the_weaver

Poriadne ťaživý a angažovaný diel, ktorý asi nebude po chuti jednoduchším divákom, ktorých si Akty X odchovali na vládnych konšpiráciach a mimozemských či paranormálnych zápletkách. Ale asi lepšie prísť s ním veľmi neskoro než nikdy.Prelínanie problému bezdomovectva a straty blížneho síce nakoniec funguje dobre, ale najmä na začiatku výrazné zmeny tempa a tém pôsobia veľmi rušivo. Paranormálna pomstiteľská zápletka nie je nijak dôvtipná, ale možno odkazuje na undergroundového komiksového hrdinu Trashmana.

Práce kvapná málo platná Neviem, či sa režisér chcel dostať do Guinessovej knihy rekordov ako ten, kto vmestnal príbeh grófa Monte Christo na najkratší pás filmu, ale keby áno, nevyzeralo by to inak. Dej síce všetko podstatné obsiahol, no bol osekaný a zhustený do menej než 100 minút, a niektoré scény tak boli neúmerne zrýchlené - ako trebárs odkväcnutie Abbé Fariu. Za túto cenu sa podarilo zachovať logickú nadväznosť; a na hlavu postavené bolo iba jednanie vyhadzovačov mŕtvol, ktorí čakali na príliv, len aby súčasne mŕtvolu zaťažili kameňom, takže by ju odliv aj tak nikam neodniesol. Viac mi však vadilo prehnane strojené vystupovanie hercov v mnohých scénach, snáď s výnimkou predstaviteľky Mercedes. Najotravnejším prejavom bolo časté patetické gánenie či zatínanie pästí v posledných 25 minútach ako z nejakého komunistického budovateľského filmu.

Recesistický diel vrcholiaci 14-minútovým dialógom s "príšerou" na cintoríne. Diel sa nesie na vlne uťahovania si zo stereotypov, či už paranormálnych alebo z bežného života. A že ich je požehnane, až to človeku príde trochu silené - niečo na spôsob torty od psíčka a mačičky. Na rozdiel od nich to však tvorcovia zvládli; má to hlavu i pätu a človeku až postupne dochádza, aké všetky klišé sa tu pranierujú.

Keďže dejová linka je prostejšia než životná filozofia bežného goblina, tak hlavným pilierom filmu je pútavé stvárnenie zážitkov a prostredia počas putovania trpaslíkov. V mojich očiach lokalitám vojvodí Temný les, kvôli svojej zvlášť ponurej atmosfére a neobyčajnej faune. Najspektakulárnejšieho stretu sa dočkáme až neskôr, keď sa Gandalf vydá konfrontovať Saurona v Dol Guldure a na konci film vyvrcholí v podobe impozantnej postavy draka Šmaka. Keď sa k tejto gradácii pridajú už takpovediac samozrejmé áčkové herecké výkony a prvotriedne technické kvality, tak výsledkom je neobyčajný zážitok nielen pre trpaslíkov, ale i pre divákov.

Celým filmom prestupuje zvláštny kontrast. Na jednej strane sú aktuálne problémy (globálne otepľovanie, odlesňovanie, nedostatok vody), moderní záporáci (experti na prevraty a manipuláciu verejnej mienky), moderné technológie (kde brali v Bolívii vodík do tých palivových článkov?) a pôsobivá pokroková vizuálna stránka (od titulkov až po púšť). Na opačnej strane je agent starej školy, ktorý hoc už nie najmladší stále silno preferuje fyzicky náročné metódy ako naháňačky (nielen po zemi, ale i po vode a vo vzduchu), súboje a prestrelky pred premyslenými lsťami a fígľami (ako dekonšpirácia protivníkov v opere). Až na jeho extrémne telesné výkony (pri ktorých si však nikdy ani nenatrhne sako) je dej pomerne prirodzený a i Bondovi sa občas situácia vymkne z rúk. Nepríjemná je absencia zhrnutia kľúčových udalostí z predchádzajúceho filmu, keďže v priebehu filmu sa na ne viackrát odkazuje (je to totiž priame pokračovanie). Pritom by stačilo to zhrnutie skĺbiť trebárs s titulkami na začiatku filmu, ktoré majú až neúmernú stopáž.

