Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Akčný
  • Animovaný
  • Komédia
  • Dokumentárny

Recenzie (65)

plagát

Mandalorián - Season 1 (2019) (séria) 

Vzhľadom na to, že som sa do Mandaloriana pustila nejaké dva roky po vydaní, som už vedela, že je to kvalitatívne veľmi dobrý seriál. Ale nečakala som, že bude až taký dobrý. Prvé tri epizódy mi zobrali dych svojou nádhernou kamerou, nápaditým strihom a výborným scenárom. Postaviť seriál na postave, ktorá toho veľa nenahovorí a ešte jej ani nikdy nevidíme tvár, chce odvahu a sakramentsky dobrú prácu, ale Jon Favreau to, spoločne s niekoľkými režisérmi, výborným kameramanom a skvelým hudobným skladateľom, zvládol. Jediným tŕňom v oku je štvrtá epizóda, ktorá svojou kvalitou klesla o dve úrovne nižšie. Bryce Dallas Howard z toho šmahom ruky spravila americkú klišé gýčovinu, našťastie sa na to celé fiasko hneď v ďalšej epizóde zabudlo a seriál dobehol úroveň nastavenú prvými troma epizódami. Mimo jednej nepodarenej epizódy vlastne ani nemám čo vytknúť. Je to výborná vesmírna cowboyka o "rytierovi", ktorý babysittuje baby Yodu a je až škoda, že je to len pre Star Wars fanúšikov, lebo by to samo o sebe isto zaujalo aj širšie publikum. Jon Favreau by mal spraviť seriál aj pre Marvel, keďže z ich seriálov sa na Mandaloriana kvalitou nechytá ani jeden.

plagát

Vlajka smrti (2022) (seriál) 

Výborný námet gentlemana, ktorý chce byť pirátom. Zaujímavé postavy, pekný vizuál a suprové herectvo najmä Rhysa Darbyho. Avšak poväčšinou sa syntéza všetkých zložiek držala v akomsi priemere - niektoré veci boli vtipné, iné trápne, niektoré scény chceli byť emotívne a boli ploché. Ku môjmu veľkému prekvapeniu to však v posledných troch epizódach nabralo grády a prekročilo svoj vlastný tieň, vďaka čomu napokon pridávam štvrtú hviezdu. Stále je to len taký "trochu lepší priemer", no v konečnom dôsledku som sa zabavila, obľúbila si postavy, dokonca som sa v závere rozcítila a som nesmierne zvedavá, čo sa bude diať ďalej. Takže zhliadnutie neľutujem. A hej, je to gay as f*ck. Ale ono sa to od začiatku ani netvári inak ;)

plagát

Miesto splnených túžob (2017) 

Mám z tohto filmu veľmi rozporuplné pocity, pretože mi prišiel po obsahovej stránke veľmi zaujímavý - sonda do ľudskej povahy, bravúrne zvládnutá psychológia a zaujímavo poprepletané príbehy. Z hľadiska scenára mi prekážala len dejová linka s čašníčkou a klišé záver. No film by u mňa mal aspoň o jednu hviezdičku viac, keby bol zvládnutý po formálnej stránke. Tá mi prišla na úrovni študentského filmu - zastaralý sivý filter, zatmievačky, hudba ako z výťahu. Fakt som ešte asi nezažila horšiu hudbu vo filme :D MIestami som až premýšala, či je tá formálna stránka takto naschvál alebo nie alebo čo... Neviem. Takže asi takto - super námet, dosť dobrý scenár, slabý záver, hrozná hudba. Dokopy mi z toho vychádza niečo priemerné, ale určite niečo, k čomu sa ešte v myšlienkach budem vracať, lebo to nastolilo veľmi zaujímavé etické otázky.

plagát

Mainstream (2020) 

Takto si mainstream predstavuje, že vyzerá ne-mainstreamový film? Ja ti neviem. Na to, že som mladá generácia, ma to naozaj žiadnym spôsobom neoslovilo, od začiatku ma to nebavilo a až iritovalo, pretože som často nevedela, ktorý cinge je naschvál a ktorý nie. Andrew aj Maya sú moje lásky, ale toto proste... nie, nič. Žiadna emócia, žiadna chémia, žiadny záujem mňa ako diváka o to, čo sa stalo po tých 50tich minútach, v ktorých som to vypla. 1* za Andrewa, ten je perfektný aj v zlom filme. Marry me?

