TeeAge

Miestami instantné, inokedy bez hĺbky či nápadu. Scenár kombinuje všetko, čo sme už v okolitých lesoch videli, či už u Vikingov, alebo u Gladiátora. To spôsobuje u sledovania divný pocit predvídateľnosti a prázdnoty, keď dokážete odhadnúť ešte aj ďalší záber kamery, ako keby ste režírovali svôj amatérsky vysnený projekt o rímanoch a barbaroch. Kôli názvu som to musel vidieť, ale silne dúfam, že to téma niekto spracuje adekvátne kvalitne svojím možnostiam. --- Po dlhých rokoch pozerania filmov a seriálov v originálnom znení je nadabingovaná angličtina k nezneseniu. Dalo sa to prepnúť na nemčinu?

Čirý tlak, ktorý sa na diváka rúti cez obrazovku, a shmotňuje sa v chemické pocity v tele aj duši, činia v prvých piatich epizódach z Gangs of London jedinečný, nečakaný zážitok. Zbytok epizód je slušný dodatok, ale po whisky ani víno nechutná. Len keď pozreš, pochopíš.

Je zábavné, ako si tu niekoľko kolegov pozrie po jedničke aj pokračovanie, a nadáva, že je to primitívne :D Nič sa za tých 14 rokov nezmenilo, a to je to najdôležitejšie. Borat je tak isto inteligentný cez svoju primitívnosť, a našťastie nenasadol na vlak akejkoľvek politickej korektnosti, a solí jednu urážku či nechutnosť za druhou, poukazujúc na citlivé témata, ktoré ale nemoralizuje, len čiste zosmiešňuje, s menším či vätčším úspechom. Je pravda, že len máloktoré sekvencie ma dostali do záchvatu smiechu, ale tie stály za to. --- Pokial sa tento žáner v blízkej budúcnosti zakáže, to bude koniec slobody, akú ju poznáme - akokoľvek malicherne to len znie. Borat nie je dôležitý pre to, aby bol dobrým filmom, ale len čiste preto, že ešte vôbec môže existovať.

Dokument, ktorý sľuboval veľa, ale priniesol len štandard. Nepoukázal vôbec na dvojsečnosť problematiky, a to v tom, že sociálne platformy sú technologicky svojími komunikačnými a zdielajúcimi funkciami pri správnom používaní veľkým pomocníkom pre mnohých, ako na úrovni osobnej komunikácie, tak na úrovni budovania firiem či startup-ov. To by oprávnilo názov rozporu, a to slovo dilema - máme tie platformy používať či nie, keď majú toľko prínosov, ale zároveň vieme, že sme pre všetky len náplňov reklamného biznisu a katalogizáciou citlivých dát, o vytváraní sociálnych bublín a informačnej algoritmizácií ani nehovoriac, končiac psychicko-sociálnymi otázkami, na ktoré budeme mať štúdie až za roky rokúce. --- Celá hraná časť na mňa pôsobila umelo a znásilnene, s pasážami, ktoré si neudržali objektívnosť a mali tendenciu moralizovať, nenechali nám sa rozhodnúť, či sú platformy skôr prínosom, či nemesisom pre spoločnosť. --- Dokumenty na túto problematiku sú potrebné ako soľ, a ja len dúfam, že tento bol jeden zo slabších, a budú vznikať ešte vecnejšie a objektívnejšie, aby ukázali cestu k tomu, ako, a na čo by sa tieto platfomy mali správne a bezpečne používať, a na čo určite nie: Napríklad na oznámenie toho, kedy idem na drahú dovolenku, bude prázdny byt, a v profile na fb mám krásne vyplnenú aj adresu bytu... :)

American Murder: The Family Next Door NEVEDOMO poukazuje na niekoľko závažných problémov postmodernej doby. Je evidentné, že (nie len) americké domácnosti sú zasiahnuté záznamovaním a následným zverejňovaním svojho najintimnejšieho súkromia až do miery, že sa z daného materiálu dá natočiť celovečerný dokument. Problematiku ochrany osobných údajov a súkromia je potreba rozoberať furt a dookola, pretože sú to elementy najzákladnejších pilierov ľuďskej slobody - naschval nepíšem aj demokracie, pretože to je téma sama o sebe. Fakt, že existujú rodiny s takýmto záznamovým arzenálom mi príde viac, než hrôzostrašné, čo sa otázok reálneho života týka, nehovoriac o nemožnosti detí vzhľadom k ich nízkemu veku rozhodovať o svojom vlastnom súkromí a slobode. Ďalej je pre mňa na hranici pochopiteľnosti schopnosť príbuzních danej rodiny právne i morálne súhlasiť so spracovaním a zverejnením týchto všetkých záznamov a informácií, a to nie len silne intimných a súkromých, ale hlboko morálne závažných. A nakoniec bezhraničný hienizmus akejkoľvek produkčnej skupiny na svete, ktorá je schopná spenažiť niečo tak závažné, ako je toto. Krútim hlavou a nemám slov. --- Paradox je, že Netflix vydal dokument Social Dilemma, kde moralizuje používanie sociálnych platforiem a zdielanie skrze nich, a potom vydá American Murder, ktorý je celý vytvorený z ovocia danej problematiky, a všetci náramne slintajú, aké šokujúce a nevídané to je. Hlavne že na oboch dokumentoch láme rekordy sledovanosti... --- V malých náznakoch je pozorovateľné, že ľudia začínajú mať sociálnych platforiem plné zuby: za tie roky už rázna časť populácie začína vnímať hlboké vedlajšie účinky psychicko-sociálneho rázu, čo môže byť znamením k začiatku zmien vo forme uvedomenia si, ako dôležité je si chrániť tak dôležité ľuďské hodnoty, akými sú súkromie a sloboda.

