Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Komédia
  • Krimi
  • Animovaný
  • Akčný

Recenzie (12 131)

plagát

Traja veteráni (1983) 

Lipský bol kráľom komédie, ale mňa jeden z jeho najslávnejších kúskov príliš nerozosmial. Nápad fajn, herci fajn, spracovanie fajn, ale ja od Lipského očakávam vždy iba dokonalosť. Mnohí tento film za dokonalý považujú, takže je vlastne všetko v poriadku a ja sa zmierim s tým, že nie vždy si divák s obľúbeným režisérom padnú do noty. No a ja som nikdy príliš nemusel pesničky v našich filmových klasikách.

plagát

„Čtyři vraždy stačí, drahoušku“ (1970) 

Ak by som musel vybrať iba jednu crazy komédiu spomedzi tunajších klenotov a ponúknuť ju ako vzorku zahraničnému divákovi, boli by to Štyri vraždy. Najvtipnejšie, najoriginálnejšie, najbláznivejšie a asi aj najlegendárnejšie. Všetci, ktorí dávajú menej ako plný počet, by si zaslúžili zastreliť. Vrchol: Improvizovaná pieseň v bare, vzorka novej vlny z Michaga.

plagát

Tajemství hradu v Karpatech (1981) 

Tajomstvo mi pripadá, ako keby bolo spočiatku zamýšlané ako pokračovanie Adely. Výtvarná štylizácia, herci a Lipský. Tak nakoniec je to úplne iný film, ale kvalitatívne zaostáva iba minimálne. Vlastne nemám príliš čo vyčítať, len že je tu na mňa tej bizarnosti už trochu moc a nie je to až tak treskute vtipné a hláškoidné, ako iné klasiky našej komédie. Asi to ani nebolo zámerom tvorcov.

plagát

Jáchyme, hoď ho do stroje! (1974) 

Na crazy komédie sme mali v Československu hneď dvoch machrov. Vorlíčka a Lipského. Obidvaja boli geniálni. Mali občas slabšie chvíľky, ale medzi tie určite nepatrí Jáchyme, hoď ho do stroje!. Mne táto komédia pripadá vtipnejšia, ako hocičo s Funésom. Z toho mi vychádza, že zlaté časy našej komédie boli ešte hodnotnejšie, ako tie francúzske. Kultová hláška v každej scéne, čo by sme chceli ešte viac....

plagát

Sedím na konári a je mi dobre (1989) 

Ono je to skôr za štyri, ale koľko máme v našom slovenskom filmovom archíve podobne silných filmov? Tento film som videl niekoľkokrát v 90tych rokoch v televízii, pretože bol nimi dosť obľúbený. Odvtedy som ho v normálnom čase nezaregistroval. Nevážime si snáď naše kultúrne poklady? Vlastne kedy to vysielať, keď reality show strieda reality show. Hrubešová to mala na placi asi ťažké, zrejme ju všetci balili. Takže videné po zhruba 15tich rokoch, mnohé scény akoby videné prednedávnom. Takže pokiaľ Jakubiskovu symboliku správne chápem, človek=jablko na strome (tých záberov je tu viacero), ktoré nemôže odpadnúť, ale pokiaľ na strome sedíme, čiže nevisíme, je nám dobre:). Prečo sa ale Pepe nevyspal s Jakubiskovou manželkou, to sa symbolicky ospravedlniť nedá, to musel byť osud, respektíve zlovôľa scenáristu. No a že ukradnuté zlato prináša iba záhubu, to už vieme zo starých westernov.

plagát

Vrchní, prchni! (1980) 

Josef Abrhám je pán herec nie preto, že by bol sympatický a na verejnosti vystupoval ako cool chlapík typu Georga Clooneyho, ale preto, že dokáže byť vo svojich úlohách rovnako sympatický, ako odpudivý. Vo Vrchní, prchni! je obojím. Jeden z vrcholov československej komédie s "presahom". A dosť výrazným, aktuálnym v každej dobe. Najvtipnejšia scéna nie je tá so stieračmi, ale pred dverami Šafránkovej....veď viete...:)

plagát

Stvoření světa (1957) 

Bez charizmatického "voiceoveru" Jana Wericha by to bolo síce polovičné, ale keďže tu je, nemá zmysel sa nad tým zamýšlať. Stvorenie sveta podľa svetových náboženstiev je tak smiešne, že si o takéto vtipné spracovanie priam tisícročia hovorilo. A možno to aj bolo presne takto, kto vie:) A možno je Jan Werich boh:)

plagát

Tri oriešky pre Popolušku (1973) 

Vorlíček natočil najkrajšiu československú rozprávku. To je bez debaty. Keď niekto tvrdí opak, alebo má pocit, že sú aj lepšie, tak nech sa na mňa nehnevá, ale chce byť iba zaujímavý. Jasné, že Oriešky sú maximálne nereálne, jasné, že princ sa nezaľúbi na prvý pohľad, jasné, že popoluška by si ho tiež po pár prehovorených spoločných vetách nechcela hneď zobrať za manžela. Ale koho tieto, pre rozprávky nepodstatné záležitosti, zaujímajú?

plagát

Čas opilých koní (2000) 

Ćas opitých koní je film, ktorý zvádza k plnému hodnoteniu a označeniu ako film roka vďaka svojej téme. Ja si myslím, že žiadna téma na svete nie je natoľko kinematograficky silná, aby si nevyžadovala prepracovaný scenár a chytrú réžiu, ktorá vás dokáže emocionálne vtiahnuť do deja. To, že Čas trvá iba 80 minút, nie je náhoda, ono totiž ten scenár viac neunesie. Je to trochu škoda, že sa tvorcovia viac s ním nepohrali, pretože tento film nám ukazuje čierne skrinky našeho sveta, kde sa inak, ako prostredníctvom filmu nikdy nedostaneme. Každopádne je Ćas vďaka svojej téme film, ktorý MUSÍTE vidieť.

plagát

Světáci (1969) 

Film ako určený pre rozbory salónnych intelektuálov. Čo by sa z nich ale nakoniec vyklulo? Svetáci sú dobrá komédia asi práve preto, že je maximálne nereálna. Jednotlivé sekvencie a scénky by asi ťažko mohli v realite dospieť až do takých absurdných konverzácií, ale to je vlastne dôvod, prečo ich pozeráme. Zažiť niečo podobné živote je väčšinou nemožné.