plagát

Woman at War (2018) 

Tento film má všetko. Tému klimatickej krízy, vojny na Ukrajine, má hlavnú hrdinku vo veku 45+, strieľanie z luku ako Katniss, boj proti vláde, dvojčatá, akciu premyslenú lepšie ako mnohé špionážne thrilery, nádhernú Islandskú scenériu, odkazy na Revenant či Vesmírnu odyseu  a hudobníkov priamo v obraze. Napriek ťažkým témam to však nie je ťažký film. Je poňatý s odľahčujúcim humorom, ničoho tam nie je "príliš" a napokon vo vás zanechá čosi, nad čím ešte môžete neskôr premýšľať. Pre mňa jeden z najlepších v poslednej dobe, fakt pecka.

plagát

Nádych pre lásku (2017) 

K filmu som sa dostala tak nejak náhodou a čakala som presladenú, vyhrotenú a prehnanú hru na city, pri ktorej budem vkuse revať, dojatá a nahnevaná zároveň. Ono to však napokon bolo celé až prekvapivo veselé a dobre vyvážené, z čoho v konečnom dôsledku vznikol krásny feel good movie. Nehynúca láska rodiny, obrovské množstvo obety, úžasní priatelia a poriadna dávka šťastia v nešťastí - to všetko pomohlo Robinovi Cavendishovi prežiť dlhé roky aj po tom, čo zaňho musel dýchať prístroj a navyše tým neskôr pomohol aj obrovskému množstvu ľudí s rovnakou diagnózou. Miestami to bolo až príliš optimistické a šťastné, no vzhľadom na to, že producentom filmu je Robinov syn a na natáčaní bola prítomná jeho manželka, tomu celému aj akosi verím. Chcem tomu veriť, lebo chcem veriť, že na svete existujú takéto dobré medziľudské vzťahy a že ľudstvo ešte má nejakú nádej. Chorý človek okolo seba potrebuje takýchto ľudí, aby prežil, a ten zdravý potrebuje takéto filmy, aby neochorel. Neviem, či táto múdrosť dáva zmysel, ale kašľať na to, berte si mojich 5 hviezd. Garfield a Claire Foy sú úžasní.

plagát

Síla psa (2021) 

Toto je presne ten typ filmu, ktorý vám buď sadne alebo nie, o čom vypovedá aj rozporuplné hodnotenie mojich obľúbených ČSFDákov. Hoci som mala približnú predstavu do čoho idem, išla som do toho s obavami - veľmi rýchlo som však pochopila, že mne tento film sadol. Nádherná kamera pustej krajiny, herecky výborní Cumberbatch a Dunst, výrazná hudba (občas príliš dominantná, inokedy naozaj trefná) a pomalé dianie, ktoré postupne vykresľuje jednotlivé postavy a divák zakaždým len háda, kam sa ich osud bude uberať v ďalšej scéne. Väčšinu filmu mi to pripadalo ako zmes Call Me By Your Name a Brokeback Mountain a ja som bola pripravená dať filmu solídne 4 hviezdy. Potom ale prišiel šokujúci záver, ktorý to celé povýšil a ktorým sa vymanil z podobnosti svojich predchodcov, takže napokon dávam - prilievajúc rozporuplnému hodnoteniu - všetkých 5*. Najviac ma ale prekvapilo, že je to Netflix produkcia.

plagát

Kingsman: Zlatý kruh (2017) 