104 minútová výpravná akčná reklama na Audi A8L W12, ktoré by Nemci azda mohli dodávať Ukrajine namiesto BVP Marder, keďže bez poškrabania laku odolá paľbe z ručných zbraní, prerazí každú bariéru, vydrží zbesilú jazdu v teréne a nezastaví ho ani utopenie. Viac nezastaviteľný je už len jeho šofér, ktorý to Audi na bicykli dostihne a pätami prerazí rovnaké okno, ktoré neskôr odolá projektilom. A okrem toho neozbrojený prebije každú bandu zločincov bez ohľadu na to, čím je vyzbrojená (a ako moc sa naňho mračí). Úsmevná je aj zápletka, ktorú tvorcovia radšej odhalia až v druhej polovici filmu, lebo inak by diváci celý čas dumali, či tvorcovia v súvislosti s Ukrajinou nikdy nepočuli o korupcii alebo naopak veria, že Kaliňákovo tvrdenie o neexistencii korupcie na najvyšších miestach sa vzťahuje i na Ukrajinu. Najmilším momentom filmu ale je deklarácia národného sebauvedomenia Ukrajiny z úst herečky ruského pôvodu, a to rovných 5 rokov pred tým, než to Ukrajinci demonštrovali na euromaidane. A ak Vám to stále nedocvaklo, tak za tým celým hľadajte Luca Bessona.

Myslíte si, že keď máte dômyselnú zápletku a podpísaného Belmonda, tak výsledok už nemôže dopadnúť zle? To isté si asi myslel i režisér a možno práve preto celý film odflákol na úplne Béčko. Začiatok s únikom z väzenia vyzerá, akoby ho točili v družbe so študentami sovietskej filmovej školy na konci 50tych rokov, predháňajúc sa v hraní s kŕčovitými grimasami, primitívnymi dialógmi, tragikomickými súbojmi a scénami, čo rozum neberie (únik pred bandou ozbrojencov). Potom sa študentom zrejme predčasne skončil výmenný pobyt a kvalita scén tak stúpla; s výnimkou súbojov, kde ako imitáciu krvi používali krikľavočervenú farbu, ktorú si komsomolci doniesli na tvorbu revolucionárskych transparentov. So zväzákmi, zdá sa, počítali aj na tvorbu hudby, a kvôli ich odchodu až do konca filmu museli recyklovať tú jedinú skladbu (Chi Mai), ktorú spolu stihli nahrať. Taktiež neohúria ani epizódy zvlášť amatérskeho jednania príslušníkov francúzskej tajnej služby. Keď totiž aj SIS "objavila", že únos blízkej osoby je veľmi efektívny prostriedok na vynútenie poslušnosti, tak na to mohli prísť aj Francúzi. A dokonca ani SIS by neočakávala, že hľadaný agent by miesto svojho pobytu zavesil na nos práve svojej sledovanej manželke.

OK, keď sa francúzske vtípky z policajtov dovedú do extrému, môže to fungovať. Zvlášť s nafetovaným Giberom. A keď sa k tomu pridá zápletka s dômyselným útekom z marseilleského komisariátu či dvojitou agentkou Petrou, tak sa na to naozaj dá pozerať. Síce stále pre menej náročných divákov, ale zábava to už aspoň je.

Keď máš béčkového scenáristu a dramaturga, tak výprava ani špeciálne efekty to nezachránia. Stačí si pozrieť prvú a poslednú scénu filmu a máte jasnú predstavu, či to chcete vidieť, lebo zvyšok je možno ešte absurdnejší. I Batman by mohol Djangovi len ticho závidieť jeho neporaziteľnosť a schopnosť vyprášiť desiatky banditov.

Vtipný úvod, ale potom nasleduje už len reťaz silených scénok s priblblými policajtami, ktoré nezriedka okrem humoru postrádajú i zmysel. Paradoxne, zábavné sú akurát niektoré scény s partnerkami, čo je trochu smutné vysvedčenie pre akčnú komédiu. Taxi 3 je (môj) prvý film, v ktorom mi herecký výkon Marion Cotillard nepríde divný ale prirodzený (vážne, to ide!). S trochou nadhľadu sa dá pozerať aj na exotickú Bai Ling.