Swannie

Poznáte ten pocit, keď o filme dlho počúvate z každej strany a chtiac-nechtiac vidíte krátke úrvky scén/citácie, na základe čoho si postupne vytvárate o filme istú predstavu, očakávania - a sú to pozitívne očakávania. Vravíte si: "Ty brďo, tento film pôsobí, že by sa mi mohol nesmierne páčiť. Že by mohol mať všetko, čo mám na filmoch rada." A podvedome tak trochu aj odďaľujete jeho zhliadnutie, lebo sa bojíte, že vaše očakávania sú už privysoké a určite vás to sklame. Ale potom si pozriete druhú sériu Lokiho, zaľúbite sa do Ke Huy Quana a rozhodnete sa, že okej, prišiel čas si túto mainstream-artovku zasypanú Oscarmi pozrieť. A poznáte ten pocit, keď sa vaše očakávania do bodky naplnia? Všetko, všade, naraz sa u mňa zaradil do skupiny filmov k Kona fer í stríð (2018) (Woman at War) a Good Luck to You, Leo Grande (2022), ktoré majú (super)hrdinky v strednom veku a darí sa im riešiť intímne a celospoločenské problémy naraz. Zároveň sú to filmy, ktoré akoby mi hovorili z duše. Rozumiem, že tento je je pre niekoho ťažší na pochopenie a prijatie. Ja však mám pocit, že to bola malina a mne boli veci jasné už od začiatku. Možno je to životným obdobím, ktoré mi do všetkých tých tém zdeptaných dcér, prepracovaných matiek a nešťastných manželstiev krásne zapadlo, takže nájsť v tom vizuálnom, dobre premiešanom sci-fi guľáši onú jednoduchú, intímnu rodinnú drámu pre mňa nepredstavovalo žiaden problém, podobne ako odčítať mnohé zo symbolov. Neviem, fakt mám pocit, akoby ku mne tento film prehovoril jazykom, ktorý ja ovládam už plynule, takže celá mozaika do seba postupne popri jeho pozeraní krásne zapadala. Jediné, na čom by som trošku ubrala je akási "polopatičnosť" replík najmä v závere, ale asi to písali spôsobom, aby to po dvoch hodinách chaosu tí Američania pochopili... Na druhej strane, dostala som celý jeden alternatívny vesmír inšpirovaný mojim milovaným Ratatouille, takže nemám právo sa na nič sťažovať. Ach, k tomuto zážitku sa budem vracať ešte dlho.

Obsahovo nie až také zlé, formálne sme sa zabudli niekde v roku 2007, čož nie je veľmi príťažlivá vizitka. Celkovo... Okej, som rada, že tento film vznikol, aj že som si ho pozrela. Ale postačila by kratšia stopáž (videné v televíznej dvojdielnej verzii).

Za mňa  jedno z najväčších sklamaní poslednej doby. Do istej miery za to môžu moje nesprávne nastavené očakávania - myslela som si, že to bude podstatne objektívnejší pohľad na vec. Do inej miery za to môže zavádzajúci popis - "mapuje vývoj médií v posledních 150 letech" ? Úprimne by ma zaujímalo, koľko minút stopáže filmu zaberajú YouTube a TikTok videá posledných 15tich rokov a koľko priestoru majú zábery ostatných 135 rokov histórie, lebo mám pocit, že prvá skupina drží minimálne 50% celkového času filmu. Nemá to ani hodinu a pol, no mala som veľký problém vydržať do konca. Pretože toto pôsobí ako jeden z tých počinov, ktorý má vystrašiť rodičov, aby zobrali svojim deťom mobily, zahodili ich do koša a odhlásili sa zo všetkých sociálnych sietí. Je to absolútne jednostranné, neobjektívne, bez rámcu, konceptu alebo návrhov na riešenia. Film si za cieľ zobral kritizovať algoritmus sociálnych sietí, ktorý nám donekonečna ukazuje milučké a hlupučké videá len preto, aby sme ich donekonečna pozerali, no samotný film je DOSLOVA poskladaný z týchto videí. Používa na nás rovnaký mechanizmus, ktorý kritizuje. Nepriznáva si, že ho používa, z čoho nadobúdam pocit, že si to neuvedomuje a vlastne mi to celé príde len ako 88-minútový hejt postrihaný tak, aby sa divák bavil, čím sa dostáva na úroveň presne tej lacnej, mainstreamovej zábavy, ktorú kritizuje. Ja neviem, mne to príde úplne absurdné. Chýba mi tu presah, uvedomenie si vlastných postupov z pohľadu tvorcov, lenže nič také tam nie je, iba naoko hlboké, no v skutočnosti prázdne a nikam nevedúce myšlienky tvorcov. V kine a na plátne pozerajme na to, aké kraviny robia ľudia na internete. Tak ako na nich pozerajú milióny ľudí doma na mobile. Odfrknime si na nich, odsúďme ich. Ale napriek tomu sme na to pozerali presne tak isto. Hodinu a pol. Bez ďalšieho presahu. Áno, hejtujem to, ani spánok mi tento film neukázal v jasnejšom svetle. Pomoc. What the f&ck.

