Anderton

Experimentálnejšie prerozprávaný diel, čo asi mnohých zmiatlo a skončil tak v modrých číslach. Retrospektívne a dokumentárne prerozprávaný dej trochu pripomína Občana Kanea, ale ono je tu toho proste na 20 minút veľa. Vzostup nahor je až príliš rýchly a Bartov tréner mal byť niekto iný ako Homer. Celé je to podané akosi chladne, ale snaha o niečo iné sa vždy cení. Najviac zabodoval nie Bart na ihrisku, ale Milhouse ako anonymný kamarát.

Rozhodne nejde o diel, ktorý by sa celý odohrával v Krustyho tábore, ako sa dialo v tom legendárnom hlboko v deväťdesiatkách. Skôr sa postupne dozvedáme tajomstvo, prečo Bart a Líza majú z tejto návštevy psychické problémy. Viac ale pobaví "nový" Homer, po rokoch si totiž rozbalil príručku bezpečnostného technika z igelitového obalu a div sa svete, nie zrovna úzka knižka ho začala baviť. Mňa zase bavili vizualizácie fungovania jeho mozgu po tomto osvietení. Čo na to ale Marge?

Treba byť trochu zhovievavý a odpustiť scenáristom, že zrazu máme v Springfielde pláž a Homer kedysi hrával s otcom šachy. Keď je opätovné prepisovanie pravidiel a "faktov" seriálu doprevádzané vtipnými gagmi, tak to nie je tak ťažké. Lenny v kufri, Homer a posledná partia s otcom, skypovanie s majstrom sveta v šachu, ale predovšetkým dedo ako kužeľky v bowlingu a Bartove zhmotnené výčitky svedomia a Homerove zhmotnené lenivosť, opilectvo, a tak ďalej, a tak podobne...

Zdanlivo jasný prípad vraždy majiteľa veľkého sídla pri lúpeži troma známymi firmami z okolia. Lenže je tu otázka usadeniny z vína v jednom z pohárov, námorníckym uzlom zviazaná žena a modriny na jej tele. A ešte zopár drobností. Holmes vie, že mu nežná deva nehovorí tak úplne pravdu, možno dokonca vôbec. Zaujímavo premyslený prípad, ACD si dal na jednotlivostiach skutočne záležať a na konci si dovolil aj riadne pomoralizovať. Buďme ale radi aj za takéto prípady, sú príjemným spestrením výborného seriálu.

Zaujímavé uchopenie ďalšieho zo seriálov z MCU. Ono to TVA pripomína "tak trochu" agentúru pôsobiacu v bezčasí z Asimovovho románu Koniec večnosti. Úvod v TVA zase svojou byrokraciou Brazil, až vám bude Lokiho ľúto. Ozvláštnením sú výlety do minulosti a do iných kútov sveta a celé to stojí na konfrontácii a napätiu medzi Hiddlestonom a Wilsonom.

V podstate štyri filmy v jednom. Chronologicky mi tie dva prvé k sebe pasujú ako skvelá juxtapozícia a osobne by som takto aj (svoj) film ukončil a mal by som pocit, že všetko dôležité bolo povedané. Lenže potom nasledujú ešte dva, a aby toho nebolo málo tak aj tri závery, a aby bolo každému jasné, o čom je tu reč, tak je nám to vtĺkané do hlavy pomaly stokrát po sebe. Pričom v polovici to je jasné asi vážne každému. Občas je to vtipné (Hannah Montana, toto nezaznamenali ani titulky), občas úmorne didaktické a občas iba wtf. Radu Jude (geniálny Aferim) a doslovnosť, tejto kombinácii nechápem.

Nečakal by som, že ma film s týmto názvom a v tomto veku (ale bližšie k žiakyni než učiteľke v tomto diele) dokáže skoro až nadchnúť. Nebyť zopár nepresností a nedotiahnutostí, nemal by som problém priznať farbu a dal by som päť čiernych čmúh na bielu srsť. Vážny tón ladí s komediálnymi vsuvkami, ale dokopy to už menej ladí s rozprávkovosťou fungovania fikčného sveta, kedy je polícia úplne neschopná a predsa len sa stačí pozornejšie pozrieť a hlavne počúvať, aby bolo každému vo firme jasné, kto je Cruella. A v pohode by sme sa zmestili do dvoch hodín. Ale kašľať na to, pre mňa najlepší live action Disney a námet na premýšľanie, či chovanie a talent dieťaťa viac ovplyvňuje výchova, alebo gény.

Sherlock Holmes sa vracia na scénu, pretože sa tak ACD nakoniec rozhodol, a tak sa musí vysvetľovať samotný pád, kde to až príliš prosté. Nový prípad, s ktorým začína samotný Watson, tak je až do finále odsunutý na druhú koľaj. Ide tak o otázku vkusu, či sa tešíte na ďalší zapeklitý prípad (ostanete trochu sklamaní), alebo si chcete užiť návrat Holmesa a nadšenie okolia (budete vrnieť blahom). Ja som niekde medzi.

Druhá séria príbehov s pánmi Holmesom a Watsonom, respektíve hercami Brettom a Burkeom tú prvú kvalitatívne prekonala. Ak je v niečom slabšia, tak podľa mňa v tom, že prvý a posledný prípad sú o niečo slabšie ako v podstate absolútne bezchybné epizódy medzi nimi. Tvorcovia pracujú už lepšie s atmosférou, napätím, tajomnom a viac sú so svojimi postavami zžití aj herci. Skvele bol vybratý aj predstaviteľ Moriartyho, o tom ale nikto pri doterajšom dokonalom castingu vopred snáď ani na okamžik nezapochyboval.

Posledný prípad vlastne ani nie je posledný prípad, pretože sa žiaden nerieši, rieši sa "iba" posledný súboj Holmesa a Moriartyho. Úvod v Paríži je dokonalý, až by si nejeden želal, aby sa krádeži Mony Lisy venovala jedna celá epizóda. Potom tu máme krásne alpské exteriéry. Watsonovo pobehovanie sem a tam je časopriestorovo úplne mimo, ale funguje to ako výborný komediálny prvok. Ako to bolo ďalej, všetci dobre vieme, takže tá osudovosť prípadu nie je až tak úprimná.