Anderton

Zem nikoho je vojnová dráma. Je asi jediná, kde sa nebojuje, nie sú tu akčné scény a spolieha sa iba na kvalitný námet a jeho scenáristické rozvinutie. Potom to stačí iba dobre natočiť a obsadiť vhodné typy hercov. Zem nikoho je tak jeden z najrýchlejšie ubiehajúcich a najzáživnejších vojnových filmov, čo som kedy videl. Toto všetko je vďaka jeho komornosti paradox, ktorý dokazuje majstrovstvo tvorcov. Jeho označenie ako komédia (skôr veľmi drsná satira) je úplne scestné, kto ho videl a pamätá si záver, veľa dôvodov na smiech nemá.

Kandahár je presne taký film, ako očakávate, ak sa naňho chystáte. Zobrazuje krutú realitu života obyčajných ľudí v ťažko sužovanej krajine, vojnu, jej hrôzy, tamojšiu mentalitu ľudí, ktorú sa snaží zobraziť režisérka bez príkras a ponúkne napríklad aj pohľad do školy, kde sa učia deti naspamäť verše z koránu, asi aby vedeli, ako loviť divú zver a ako sa tak uživiť. Ak to nejde podľa predstáv, dostanú bitku. Tieto zábery sú síce zinscenované, ale nie je dôvod neveriť režisérke, ktorá podľa pôvodu musí verne poznať tamojšie zvyky.

Americká krása je nezávislý film a komercia pre najširšie masy v jednom. A v podstate v každom zábere a sekvencii. Je to film pre každého, od najsnobskejšieho intelektuála až po negramontného nezamestnaného. Pochopí ho každý a ocení ho tiež každý. Takýchto univerzálnych flmov je úplné minimum a asi práve preto je Americká krása tak slávna a docenená. Vyrovnanosť hereckých výkonov je vzácna, ale o jeden bod u mňa vedie Chris Cooper. Robert Altmann ho označil spoločne s Titanikom za príšerný. Takže aj výnimky sa nájdu.

Blair witch je film, ktorý vďaka svojej mediálnej kampani nemohol dodržiavať presne filmové a scenáristické pravidlá. Inak by sme tomu brainwashingu neuverili. Lenže potom tento film dopláca práve na veci ako dej, jeho gradácia a uspokojivé, vysvetľujúce zakončenie. Takže pri jeho hodnotení musím zohľadňovať aj všetky veci okolo, pretože až tie robia z neho originálne a svojim spôsobom geniálne dielo. Báť som sa bohužiaľ nebál, formulka, že sa najviac bojíme nevideného podľa mňa nie je až tak pravdivá. Tu ide ale skôr o tú atmosféru.

Nie že by nemohla byť Tenká červená čiara o dvadsať minút kratšia. Nie že by nemohla byť menej melancholickejšia a atmosférickejšia. Ale je to film Terrenca Mallicka a tak mu vyčítať jeho typickú filmovú reč by nemalo zmysel. Proste jeho filmy sú také a buď ich máte radi, alebo sa pri nich nudíte. Spielberg nám ukázal krutú realitu vojny a lacný sentiment, Mallick znova krásnu prírodu v kontraste s ľudským nezmyselným chovaním. Videl som tento film dávno a mám strach ísť do takto dlhého a roztiahnutého filmu znova, čakám na vhodné duševné rozpoloženie.

Od Cesty do fantázie som po Mononoke očakával zázraky, dokonca som bol na nej aj v kine. Asi kvôli tým očakávaniam som bol vtedy mierne sklamaný, nebola to taká trefa do môjho vkusu ako v prvom prípade. Keď som si ju neskôr pozrel znova, s miernym odstupom, film sa mi dostával pod kožu oveľa lahšie a emocionálne ma nakoniec dostal rovnako, ako Mononoke. Lenže film je trochu menej uchopiteľnejší, jeho svet trochu menej uveriteľnejší a animácia úplne rovnaká. Takže dávam trocu nespravodlivé štyri hviezdy, inak je to 90%. Ale čo, za toho ducha mora to dáme za plný počet.

Princezna Mononoke bola pre mňa kedysi dávno prvým stretnutím s s tvorbou Miyazakiho a s japonským anime všeobecne. Možno je to škoda, pretože je možno aj jej najväčším skvostom, nesmiete potom očakávať od každého diela podobnú kvalitu. Rozprávka na hranici fantasy, ktorá zaujme priaznivcov napríklad takého Nekonečného príbehu a možno aj Kurosavových historických filmov. Čiže film, ktorý svojim komplikovaným príbehom a vyzretosťou postáv zaujme dospelých a svojou fantáziou a animáciou menších divákov. Žeby nový typ rodinného filmu?

Keďže na to všetci po premiére nadávali, nečakal som od tretej časti kultovej série žiadne zázraky. Popravde to bolo dobre, pretože som bol nakoniec celkom príjemne prekvapený. Vreskot nie je séria, ktorej kvalita ďalšej časti je pre mňa nejak významná, takže aj slušný priemer dočasne uzavretej série ma uspokojí. Funguje to v podstate rovnako, ako prvé dve časti, len to už nedokáže diváka natoľko vtiahnuť, nie je to dostatočne sugestívne. Cravenova zručnosť je ale natoľko silná, že dokáže vystrašiť aj tretí krát tým istým.

Na Vreskote 2 som bol v kine v dobe, keď som ešte nevidel Vreskot 1. Vôbec to neprekážalo, tento krvavý horor funguje aj samostatne. Prekvapil ma svojou brutalitou, krásou mladých herečiek a tým, čím ma neskôr oslovila aj prvá časť, totiž pocitom, že sa pozerám na diel Beverly Hills, kde našich hrdinov začne vraždiť nejaký psychopat. Takže okrem strachu vo mne Vreskot 2 vyvolal aj pocit masochistického zadosťučinenia.

Scream je sviežy revizionistický neo-teen slasher. V tomto jeho prístupe spočíva jeho kultovosť a komerčný úspech. Craven pochopil, že desiť novú generáciu musí inak, a tak si robí zo starších slasherov a ich princípov (aj svojich) miernu srandu. Pre moju generáciu je tento horor zaujímavý tým, že Craven nám predstavuje osadenstvo ako vystrihnuté z extrémne obľúbených teen seriálov typu Beverly Hills a začne ho nekompromisne vraždiť. Tento prvok bohužiaľ súčasní diváci nepochopia. Neviem, či to bol zámer, alebo to jednoducho vyplynulo z doby vzniku filmu. No a len tak mimochodom Vreskot je skvelý horor.