Swannie

Tento film mal veľký potenciál byť fakt super a to viac som naštvaná, že to tak nebolo. Nápadité prepojenie prvkov noiru a sci-fi, vedeckej komunity a vyšetrovania záhad, paralelných vesmírov uprostred malebných Álp, skvelý vizuál so skvelou hudbou... A predsa to bolo vo výsledku akési chaotické, gýčové, nevysvetlené, rozťahané a plytké, s "meh" pocitom na jazyku. Veľký, avšak podľa mňa nenaplnený potenciál. Veľká škoda. (IFF Art Film Košice)

Táto snímka ma neohúrila, ale ani neurazila a v konečnom dôsledku sa mi pozerala príjemne. A to aj napriek tomu, že fakt neznášam "coming of age" filmy, teda tému dospievania v nich a výber tohto filmu bol pre mňa risk. Girls Will Be Girls však bol príjemný, milý a akýsi oddychový zážitok, pri ktorom ma proste bavilo spoznávať prostredie indickej internátnej školy i mimo nej, ich pravidlá, zvyky a tri sympatické postavy. V tomto filme nenájdete napätie alebo vyhrotené emócie, možno sa však pri ňom budete zľahka usmievať podobne ako ja. A možno si po zhliadnutí poviete, že veď áno... takýchto ľudí ja vlastne poznám :) (IFF Art Film Košice)

O kvalite filmu zrejme niečo vypovedá fakt, že som ho videla až od druhej polovice, no napriek tomu ma úprimne zaujal, pohltil a v závere - keďže som vlastne do poslednej chvíle netušila, o čo pôjde - ma aj dojal. Ukážka toho, že aj nečinná, manželom utláčaná žena dokáže byť hlavnou postavou a zároveň sonda do povojnového Talianska a boja za (volebné) práva žien. Za hodinu ma film previedol pestrou škálou emócií, ukázal nadsázku, humor i vážnu drámu, takže ja mu budem veriť, že bol podobne pestrý a príjemne pozerateľný aj vo svojej prvej polovici :) (IFF Art Film Košice)

Psychologická dráma z drsného prostredia väznice, kde neviete, či sa obávate viac väzňov, alebo ich dozorcov. Osobne mi imponoval minimalizmus filmu, ktorý toho málo vysvetľoval, málo rozprával; nechával diváka, nech sa k informáciám dostáva postupne a pomaly; ukazoval iba v náznakoch a nechával nás postupne sa vnárať do vnútra oboch postáv. Nikdy ich však neodkryje úplne, nikdy neodpovie na všetky otázky. Je to ten typ filmu, po ktorého zhliadnutí sa potrebujete s niekym porozprávať, alebo sa len poriadne zamyslieť - čo by som v takej situácii robila ja? Konala by som podobne alebo odlišne? Filmu by som určite vedela vytknúť viacero vecí, jednou z prvých je nereálnosť istých situácií, avšak nepovažujem to za potrebné. Prižmúrila som očko a stále to bol pre mňa veľmi silný zážitok. (IFF Art Film Košice)

Tento film sa dostal do mojej top trojky 30. ročníka košického Art Filmu, no zrejme aj do bezčíselnej topky mnou videných filmov vôbec. Za mňa bravúrne zvládnutá komorná dráma o znásilnení, citlivejšie podaný film na túto tému som ešte nevidela. Hlboký ponor do prežívania oboch strán, neskutočné výkony ako Fiony Palomo tak Alfonsa Dosala. Ako veľmi sme my ženy ešte nepochopené, akým spôsobom majú muži ešte stále skreslené pohľady... A akoby nestačilo, ako si vieme ublížiť navzájom, tvárou v tvár, neštítime sa zlynčovať cudziu osobu aj na sociálnych sieťach. Veľká kritika súčasnej cancel culture a ukážka toho, ako sa so situáciou má i nemá zaobchádzať. Pripravte sa na morálnu i emocionálnu horskú dráhu, po ktorej si budete musieť dopriať chvíľu na spamätanie sa. A v konečnom dôsledku obe strany mince ukazujú, ako jedno "malé, rýchle, nepremyslené" rozhodnutie dokáže tomu druhému zničiť život... Hollywood could never. (IFF Art Film Košice)

