Anderton

Doposiaľ najlepšia a najnapínavejšia hra. Zdanlivo jednoduchá, ale dá sa hrať aj ako šachy. Len s tým rozdielom, že vypadnutie (resp. spadnutie) figúrky znamená smrť. Bohužiaľ VIP návšteva je skôr otravná a tie zlaté masky sú príšerné. A nepotešia ani ich až príliš jednoduché anglické dialógy. Policajt sa ale činí a jeho línia sa dostáva už dosť ďaleko.

Guličky sú prvá hra, ktorú som ako dieťa hrával spomedzi tých, ktoré sme doposiaľ videli v Squid Game. Kvalita epizódy s tým ale nijako nesúvisí, tá súvisí s tým, že postavy si mali vybrať parťáka do novej hry a po prezradení toho, ako sa bude hrať, nasledoval šok. No a divák je v šoku tiež a nevie si predstaviť, ako sa niektoré súboje skončia, pretože je jasné, že budú umierať aj tie dôležitejšie postavy seriálu. No a niektoré postavy sa skutočne ukázali, či už chytrosťou, alebo zákernosťou, alebo oboma vlastnosťami zároveň.

Rozhodne je plusom, že sa venujeme aj iným záležitostiam ako samotným hrám. Mení sa trochu rytmus aj tempo, čo seriálu prospieva. Len je škoda, že postavy sa chovajú dosť hlúpo, od lekára až po maskovaných pracovníkov. Navyše sa po komplexe prechádza, či skôr schováva, až príliš ľahko, je ťažké uveriť, že niekde skrátka nie sú umiestnené kamery, alebo nie sú zapnuté. O sklade s dokumentami to platí dvojnásobne. Každopádne sa naplno dozvedáme, o aký biznis tu skutočne ide. 70%

Jasné, tento diel je o masakri v ubytovacej miestnosti a záverečnej preťahovačke, ale nejako sa zabúda, že prvýkrát v Squid Game máme aj sex medzi hráčmi. Kto sa ho na miestnych toaletách zúčastní, nie je tak ťažké vopred uhádnuť. Záverečné minúty, ako už obvykle, patria hre, tentokrát ale skončíme v najlepšom, čiže na jej záver si musíme počkať do začiatku ďalšej epizódy.

Vraciame sa naspäť na ostrov, a aby to bolo zaujímavejšie, tak tvorcovia ozvláštňujú jasne daný dej o prvky typu infiltrácie človeka do týmu červených. Alebo o zvedavú účastníčku hry, ktorej ku šťastiu nestačí sa iba zúčastňovať hier. Hra číslo dva je vyvrcholením epizódy a je riadne zvláštna, žiadna akcia, len mravenčia práca. A nad vami stojí maskovaný chlapík so zbraňou...

Na začiatku nás čaká pomerne veľké prekvapenie. Vzhľadom na hajp pointu, kto za všetkým stojí, poznám, čo ale považujem pri sledovaní prvých dvoch dielov za výhodu. Čaká nás teda akýsi reštart, čo ale vzhľadom na to, čo chcú tvorcovia svojim dielom povedať, nie je vôbec od veci a všetko sa tým viac prehlbuje. Len asi každý bude vopred vedieť, kam táto epizóda smeruje a ako sa postavy nakoniec rozhodnú.

Slušne vystavaná expozícia, ktorá nám predstavuje hlavnú postavu. V jej situácii by asi nechcel byť nikto z nás, ale ako sa ukáže, chlapíkova nepodarená povaha a začarovaný kruh dlžôb sú podstatou toho, prečo sa dostal do hry. V tretej tretine sa dostávame už do samotného komplexu a v záverečných minútach spoločne s postavami zisťujeme, že sa tu hrá skutočne o život. Takto má vyzerať pilot seriálu, ak chcete nalákať čo najväčšie publikum. Len vám môže mierne prekážať, že tá hlavná postava je iba jedna a nesledovali sme expozíciu ešte, povedzme, s ďalšími dvoma postavami.

Svojim spôsobom oproti predošlým sériám krok trochu iným smerom, čiže nemohol byť každý spokojný, ale na druhú stranu niekto maximálne. Podľa mňa dosiaľ najlepšia sezóna, kedy Dufferovci už ohmatanú látku a jej potenciál dokázali vyťažiť takmer na maximum. Trochu ich v tom brzdia niektoré dialógy, niektoré epizódy by sa dali skrátiť, ale celkovo je to pastva pre oči a aj útok na emócie. Občas sa vyskytne infantilný wtf moment, ale ono stále treba asi uspokojiť (a zároveň aj získavať) aj mladšie publikum.  Paralelný rytmizujúci strih medzi dejovými líniami tvorcom vychádza naplno.

Finále prebieha zhruba tak, ako sa dalo predpokladať. I keď to platí len sčasti, samotný záver je dosť prekvapivý a ukazuje, že Duffers už netvoria látku iba pre teenagerov, ale že ich dielo je skutočne temné aj z hľadiska vývoja deja a úmrtí niektorých postáv. Prvá hodinka je oťukávacia, dalo by sa čo to povystrihovať, ale potom sa finále rozbehne naplno a dokáže vyvolať aj patričné emócie. Opäť prestrihávame pravidelne medzi viacerými dejovými líniami, kde sa ale bojuje, vždy odlišným spôsobom, o to isté, o celkové víťazstvo a táto stratégia tvorcom funguje.

Záverečná dvadsaťminútovka patrila medzi najlepšie pasáže poslednej série. Avšak hodinka pred ňou asi to najslabšie v sezóne. Bol to skôr taký výdych po dokonalej epizóde a spomínaný záver poriadny nádych pred finále. Snáď bude stáť za to.