Žiadna moralizácia, žiadny schematický poučný príbeh. Len životné pocity, obsadenie na ktoré nemám dosť superlatív, a soundtrack na ktorom ešte pár dní pofrčím. Zajtra pijem na Vyšehrade, pridá sa niekto?

Finálny trailer tohoto filmu je pre mňa jeden z najlepších spojení obrazu a hudby v kinematografii. (Final Trailer, vrchol: harmonická zmena u 1m14s-->1m27s). Fakt, že skladbu z nej nepoužili v samotnom filme, je podľa šuškaníc za kulisami dôvodom, prečo nakoniec Williams nepremenil nomináciu na sošku. Pokladám to za jeden z najzásadnejších zločinov, ktoré Disney spáchalo na úkor svojich zakúpených produkcií. Samotný film je sviežim turmixom všetkého, čo máme radi. K výnimočnosti chýba element, ktorý je spôsobený polioticko-korektnou scenáristickou štruktúrou, ktorá idálne nikoho neurazí. Spokojnosť dorazila aj napriek tomu, že si na 7. a 8. diel skoro vôbec nepamätám. Svetelné meče v spojení s Williamsovou hudbou ma jednoducho nesklamú, ani napriek tomu, že som nikdy nebol skalný fanušik Star Wars.

Cez všetkú technickú vycibrenosť, ktorú som od Tenetu podľa očakávania aj dostal, musím konštatovať, že som sa už dávno po žiadnom filme necítil tak prázdne. Nolan už aj doteraz balancoval na hrane emocionálnej ľadovosti, ale v Tenetu dosialhol novú úroveň odosobnenia od postáv a príbehu. Ten film neobsahuje jediný moment či dialóg, kde by som si dokázal vytvoriť hlbší vzťach ku ktorejkoľvek postave. Hrátkou osudu - či reality - je, že kôli Dune tu režisérovi nemohol vypomôcť ani jeho dvorný skladaťeľ, Zimmer. Nie že by Hans skladal hudbu, ktorá je najcharakteristickejšia svojou schopnosťou podporiť emočné dianie na plátne, ale predsa len, jeho inštrumentácia na rozdiel od Göranssona obsahuje celkom slušný arzenál živých nástrojov, a jeho skladby majú hlavne schopnosť umocniť jedinečnými harmonicko-melodickými kombináciami v už stokrát videných i nevidených scénach. V Tenetu je hudba digitálna, cyklická, a len nahráva duniacej prázdnote, ktorá obklopuje celý film. Bolo to pre mňa o to ťažšie sa s tým zmieriť, pretože inak má film neuveriteľné scenérie a dychberúce zábery. Samotný príbeh je tiež veľkým sklamaním. Paradoxne jeho komplikovanosť vedie k dvom zásadným problémom: neschopnosť diváka nasadnúť na príbehový vlak, a k celkom jasnej predvídateľnosti. Nolan sa odtrhol z reťaze v jednej pre mňa veľmi dôležitej veci: Doteraz mal filmy, ktoré boli obdivuhodné z dôvodu ich výnimočnosti medzi mantinelmi fyzického sveta a jeho pravidiel, plus sveta snov. Ale Tenet poprvýkrát totálne vybočuje, a hrá na strunu vlastných imaginárnych pravidiel, kde spätný efekt v časopriestore je len vizuálnou hrátkou, ktorá nedodržuje žiadne pravidlá, a používa sa v momentoch, keď to na plátne môže vyzerať najlepšie. V mnohých prípadoch mi ale daný efekt vadil omnoho viac, než bol zážitkom - a nie len pre to, že sme celý život zvyknutý na niečo iné, ale preto, lebo ma to jednoducho vizuálne nenadchlo. --- Nepochybujem o tom, že strihačka Jennifer Lame mala nespavé noci, aby sme my, diváci mohli mať jedinečný zážitok, ale tentokrát ma to celkom minulo. Budem len dúfať, že sa Nolanovi v blízkej buducnosti podaria ešte podobné skvosty, akými pre mňa boli The Prestiege, alebo The Dark Knight.

