Recenzie (92)
Mainstream (2020)
Takto si mainstream predstavuje, že vyzerá ne-mainstreamový film? Ja ti neviem. Na to, že som mladá generácia, ma to naozaj žiadnym spôsobom neoslovilo, od začiatku ma to nebavilo a až iritovalo, pretože som často nevedela, ktorý cinge je naschvál a ktorý nie. Andrew aj Maya sú moje lásky, ale toto proste... nie, nič. Žiadna emócia, žiadna chémia, žiadny záujem mňa ako diváka o to, čo sa stalo po tých 50tich minútach, v ktorých som to vypla. 1* za Andrewa, ten je perfektný aj v zlom filme. Marry me?
Woman at War (2018)
Tento film má všetko. Tému klimatickej krízy, vojny na Ukrajine, má hlavnú hrdinku vo veku 45+, strieľanie z luku ako Katniss, boj proti vláde, dvojčatá, akciu premyslenú lepšie ako mnohé špionážne thrilery, nádhernú Islandskú scenériu, odkazy na Revenant či Vesmírnu odyseu a hudobníkov priamo v obraze. Napriek ťažkým témam to však nie je ťažký film. Je poňatý s odľahčujúcim humorom, ničoho tam nie je "príliš" a napokon vo vás zanechá čosi, nad čím ešte môžete neskôr premýšľať. Pre mňa jeden z najlepších v poslednej dobe, fakt pecka.
Nádych pre lásku (2017)
K filmu som sa dostala tak nejak náhodou a čakala som presladenú, vyhrotenú a prehnanú hru na city, pri ktorej budem vkuse revať, dojatá a nahnevaná zároveň. Ono to však napokon bolo celé až prekvapivo veselé a dobre vyvážené, z čoho v konečnom dôsledku vznikol krásny feel good movie. Nehynúca láska rodiny, obrovské množstvo obety, úžasní priatelia a poriadna dávka šťastia v nešťastí - to všetko pomohlo Robinovi Cavendishovi prežiť dlhé roky aj po tom, čo zaňho musel dýchať prístroj a navyše tým neskôr pomohol aj obrovskému množstvu ľudí s rovnakou diagnózou. Miestami to bolo až príliš optimistické a šťastné, no vzhľadom na to, že producentom filmu je Robinov syn a na natáčaní bola prítomná jeho manželka, tomu celému aj akosi verím. Chcem tomu veriť, lebo chcem veriť, že na svete existujú takéto dobré medziľudské vzťahy a že ľudstvo ešte má nejakú nádej. Chorý človek okolo seba potrebuje takýchto ľudí, aby prežil, a ten zdravý potrebuje takéto filmy, aby neochorel. Neviem, či táto múdrosť dáva zmysel, ale kašľať na to, berte si mojich 5 hviezd. Garfield a Claire Foy sú úžasní.
Síla psa (2021)
Toto je presne ten typ filmu, ktorý vám buď sadne alebo nie, o čom vypovedá aj rozporuplné hodnotenie mojich obľúbených ČSFDákov. Hoci som mala približnú predstavu do čoho idem, išla som do toho s obavami - veľmi rýchlo som však pochopila, že mne tento film sadol. Nádherná kamera pustej krajiny, herecky výborní Cumberbatch a Dunst, výrazná hudba (občas príliš dominantná, inokedy naozaj trefná) a pomalé dianie, ktoré postupne vykresľuje jednotlivé postavy a divák zakaždým len háda, kam sa ich osud bude uberať v ďalšej scéne. Väčšinu filmu mi to pripadalo ako zmes Call Me By Your Name a Brokeback Mountain a ja som bola pripravená dať filmu solídne 4 hviezdy. Potom ale prišiel šokujúci záver, ktorý to celé povýšil a ktorým sa vymanil z podobnosti svojich predchodcov, takže napokon dávam - prilievajúc rozporuplnému hodnoteniu - všetkých 5*. Najviac ma ale prekvapilo, že je to Netflix produkcia.
Kingsman: Zlatý kruh (2017)
Prvý diel Kingsman je pre mňa úžasne vystavaným filmom, ktorý mám nesmierne rada a dvojka je popri ňom, s prepáčením, shitshow. Nápad s americkou organizáciou Statesman je super, drogy tiež nie sú zlá téma... len keby celé to prevedenie nebolo na megalománsky, trápny a nevydarený americký štýl. Primitívny humor, zle vystavaný dej, nesmierne množstvo zlých rozhodnutí, ktoré z filmu spravili kravinu. Ledva som to vydržala do konca, ešte mi aj zomreli všetky obľúbené postavy a úprimne som zrazu rada, že sa trojka odohráva v minulosti. Trápny humor, nevydarené scény, všetko je extrémne prehnané a vôbec to nemá tú dobre vyváženú eleganciu a emóciu ako jednotka. Scény s Eltonom Johnom radšej ani nekomentujem a to ho ako speváka a osobu ľúbim. Ach jaj. Akosi sa mi teraz do toho prequelu ani veľmi nechce.
