Swannie

Toto bol v podstate skvelý film, ale nebol lepší ako Ghost Protocol. Chýbala mu štipka viac humoru a vyváženejšie tempo. Rebeccu Ferguson milujem a v podstate kvôli nej som sa pustila do celej série a síce sa mi veľmi páči jej charakter a to, kam sa jej postava uberá, prekážala mi sexualizácia jej postavy, a bond-girl zábery (vychádzanie z bazéna). To je oproti predošlému filmu krok späť, takto okato sa to už v dnešnej dobe (ani tých pár rokov späť) nerobí, do psej matere. Ale inak výborné. Záver pôsobil ako zo Sherlocka, pecka. They did the Umbrella Academy meme before it even existed. A to použitie masiek bolo vkusné a jediné, ktoré som ochotná akceptovať. 4,5*

Z neznámeho dôvodu som pri tomto filme mala 2*. Po prvé - nepamätám si, že by som ho niekedy bola videla. Po druhé - toto bol zatiaľ najlepší film série a asi najlepší akčný špionážny film odkedy som videla prvých Kingsmanov. Nebolo to lepšie ako Kingsman, ale za mňa napriek tomu takmer masterpiece. Brutálne mi to sadlo po všetkých stránkach od humoru, cez primerané a vyvážené množstvo akcie, perfektný scenár a žiadnu love story, dokonca aj tá z predošlého filmu bola bravúrne vyriešená. A neboli tam takmer žiadne masky!! Moja prosba sa naplnila, upúšťajú od toho nonsensu. Prístupom k témam mi to príde na daný rok veľmi vyspelý film. A bodaj by to tak nebolo, keď ho režíroval Brad Bird, ktorý má na konte samé moje animované srdcovky (odteraz verím, že Tom Cruise je rovnakým fanušíkom Ratatouille a The Incredibles, ako ja). Ale to som sa dozvedela až na čsfd, keďže v úvodných titulkách filmu som prečítala "Brad Pitt" a po celý film žasla nad tým, aký skrytý režisérsky talent ten chlap má. :D :D :D

Z prvých troch zatiaľ najlepšia snímka. Malo to všetko - špionáž, akciu, humor (!), love story a sakra dobrú zápletku - dokonca bez toho, aby sme po celý čas vedeli, čo konkrétne MacGuffin je. Po zhliadnutí nasledujúcich filmov možno ešte zmením skóre na vyššie. Ale predtým - konečne sme videli, ako vyrábajú tie masky, ale stále mi to príde príliš absurdné. Prečo masky nepoužívajú pri vypočúvaní, aby nebezpeční týpci nespoznali ich identitu? Fakt je to celé blbosť a úprimne dúfam, že sa tejto hry na Aryu pri ďalších filmoch vzdali.

Strašná blbosť, no tento komentár je takou pomyselnou treťou hviezdičkou, alebo aspoň nejakou "honorable mention" lebo napriek tomu, že mám problém vypichnúť na tomto filme niečo dobré, som sa bavila a smiala. Nerozumiem, či sú tie masky inšpirované Fantomasom alebo Scooby Doo alebo či tam všetci ovládajú rovnaké umenie ako Arya Stark ale je to tak absurdné, že dúfam, že od toho v ďalších filmoch upustia, lebo... pomoc :D Čínsko-bollywoodska poetika režiséra musí človeku sadnúť a musí sa do nej rozumieť alebo byť naopak blbý aby mu neprekážala - ja som sa na nej bavila. Ja neviem, proste to bolo celé taký veľmi zvláštny špionážno-akčno-mýticko-absurdne gýčový guľáš, ktorý mohol vzniknúť len v early 2000s ale viete čo, aj tak sa mi to páčilo viac než taký James Bond Casino Royal.