Ach, na tanečný film som sa veľmi tešila. Zenit mal potenciál stať sa mojou srdcovkou, spájal totiž mnohé z toho, čo ľúbim - contemporary tanec, film, krásny obraz, podmanivú hudbu, jemné sci-fi, archetypálnu symboliku... Práve toho, čo ho však malo robiť výnimočným - tanec, pohyb - bolo však vo filme akosi málo. Aspoň na mňa. Choreograf dokázal jednotlivé myšlienky a deje nádherne opísať pohybom, na mňa ako tanečnú nadšenkyňu sa však film viac sústredil na ľúbivú estetiku obrazu, než na samotný dôraz na pohyb a tanec. Vo chvíli, keď sa to už rozhýbalo, vybudovala sa nejaká choreografia, bola odrazu scéna vo svojom vrchole ustrihnutá a divák ostal bez uspokojenia. Veľká škoda. Vo výsledku to bolo zbytočne zdĺhavé, pomalé a miestami nezáživné, kvôli čomu sa moje hodnotenie pohybuje niekde medzi 3/4*. Malo to potenciál dosiahnuť viac... (IFF Art Film Košice)

Sranda - aj my sme na strednej škole pozerali Total Eclipse, dokonca priamo na hodine slovenčiny. Našťastie sme o tom rodičom doma nepovedali :) Táto maďarská snímka je veľmi úprimným vhľadom do konzervatívnej skupiny maďarskej spoločnosti. O tom, či by sa rodičia mali miešať do toho, čo sa vyučuje v škole; o tom, či a čo by mali učitelia odporúčať študentom. Samozrejme, film Total Eclipse nie je o homosexuáloch, je v prvom rade o svetovo významných básnikoch. Ale to istý typ názorovo orientovaných ľudí netrápi. Propaganda ako propaganda. Pomalé a pokojné tempo filmu mi bolo sympatické, istým spôsobom odrážalo povahu hlavnej poistavy, pani učiteľky, ktorá bola vlastne hlavnou hrdinkou, lebo presne nimi títo učitelia, pre ktorých práca je povolaním i poslaním, sú - hrdinovia. Dramaturgia a réžia filmu však kolísala, miestami pôsobil rozpačito, najmä smerom k záveru. Má svoje muchy, stále však fajn film s dôležitou témou, ktorého zhliadnutie určite neľutujem. (IFF Art Film Košice)

Genoveseho námety "Čo by sa stalo, ak..." musia asi sadnúť každému divákovi osobitne a je v poriadku, ak ich niekto neprijme. Mne samy o sebe sedia a zároveň rozumiem, že je náročné ich spracovať. Tento film síce neprekonal Úplných cudzincov, bol však podstatne lepší ako jeho The Place. Dej bol pekne vystavaný a som spokojná aj so záverom filmu. Herecké výkony sú jednoduché, civilné a predsa famózne - Toniho spomínať netreba, mňa však očarila práve ostatná štvorica účinkujúcich a nesmierne ma dojímal najmä malý chlapec. Vo filmoch Genoveseho mám však zásadný problém skôr s formou, než obsahom a konkrétne s dvoma vecami, ktoré mi vadili ako u The Place, tak aj tu. Kamera Lucciho je síce nádherná, občas by však potrebovala ubrať na gýčovej malebnosti scén (čo sa týka aj réžie). Gýčovosť považujem za opakujúci sa problém, ktorý tu bol síce podstatne menší ako u The Place, ale stále sa niekoľkokrát objavil a vyrušoval ma. Zároveň musím spomenúť hudbu. Nie veľakrát sa mi stalo, že by som si pri pomerne dobrom filme povedala "tak toto je otrasná/nehodiaca sa hudba", ale u Genoveseho sa mi to stalo už druhýkrát a rušilo ma to natoľko, že to prispelo k strhnutiu hviezdičky. Objavili sa tam známe piesne, aj môj milovaný Ludovico Einaudi, ale neraz to bolo tak zle použité, zvláštne namixované a nesedelo to do celkovej atmosféry scény, že proste nie. Fakt nie. Takže občasná gýčovosť (a s ňou spojené hranie na city) a hudba sú pre mňa mínusmi. Niekedy by tu ozaj menej bolo viac. No inak celkom pekne spracované a ešte stále mi to víri v hlave.