Prvý diel Kingsman je pre mňa úžasne vystavaným filmom, ktorý mám nesmierne rada a dvojka je popri ňom, s prepáčením, shitshow. Nápad s americkou organizáciou Statesman je super, drogy tiež nie sú zlá téma... len keby celé to prevedenie nebolo na megalománsky, trápny a nevydarený americký štýl. Primitívny humor, zle vystavaný dej, nesmierne množstvo zlých rozhodnutí, ktoré z filmu spravili kravinu. Ledva som to vydržala do konca, ešte mi aj zomreli všetky obľúbené postavy a úprimne som zrazu rada, že sa trojka odohráva v minulosti. Trápny humor, nevydarené scény, všetko je extrémne prehnané a vôbec to nemá tú dobre vyváženú eleganciu a emóciu ako jednotka. Scény s Eltonom Johnom radšej ani nekomentujem a to ho ako speváka a osobu ľúbim. Ach jaj. Akosi sa mi teraz do toho prequelu ani veľmi nechce.

plagát

Správa (2020) 

Odvšadiaľ sa ku mne dostávali skôr negatívne recenzie, takže som nemala veľké očakávania...  A ono to napokon, napriek mnohým chybám, nebolo také zlé. Bebjakovi sa podľa môjho názoru veľmi dobre a verne podarilo zachytiť atmosféru koncentračného táboru. Prišlo mi to z pohľadu prostredia dôveryhodné, v chovaní postáv surové a kamerou esteticky príťažlivé zároveň. Kamera síce miestami v snahe "byť artová" balansovala na hranici medzi "ešte zvládam" a "už je to príliš", no to nepovažujem za veľký problém. Čo za veľký problém považujem, je, že po zhliadnutí filmu si reálne vôbec nepamätám, ako vyzerali dve hlavné postavy (Czuczor ešte ako tak, druhý absolútne). Alebo, že nejaký scenáristický dejový oblúk v tomto filme... akosi nebol. SPOILER (or is it?) Dve tretiny sledujeme, ako sa pokúšajú dostať z tábora, je to zaujímavé a napínavé. Potom sa odtiaľ konečne dostanú a tempo filmu, napätie i schopnosť dorozprávať príbeh výrazne klesajú a ide to celé akosi do stratena.| Predposledná scéna natočená na jeden záber je síce zaujímavá a John Hannah v nej podá výborný výkon, jej výsledná pointa je však málo úderná, záber na Czuczora nedostatočný. V konečnom dôsledku mi prišla lepšie spracovaná bočná dejová línia s ostatnými väzňami v tábore, než línia hlavnej dvojice, o čom vypovedá aj silná posledná scéna. Musím ale pochváliť záverečné titulky, ktoré boli naozaj šikovne spravené a dohnali ma k slzám. V konečnom dôsledku mám teda zo Správy akési rozpačité, no napriek tomu skôr pozitívne, než negatívne pocity. Boli v nej chyby, ale boli v nej aj dobre zvládnuté veci. A vravím si, že by mi nevadilo pozrieť si ju ešte raz.

plagát

tick, tick...BOOM! (2021) 

Tento muzikál nie je... typický muzikál, alebo aspoň to, čo si pod tým pojmom ja predstavujem. Zo začiatku mi to prišlo zvláštne, no napokon som si našla spôsob, ako na to celé hľadieť. Nemá okázalú hudbu, piesne čo si budete pamätať ani veľké choreografie, má však silný a civilný príbeh. Andrew Garfield je DOKONALÝ a svojim výkonom sa moja láska k nemu ešte prehĺbila. tick, tick... BOOM! pre mňa nie je muzikál ako každý iný (typu Mirandovho In the Heights (2021)), je to pre mňa film, ktorý veľmi dobre zachytáva to, s čím sa potýkajú mnohí autori po celom svete a s čím sa i ja viem silno stotožniť - tá túžba niečo vytvoriť; to zúfalstvo, ak si dlhé týždne neviete dať s nejakou pasážou rady; tie následky, ktoré to má na vás i vašich blízkych; tá inšpirácia, ktorá napokon príde; i ten dlho očakávaný výsledok a snaha presadiť sa v mori konkurencie. A popri tom všetkom sa tam občas spieva - na úplne akúkoľvek tému. Som rada, že sa mi po rozpačitom začiatku podarilo nájsť si k tomuto filmu cestu a ako fanúšička Lin-Manuela Mirandu som hrdá na to, že sa mu tento režisérsky debut vydaril. Nebola by som čakala, že sa dá skĺbiť veselá country pieseň so smutnou scénou rozchodu... a ono to fungovalo.