Jediná nerealistická vec na tomto filme bolo to, že Islanďania nevedeli po anglicky. Na Islande vedia po anglicky všetci. Mala som tam plynulú konverzáciu s 8-ročným dievčatkom aj 80-ročnou babičkou. Anyway, nevedela som, že potrebujem ku šťastiu scénu, v ktorej Ben Stiller fičí na longboarde po islandskej panoráme, ale zahojilo mi to dušu. Nerozumiem, prečo je 90% Benových filmov také blbosti a prečo tak málo režíruje, keď zjavne vie veľmi dobre hrať a veľmi dobre režírovať (hodnotím na základe tohto filmu + seriálu Severance) a ešte mu aj celkom sekne strnisko. Toto bol milý, nápaditý a myšlienkou krásny film. Mám slabosť na filmy s témou ľudí, ktorí vykračujú zo svojej komfortnej zóny. A síce sa tam Ben celý čas dáva dokopy s Kristen Wiig, najromantickejšia scéna bola aj tak tá v horách so Seanom Pennom. Mimochodom, videli ste už niekto Adama Scotta hrať niekde inde než v kancelárii a obleku? NIežeby som sa sťažovala, ide mu to výborne.

Čakala som sexy záporáčku Rosamund, nádielku feminizmu, girlbossingu, nakopanie nejakých mužských zadkov a podobné z mojich guilty-pleasures. Dostala som to. No čo som nečakala bola pomerne slušná a originálna zápletka - konečne sa bojuje aj ohýbaním práva, nie iba rukami a nohami -, obyčajná a predsa prekvapivá filmárčina (veľmi oceňujem, koľko veľa sa tvorcom podarilo zobraziť bez zbytočných dialógov), nesexualizovaná(!) lesbická tematika a Peter Dinklage. Trochu škoda záveru, páčilo sa mi, že vidím konečne film, kde nebojuje dobro proti zlu, ale jedno zlo proti druhému. Takže hej. Nič extra, ale vlastne celkom milé prekvapko.

Film, ktorý krásne zachytáva osamelosť života na odľahlom mieste, absenciu hudby, život rôznych vrstiev žien v 18. storočí, umenie a silné puto. Ide na vec pomaly a opatrne, následne vás strhne poslednou tretinou. Na niektoré scény - bábätko, záver - tak skoro nezabudnem. Tisíckrát lepšie ako nepodarený Ammonite (2020), sorry Kate.

Pred niekoľkými rokmi som tomuto filmu dala 3*. A zdá sa, že som po celý čas bola v pozícii slečny Bennet. I've been so blind. I was wrong, I was entirely wrong about it.

Barbie film nielen potvrdil, ale možno o máličko i prekonal moje očakávania. Bol vizuálne perfektným, dejovo jednoduchým, vtipným, politicky korektným i nekorektným, v niečom prekvapivým a v inom úplne predpokladateľným alebo nedotiahnutým. Presne taký som si ho predstavovala, preto mi na ňom vlastne vôbec nič nevadí. Dobre to vyzeralo, malo to super odkazy na významnú kinematografiu aj súčasnú popkultúru, bolo to skvele zahrané, náramne som sa zabavila a milo ma prekvapili muzikálové čísla a niektoré dejové linky. Jasné, že to má chyby, ale ide o to, že ten film presne vie, čím je a nehrá sa na viac. Toto je Mamma Mia mladšej generácie. Akurát rozumiem, ak to nezožne až taký úspech u československého publika, pretože predsa len človek musí dosť poznať súčasnú americkú popkultúru a dianie v Hollywoode na to, aby pochopil všetky odkazy a vtipy.

Toto bola moja prvá Mission Impossible v kine takže áno, bola som uchvátená, nedýchala som a v závere vo vlaku som sa napätím spotila aj za hercov. Hoci to nebolo lepšie než Fallout a moja srdcovka Ghost Protocol, bolo to dostatočne dobré. Veľmi sa mi páčili odkazy na predošlé filmy a to, ako sa prvá polovica štýlom ponášala na predošlé M:I kým druhá bola v mnohom iná. Dokonca som po šiestich filmoch začala tolerovať používanie masiek. Nie som ale spokojná s pomerom screentimu, ktorý mali Rebecca a Hayley no pevne verím, že dôvody podobne ako odpovede na mnohé otázky sa dozvieme v druhej časti. Po nej sa naše hodnotenia zrejme ešte navýšia, alebo naopak znížia. Ak sa znížia, pôjdem si to s Tomom a McQuarriem osobne vybaviť.

Takto sa má v akčných filmoch pracovať so ženskými postavami bez toho, aby boli sexualizované. Takto sa má pracovať s maskami, keď ich nechcete používať, lebo sú absurdné, ale nechcete ich zatratiť, lebo sú klasika. Aj takto môže vyzerať akčný film - veľmi sa mi páčili akčné scény, ktorých vizuálny jazyk bol však pomalý, alebo v nich absentovala nadupaná hudba (naháňačka na motorkách). Malo to všetko a oproti predošlým filmom ešte niečo navyše: dojatie v závere. Aj takto môžete vidieť hrdinov akčného filmu: zničených, dobitých, unavených, ležiac na lôžku a dojatých z toho, že sa im tú nemožnú misiu predsa len podarilo splniť. Krásny záver.