo mi že režisér úplne nevedel ako námet spracovať, herci neboli vôbec sympatickí a bol tu dosť nešikovný strih. Pozrieť sa to dá bez problémov, ale pre hororových fanúšikov to velká pecka nie je a mix viacerých žánrov tentokrát nevyšiel podla predstáv. + herec z iZombie a The Exorcist + herečka z The Whispers + herec z Toxin a Dead Rising + herec z The Returned + herečka z iZombie a The Returned

plagát

Frézovacia hlava (2018) 

Pri výstavbe metra v Kodani prichádza mladá mamička Rie vykonať rozhovory s miestnymi pracovníkmi. S ich pomocou sa dostane aj k strojom, ku ktorým sa nepovolaná osoba za normálnych okolností dostať nedokáže. To sa jej stáva osudným, keď po nehode spolu s dvoma pracovníkmi uviazne v uzatvorenej miestnosti a v okolí sa nenachádza nikto, kto by im dokázal pomôcť. Rie sa musí spojiť s osobami, ktoré spoznala len pár minút pred touto katastrofickou udalosťou, aby dokázali spod zeme vyviaznuť nažive. - Keď niekto natáča horor v klaustrofobickom prostredí, nemusí mi zhliadnutie ponúkať dvakrát. Zo začiatku sa mi ani nezdalo, že by sa to postupne mohlo do nejakej hororovej roviny dostať, ale v druhej polovici sa dej tak vystupňuje, že tá stiesnenosť postáv na obrazovke začne prechádzať aj na diváka. A je to fakt nepríjemné. Za najväčšiu výhodu celého filmu považujem herečku v hlavnej úlohe, pretože pôsobí úplne prirodzene, hrá nadpriemerne a v neposlednom rade je práve ona tou osobou, ktorá pri najväčšom nebezpečenstve prevezme iniciatívu, čo u ženských hororových hrdiniek milujem už od Storm Warning a je to stokrát lepšie ako úbohá Hollywoodska viktimizácia žien vo filmovom priemysle. Objaví sa tu tiež viacero zaujímavo spracovaných zvratov, ktoré oceňujem, pretože v prípade týchto filmov odohrávajúcich sa na jednom mieste vždy treba pridať okrem napätia medzi jednotlivými postavami aj psychologické prvky. Ako režijný debut je to zvládnuté s prehladom, režisér očividne vie čo robí a čo tým chce dosiahnuť a dokonca sa film objavil aj na festivale v Bratislave, za čo som rád, pretože štúdio, ktoré film vlastní, momentálne chystá viacero ďalších nádejne vyzerajúcich hororových projektov od európskych tvorcov a bol by som rád, keby sa tu objavili tiež.

plagát

Vrátila jsem se z hrobu (2018) 

Známa herečka Lena O'Neill (Barbara Crampton) sa nemôže dočkať narodenia svojej dcérky. V osudový moment ju zasiahne krutá správa o tom, že jej dieťa sa narodilo mŕtve. Dlhé roky sa s traumou zo straty dieťatka nedokáže vyrovnať a neustále uvažuje nad tým, čo sa pokazilo. Netuší však, že v skutočnosti jej dieťa vďaka zásahu elektrickým prúdom ožilo, ale bolo unesené pracovníkom márnice, ktorý si ho privlastnil. V deň šestnástych narodenín sa Tess (Kayleigh Gilbert) rozhodne zistiť, kto je jej matkou, a nie je nič, čo by ju v jej odhodlaní dokázalo zastaviť. - Je pozoruhodné, že režisér sa filmárčine venuje už cez tridsaťpäť rokov, a stále zostáva u indie produkcie, ale vôbec ho za to neodsudzujem. Práve naopak. Vážim si každého človeka, ktorý sa nezapredá Hollywoodu. Poster k Reborn hlási, že ide o verziu Carrie pre Generáciu Z, ale v tomto prípade ide o výrazný omyl, pretože si nedokážem predstaviť, že by tento horor dokázal zaujať niekoho v tejto vekovej kategórii. Film by ale mal rozhodne zaujať fanúšikov indie hororov, pretože je priam vyrobený pre festivalové okruhy a vďaka svojej stopáži funguje precízne. Dej nie je príliš komplikovaný a už od začiatku je divákovi jasné, ako to skončí. Napriek tomu je dynamický a dokáže neustále držať pozornosť. Velmi sa mi páčilo, ako príjemne sa dá do deja zakomponovať konzervatívna pro-life téma a nebude vôbec pôsobiť negatívne na divákov podporujúcich opačné politické spektrum. Moja oblúbená Barbara Crampton hrá ako vždy kvalitne a velmi slušná je aj pre hororových fanúšikov nová tvár Kayleigh Gilbert. Motív toho, že matku s dcérou spojí práve herectvo, je kreatívny a zrovna Barbara Crampton, ktorej kariéra je definovaná dlhou prestávkou, počas ktorej sa pred velkolepým návratom k hororu venovala práve svojej rodine, sa do tejto úlohy vynikajúco hodí, takže rozumiem tomu, prečo je vo filme kopa odkazov práve na jej hereckú minulosť. Námet telekinézy v hororoch vždy nadšene privítam, aj keď v tomto prípade mohol byť využitý omnoho efektívnejšie, ale napríklad brutálna scéna s autom ma potešila tak ako už dlho nič. Mám z toho velmi dobrý pocit, a aj keď si myslím, že mnoho divákov tento horor nejako extra nezaujme, mne sadol naprosto ideálne a som zvedavý na ďalšie projekty tohto režiséra, pretože v posledných mesiacoch sa po dlhej dobe konečne poriadne rozbehol. + Barbara Crampton + Michael Paré + herec z We Are Still Here a The Rift + herec z American Horror Story + herec z Carnage Park

plagát

House of Straw (2015) 