Rada o sebe hovorím, že toho viem dosť o rozdieloch medzi literárnym a filmovým médiom na to, aby som bezhlavo nepoužívala vetu "kniha bola lepšia". Často som tou, ktorá obhajuje a vysvetľuje zmeny, ktoré sú vo filmových adaptáciách nevyhnutné. Dokážem pochopiť, ak ide film vlastným smerom. No po zhliadnutí troch filmov o Robertovi Langdonovi mám pocit, že tvorcovia týchto filmov nepochopili (alebo od prvého filmu postupne zabúdali), o čom vlastne knihy Dana Browna sú. Na Inferne, ktoré má z knihy tak akurát názov, mená postáv a polovicu hlavnej myšlienky, to vidno najviac. Robert Langdon nie je Ethan Hunt, John Wick, Jack Ryan ani nikto, koho hrá Liam Neeson. Tieto filmy nemajú vyzerať ako Mission Impossible alebo iné akčné trháky, ani nemajú byť určené ich fanúšikom. A to hovorím ako veľká fanúšička Mission Impossible. Filmy o Langdonovi však majú byť pre fanúšikov umenia a histórie. Sú to príbehy o provokatívnych konšpiráciách, ktoré sa dejú v najstarších a najkrajších mestách sveta. Majú divákov previesť týmito mestami, ktoré sú plné dejín umenia, známych diel a množstvom symbolov. Napínavé dobrodružstvo, vraždy a záchrana sveta tieto príbehy len rámcujú, sú druhoradé. Ron Howard však túto pointu prevrátil naruby. Celé Inferno je len o behaní sem a tam, strieľaní, postavy sú ploché a s knižnou predlohou majú spoločné asi toľko, koľko Ginny v Harrym Potterovi. Ani si nevšimneme, že sa počas celého deja preniesli cez tri najkrajšie mestá na svete, zato si v dvojhodinovej minutáži tvorcovia našli čas na trápnu romantickú zápletku (a to som ja tá, ktorá od prvého dielu vraví, že Langdon by mal mať manželku). No mohla by som si povedať - dobre. Nevadí. Predstava adaptácie tvorcov filmu sa nemusí zhodovať s tou mojou. To sa stáva a bola by som ochotná to (napriek tonám zahodeného potenciálu) prijať. Lenže to by Inferno muselo byť dobrý film. Muselo by sa aspoň z diaľky priblížiť kvalite Mission Impossible. Muselo by zobrať scénu koncertu v Instanbulskej cisterne a spraviť z nej kinematografický skvost, akým je scéna vo viedenskej opere v Mission: Impossible - Rogue Nation (2015). Lenže Inferno nemá ďaleko len od dobrodružných filmoch o dejinách umenia, má veľmi ďaleko aj od kvalitných akčných filmov. Je to fakt nepodarená sr**ka.

Film náročný na pozeranie a nie pre bežného diváka, ktorý by pred zhliadnutím ideálne potreboval akýsi úvod, vysvetlenie, ktoré ho pripraví na to, na čo sa ide pozerať. Hudobníci a filmári si však prídu na svoje. Napokon, ako lepšie predstaviť tvorbu socializmom vymazaného skladateľa, ak nie tým, že sa o ňom zloží opera písaná jeho štýlom tvorby, inšpirovaná jeho skladbami? V spojení s jeho archívnymi zábermi vzniká nové výnimočné, precízne spravené dielo, ktoré sa mi po druhom zhliadnutí páči ešte viac, pretože som lepšie stíhala vnímať všetky jeho kvality. Moja pochvala a poklona patrí režisérke za nápad, všetkým, čo sa podieľali na librete a hudbe a takisto strihačovi/strihačke, pretože poskladať súkromné archívne zábery do takto myšlienkovo súdržného celku chce obrovské množstvo práce. Jediná moja výhrada je, že by film pokojne mohol byť o pár minút kratší. Zároveň premýšľam, nakoľko boli potrebné "behind the scenes" zábery (tie, v ktorých boli speváci inštruovaní a pod.), ale... vlastne mi to tam v konečnom dôsledku nevadilo. || Videné prvýkrát na RIFF v Reyjkavíku, druhýkrát na POCITY v Prešove <3