Silná téma, výrazná hlavná protagonistka a vizuál, ktorý sa tvári až ne-artovo populárne. Zaujímavé nápady v podobe zobrazenia hravej detskej optiky, no tie všakovaké štylizované scény na mňa často pôsobili ako z videoklipu a vôbec na mňa nezapôsobili napriek tomu, že mám takéto vsuvky vo filmoch zvyčajne rada. Drak bol síce ukážkou výbornej bábkarskej a efektovej práce, no po celý film bol nevýrazný a nepotrebný, jedine záverečná "rozlúčka" vo mne vyvolala emóciu. Mimo toho som mala pocit, že vo filme nefungovali ani bežné filmárske postupy od nesprávneho strihu až po veľmi čudnú réžiu, neraz som sa pozastavila nad tým, prečo postavy v zábere konajú tak, ako konajú... Ešte aj Simon Baker (Patrick Jane!!), ktorého ľúbim, mi vadil. No, jednoducho povedané, za mňa velký špatný. Veľký, ale nesprávne využitý potenciál. Dve hviezdičky za snahu a perfektný výkon mladej Blaze :)

Nesmierne pomalá, dejovo jednoduchá a emočne trochu povrchná sonda do života starého muža, ktorý v záhadnej hmle vidí svoju zosnulú ženu a nevie sa vzdať minulosti. Festivalová chuťovka určite nesadne každému a nemožno im to mať ani za zlé. Má však svoje kvality a moju pozornosť si udržala vďaka krásnej kamere a veľmi zaujímavej hudbe, ktoré celkovému zážitku istotne pridali na jednej hviezdičke. (Art Film Fest Košice)

Žiadny dramatický oblúk. Tento film je, matematicky povedané, priamkou. Ide od nevidím do nevidím. Bez akejkoľvek zmeny tempa alebo nálady, na rovnej čiare-ceste nenastane ani hrboľček, ani kamienok, na ktorom by poskočilo koleso bicykla. Mrzí ma to, ale v tomto som si nedokázala nájsť nič, čo by ma zaujalo. (Art Film Fest Košice)

O matke, ktorá sa cíti ako dieťa a o dcére, ktorá sa cíti ako chlapec. Témy depresie, rodinného násilia, rasizmu, queer komunity, prvej lásky a rozpadajúcej sa rodiny v nádhernom talianskom prostredí. Dojímavé aj nesmierne veselé. Tento film mal vlastne všetko, čo mám rada a tých pár chybičiek mu rada odpustím. Veľmi oceňujem Penélope za to, že sa púšťa aj do festivalových filmov s náročnejšími témami - viď Madres paralelas (2021). (Art Film Fest Košice)

Dvaja muži v strednom veku, z ktorých sa po prvotnom škrípaní stanú priatelia. Téma depresie u mužov, ktorá je v bežnom rozhovore i vo filmoch nesmierne vzáca. Je to podávané s primeranou dávkou humoru, ktorá ťažkú atmosféru odľahčuje bez toho, aby z filmu robila priblbú komédiu alebo celú tému zľahčovala. Po skončení filmu vám predsa len ostane na jazyku trpko-sladká chuť a ja s odstupom pridávam aj poslednú hviezdičku, pretože sa k tomuto filmu často vraciam v myšlienkach. Ono je to vlastne prosté: Just bros being bros while fighting (and losing to) depression. Prosté, no v konečnom dôsledku nesmierne silné. Viac takýchto filmov, prosím! (Art Film Fest Košice)

Konečne film, v ktorom ide o to, že hlavná postava umiera, no divák pri tom nepreplače dve hodiny vkuse. A to sa ja rozplačem jednoducho, takže fakt, že som vytisla slzičku až na konci, o niečom vypovedá! Tempo je pomalšie, no dá sa zvládnuť, oproti ostatným filmom na festivale som si povedala "och, konečne niečo svižné!" Tento film je civilný, citlivý a intímny. Ukazuje úskalia zvykania si na život, v ktorom jeden z dvojice umiera, no nerobí z toho srdcervúcu drámu s nekonečným množstvom prekážok. Je to vlastne pomerne jednoduché a reálne. Má to síce pekných protagonistov a peknú prírodu, no dôraz je na ich kvalitnom herectve, vnútornom prežívaní a hľadaní porozumenia - ako samého v sebe, tak i dvojice navzájom. A keď sa dve hodiny zmierujete s umieraním hlavnej postavy Helene a následne po skončení filmu kliknete na profil herca  Gasparda Ulliela, aby ste zistili, že tragicky zahynul ešte pred premiérou - vtedy prichádza ozajstná kontemplácia o živote a smrti. Fuh. (Art Film Fest Košice)