Neverná manželka má len málo času než sa zotmie a z jej manžela sa stane monštrum. Jej milenec je už na ceste a hádka s mužom môže zničiť všetky jej plány a rozpútať teror v meste kde žijú. - Príbeh je vystavaný na výbornej myšlienke, ale spracovanie je nedotiahnuté a dej je strašne pomalý. Technicky je ale film na špičkovej úrovni, hlavne čo sa týka hudby. Rovnako sa mi páčila aj maska monštra, ktoré patrí k mojím oblúbeným hororovým subžánrom, ale prezrádzať ho tu nechcem. Nie je to zlé, ale som z toho značne sklamaný, pretože potenciál tu bol vysoký.

plagát

Lamia (2016) 

Malý chlapec sa uprostred noci musí postaviť krutému démonovi, ktorý sa vydáva za jeho matku. - Pomerne dosť vydarený krátkometrážny horor. V režisérovi vidím dosť velký potenciál, keďže je z Mexika, ktoré je centrom strašidelnej mytológie, a taktiež sa v začiatkoch svojej kariéry nebojí zavraždiť na obrazovke dieťa, čo je hrubým porušením nepísaných hororových pravidiel. Naviac je tu slečna Melanie Gaydos, ktorá je pre horor ako stvorená, a to nemyslím ako urážku. Režisér sa už malou časťou zapojil k tvorbe nedávneho Pledge od IFC Midnight, takže je na dobrej ceste a v budúcnosti o ňom ešte hororoví fanúšikovia určite budú počuť. + herečka z Insidious: The Last Key

plagát

Big Data L1ZY (2018) 

Rodina s dvoma deťmi dostane moderné zariadenie L1ZY, ktoré je inteligentným poradcom pre domácnosť. Postupom času ale L1ZY získava stále väčšiu kontrolu nad rodinou a prichádza otázka, kedy sa moderné technológie stávajú niečím viac než len neškodnými pomocníkmi. - Ďalší projekt, ktorý prinúti diváka zamyslieť sa. Kam až je ludstvo ochotné zájsť, než si uvedomí, že technológie sú výborným sluhom, ale velmi nebezpečným pánom? Táto téma ma už dlhšie fascinuje, keďže jeden z najväčších konšpirátorov na svete Alex Jones, ktorého nemám vôbec v oblube, o nej hovoril v podcaste u Joe Rogana, čo by bol normálne len jeden z jeho ďalších výmyslov, keby tie isté myšlienky v inak sformulovanej podobe po nejakej dobe nepovedal v rovnakej relácii jeden z najuznávanejších vedcov na svete Elon Musk. Preto mi téma AI príde pre moderný horor ako stvorená. Zaujalo ma rozdelenie jednotlivých segmentov, ktoré majú stupňujúcu sa intenzitu a postupne zvyšujú psychologickú hru s divákom a naberajú na obrátkach. Naviac je to natočené kvalitnými rukami kameramana z minuloročného The Clovehitch Killer, takže sa na to príjemne pozerá.

plagát

The Candlelight Witch (2018) 

Dve deti si počas výpadku prúdu rozprávajú so svojou babysitterkou historku o desivej postave prezývanej Candlelight Witch. To ešte netušia, že ich práve tejto noci príde vystrašiť. - Schopný krátkometrážny horor, ktorý má aj mierne náznaky atmosféry, čo u tohto typu hororov treba oceniť. Masky sú pekné, zasadenie do noci počas ktorej vypadne prúd správne využité a detskí herci slušní. Námet sa mi páči a mohol by z neho byť vydarený nízkorozpočtový horor so stopážou sedemdesiatpäť minút, pretože čarodejnica má v sebe dostatok potenciálu.

plagát

Apollyon (2018) 

Žena príde za nepríjemných okolností o svojho milovaného syna a je len krok od toho, aby prebudila anjela nazývaného Apollyon, ktorý má moc spustošiť celý svet. - U tohto hororu ma zaujal poster, a to nie v pozitívnom svetle, pretože si myslím, že je odcudzený z britského The Hallow (2015). Nakoniec ale ide o velmi príjemný krátkometrážny snímok so zmysluplným posolstvom, parádnou hudbou a dejom, ktorý ma prinútil sústrediť sa na obrazovku ako sa mi to nestalo už velmi dlho. Nanešťastie je až príliš výrazne poznať nízky rozpočet, ale rozhodne sa oplatí tých necelých šesť minút obetovať.