Správa (2020)
Odvšadiaľ sa ku mne dostávali skôr negatívne recenzie, takže som nemala veľké očakávania... A ono to napokon, napriek mnohým chybám, nebolo také zlé. Bebjakovi sa podľa môjho názoru veľmi dobre a verne podarilo zachytiť atmosféru koncentračného táboru. Prišlo mi to z pohľadu prostredia dôveryhodné, v chovaní postáv surové a kamerou esteticky príťažlivé zároveň. Kamera síce miestami v snahe "byť artová" balansovala na hranici medzi "ešte zvládam" a "už je to príliš", no to nepovažujem za veľký problém. Čo za veľký problém považujem, je, že po zhliadnutí filmu si reálne vôbec nepamätám, ako vyzerali dve hlavné postavy (Czuczor ešte ako tak, druhý absolútne). Alebo, že nejaký scenáristický dejový oblúk v tomto filme... akosi nebol. SPOILER (or is it?) Dve tretiny sledujeme, ako sa pokúšajú dostať z tábora, je to zaujímavé a napínavé. Potom sa odtiaľ konečne dostanú a tempo filmu, napätie i schopnosť dorozprávať príbeh výrazne klesajú a ide to celé akosi do stratena.| Predposledná scéna natočená na jeden záber je síce zaujímavá a John Hannah v nej podá výborný výkon, jej výsledná pointa je však málo úderná, záber na Czuczora nedostatočný. V konečnom dôsledku mi prišla lepšie spracovaná bočná dejová línia s ostatnými väzňami v tábore, než línia hlavnej dvojice, o čom vypovedá aj silná posledná scéna. Musím ale pochváliť záverečné titulky, ktoré boli naozaj šikovne spravené a dohnali ma k slzám. V konečnom dôsledku mám teda zo Správy akési rozpačité, no napriek tomu skôr pozitívne, než negatívne pocity. Boli v nej chyby, ale boli v nej aj dobre zvládnuté veci. A vravím si, že by mi nevadilo pozrieť si ju ešte raz.
tick, tick...BOOM! (2021)
Tento muzikál nie je... typický muzikál, alebo aspoň to, čo si pod tým pojmom ja predstavujem. Zo začiatku mi to prišlo zvláštne, no napokon som si našla spôsob, ako na to celé hľadieť. Nemá okázalú hudbu, piesne čo si budete pamätať ani veľké choreografie, má však silný a civilný príbeh. Andrew Garfield je DOKONALÝ a svojim výkonom sa moja láska k nemu ešte prehĺbila. tick, tick... BOOM! pre mňa nie je muzikál ako každý iný (typu Mirandovho In the Heights (2021)), je to pre mňa film, ktorý veľmi dobre zachytáva to, s čím sa potýkajú mnohí autori po celom svete a s čím sa i ja viem silno stotožniť - tá túžba niečo vytvoriť; to zúfalstvo, ak si dlhé týždne neviete dať s nejakou pasážou rady; tie následky, ktoré to má na vás i vašich blízkych; tá inšpirácia, ktorá napokon príde; i ten dlho očakávaný výsledok a snaha presadiť sa v mori konkurencie. A popri tom všetkom sa tam občas spieva - na úplne akúkoľvek tému. Som rada, že sa mi po rozpačitom začiatku podarilo nájsť si k tomuto filmu cestu a ako fanúšička Lin-Manuela Mirandu som hrdá na to, že sa mu tento režisérsky debut vydaril. Nebola by som čakala, že sa dá skĺbiť veselá country pieseň so smutnou scénou rozchodu... a ono to fungovalo.
Život v Heights (2021)
Tento film mi dal všetko, čo na filmových muzikáloch milujem - výbornú hudbu, super choreografie, nápadité filmárske prvky, krásny príbeh, čarovnú atmosféru a veselú náladu... Je to vyznanie lásky štvrti Washington Heights v NYC a latino komunite, ktorá v nej žije. Na chvíľu som mala možnosť cítiť sa jej súčasťou a síce je film (zrejme kvôli broadwayskej predlohe) riadne dlhý, zbehlo mi to ako nič. Dlho som sa naň tešila a naplnil moje očakávania. Ľúbim, silno ľúbim.
Vtáky noci a fantastický prerod jednej Harley Quinn (2020)
Náhodou to nebol taký zlý film, ak človek nemá veľké očakávania. Radím ho k mojim girlboss guilty pleasures. Pobavila som sa a vychutnala si Margot Robbie, ktorá je dokonalou Harley a nesmierne jej výkon oceňujem.
Arcane: League of Legends - Season 1 (2021) (séria)
Zakaždým, keď si po dlhšej dobe pozriem čosi animované, čo nie je tradičná Pixar / Disney animácia, moje srdce zaplesá radosťou. Arcane je vizuálny skvost, ktorému sa však navyše podarilo z legendárnej bojovej (a ilustráciami často hypersexualizovanej) hry spraviť obsahovo kvalitný seriál, ktorý sa zaujímavosťou príbehu a hĺbkou jednotlivých charakterov môže rovnať top seriálom nielen roka, ale aj dekády. Mám výhrady - prvé tri epizódy boli nadupané, no neskôr sa už trochu roztrieštila dramaturgia radenia jednotlivých dejových línií, občas som niektorú postavu nevidela tak dlho, až som zabudla, čo sa s ňou dialo naposledy a potom to uberalo na budovaní atmosféry a emócií. Miestami tam už tiež boli poskracované, nelogické alebo málo vysvetlené veci. Napriek tomu to však bol epický zážitok, ktorý mi atmoškou pripomenul Spider-Man: Into the Spider-Verse. Som namotaná a teším sa na ďalšiu sériu. Ešte sa nebodaj vrátim k hraniu LOLka. A tie super pesničky??