Znáte ten pocit, když napíšete relativně dlouhý komentář, a před jeho odesláním nedopatřením zmáčknete F5? To se mi právě stalo, a je to možná proto, abych se držel víc u tématu Billions. --- Už jsem dávno necítil takovou prázdnotu, jak při sledování Billions. Když umělecké dílo postaví do svého ústředního motívu něco, co nemá lidské vlastnosti, nastoupí bezedná prázdnota. --- Když v roce 1971 americký prezident Richard Nixon zrušil "zlatý standard", a dolar stratil své krytí fyzickou hodnotou, jeho hodnotu začala určovat čistě víra lidí v něj. A i kdyby se dalo polemizovat o tom, zda je zlato skutečná hodnota, když jeho hodnotu určuje taky jenom víra lidí v nej, alespoň je fyzicky hmatatelnou komoditou. Zrušení zlatého standardu umožnilo neomezené tisknutí fyzických peněz, a tak již nereflektují výkonnost ekonimik jednotlivých států. Dále fakt, že fyzicky tisknuté peníze tvoří jen přibližně tři procenta veškerých peněz na světě, dokonale vyjádřuje jeho tvar virtuálního cloudu, který může kdykoliv zmyznout. Proč? Protože výkonnost jednotlivých států se měří v HDP, a jelikož peníze již nemají skutečnou hodnotu, je měření HDP skresleným obrazem skutečných hodnot jednotlivých ekonomik a lidských zdrojů. Koroporáty mají na dnes mnohem větší moc, než státní celky, a jelikož jejich ambice určují čistě a jedině peníze, jejich cíle jsou neuspokojitelné. Nekonečný ekonomický růst způsobuje prohloubení propastí mezi společenskými třídamy, a nekončící touha elit po růstu blahobytu způsobuje ekologické devastování přírody do nenapravitelné formy. I kdyby se z dne na den vyměnili lidi v klíčových pozicích států a organizací za dle nás ty správné lidi, i tak je velice nepravděpodobné, že by se rozjetý vlak směrem k ekologické katastrofě mohl otočit, nebo alespoň zastavit. --- Billions vyjádřuje všechno, co nesnáším na lidech, na společnostech a hlavně na sobě. Je to nekončící nutkání mít stále víc a být stále víc při moci. Zlepšit to můžu jenom každodenní pílí sebereflexe, a objevováním jakýchkoliv jiných hodnot, než jsou peníze. --- Ps: Jdou kouknout na burzu, Dow Jones prej poroste.

Dexter Ultra Light Edition. Pokud se nebudu soustředit na to, co všechno You od dnes již klasickýho Dextra vykrádá, tak i přesto zbyde pár pozitiv. You je místama zrcadlově přesným ztvárněním všeho, co činí dnešní dobu perveznější, než jakovkoliv jinou v minulosti. FOLLOW - Následovat. Slova, která zní již naprosto běžně, protože ten, kdo nenásleduje stovky lidí ve virtuálním světě, jakoby ani nebyl součástí společnosti - není v obrazu, nebo recipročně - není k vidění. Perveznost doby spočívá v tom, že se stalo normálnou, očekávanou součástí každodenního života: následovat ostatní. Některé míň, některé víc. Nikdy předtím v historii lidstva nebylo možné stalkovat lidi krok po kroku, den co den. Jsou tři zajímavé věci na tomto postmoderním jevu: 1. Lidem již příjde normální, že sdílejí potencionálně s celým světem svůj osobní život. 2. Člověk to všechno sdílí z vlastní vůle, zadarmo, a ve svém volném času. 3. Stává se běžným fetišem, že člověk touží po tom být sledován, a to co v největším možném měřítku.--- Ducha doby seriál You znázorňuje velice efektivně, ve skutečnosti jenom o chlup víc vygradovaném módu, než co je běžné v dnešní společnosti. Krom jevu FOLLOW pracuje You také s prvoplánovou lehkou erotikou, a se středně intenzivním nahlédnutím do probelmatiky psychopatů. Je vždy zajímavé sledovat, když nějaký film nebo seriál opouští standardní archetipy hlavních protagonistů, a sahá po kontroverzních, morálně nevyrovnaných postavách. Jejich přínos pro obrazovku může být přínosem jenom v případu, když je divák emočním intelektem schopný spracovat, co je ve snímku normální, a co je mimo mísu. Nebudu politicky korektní: You na mě působí sženštile, jakoby byl zaměřen na ženské pubertální publikum, ale říkám, dnes se to již nedá úplně vytřídit. Vzhledem k tomu ale je otázné, zda je tento kus dobrým přídavkem do videotéky náctiletých, nakolik obsahuje zdaleka víc morálně zvrhlé jevy, než kdysy za kontrovezním považovaný Game of Thrones, nebo prostituční How I Met Your Mother. --- PS: koncept skleněné kostky, do které může člověk zavřít každou pro něj iritativní osobu, je tady od nepaměti, a vždy dokáže přinést uvolnění napětí pro diváka, jakmile se tam ta daná otravná postava dostane, a ve většině případů živě již neopustí.