Real Tom Hardy

"WE ARE NOT A SAVAGES!" --------------- Neobľubujem prítomnosť malých faganov v mojej blízkosti. Nemám rád deti všeobecne, takže keď sa na obrazovke zjavili takéto emancipované deťúrence, skoro ma odviezla pohotovosť. Koncept Pána Múch je skvelý, to sa musí nechať, ale nabudúce si tie deti vezmi so sebou do preč. Objektívne 2* to rozhodne nie sú, ale v určitých chvíľach si proste bezmocný divácky konzument ako ja nedokáže pomôcť.

"MOCKERY IS NOT THE PRODUCT OF A STRONG MIND." -------------- Neopísateľné zlepšenie oproti prvej sérii a maximálna spokojnosť. Schrúmané za pol dňa a pol noci. Udalosti a situácie boli serióznejšie, dramatickejšie a mali váhu. Odpadlo mnoho zbytočných emócií, ubralo sa aj na patetickosti postáv a ich konania. Mnoho zvratov, nových postáv a ďalších lokácií. Je vidieť, že CW uvidelo potenciál a pekne ho využilo. 2. séria zo mňa vytiahla veľkú variáciu emócií, čo sa tak často nestáva a preto to bolo ešte do finále bez váhania za 5*. Posledné dva diely sú u divákov jednoznačne dosť polarizované, dá sa ale zhodnúť, že priniesli len "čo do pi.e" efekt a nie náhlu chuť na ďalšiu sériu. Kvôli týmto posledným dvom dielom sa však nechystám haniť celú sériu a preto nechávam 5 hviezdičiek. EDIT: 19.6.2019 - znižujem na štyri hviezdy, po opakovanom zhliadnutí ma stále (dokonca po roku a pol) to finále vážne serie.

A Grounder and a Reaper walk into a bar. The bartender looks to the Grounder, he says "we don't serve your kind around here." The Reaper gets up and leaves.

"I'M A DRUNKARD." ----------- Keď nacisti obratne trhali Európu na kúsky, v Hollywoode sa nezaháľalo ani na moment. Tam sa tvorila klasika za klasikou, vrátane kráľovnej klasík menom Casablanca. Osobne nie som veľkým fanúšikom čiernobielych filmov, nikdy som si ich vyslovene neužíval, až som si myslel, že chyba je vo mne, príp. v obrovskom časovom rozdiele (alebo vekom). Casablanca na čele s Bogartom ma však presvedčila o opaku, pretože tú som si vychutnával plnými dúškami. Každý záber, notu, vetu. Neviem si celkom presne predstaviť, aký to musel byť pocit vidieť tento film v čase vydania, ale určite minimálne 75x lepší ako teraz.

Nie som síce notorický alkoholik, no taktiež, podobne ako Jim Worth, milujem ten relaxujúci zvuk prudkého dotyku poloplnej fľaše dobrého amerického bourbonu o dubové drevo na barovom pulte. Podobná uvoľňujúca atmosféra sa nesie celou prvou sériou, najmä kvôli majestátnej kanadskej prírode a skvelej hudobnej zložke. To je doplnené o perfektnú kameru a strih, podtrhnuté suverénnym výkonom a charizmou Tima Rotha, kde niekedy vyzerá, akoby bol aj v skutočnosti alkoholikom s démonmi vo vnútri. Tin Star je v podstate také mierne psycho svojim vlastným spôsobom. Nikto z rodiny Worthových vlastne nevie, čo chce a všetci štyria by mali radšej preventívne obývať istú malú kockovanú miestnosť čalúnenú kožou a dverami s malou mriežkou. --- (Komentár k 2. sérii)

"AS A SPECIES, WE'RE FUNDAMENTALLY INSANE. PUT MORE THAN TWO OF US IN A ROOM, WE PICK SIDES AND START DREAMING UP REASONS TO KILL ONE ANOTHER." ----------- Hmla je, pre mňa osobne, sentimentálne veľmi dôležitým filmom, pretože bol jeden z pätice filmov, kvôli ktorým som sa na ČSFD pred 5 rokmi zaregistroval. Dnes som si ho pozrel po druhý krát, aby som sa presvedčil, či moje nostalgické bunky pracujú v poriadku. A veruže pracujú. Ale späť k Mlhe. Aby ju človek prežil, potrebuje veľmi pevné nervy a obrovské množstvo trpezlivosti. Nie preto, že by si sa nejako mimoriadne bál, to skôr osadenstvo obchodného centra neuveriteľne lezie na nervy. Tá hŕstka racionálnych a normálnych ľudí bola doslova vzácna, ako oáza na Sahare. Čo sa už legendárnej kresťanskej paničky týka, mám pocit, že v dabingu bola omnoho otravnejšia a nákazlivejšia. The Mist je rajom pre arachnofobikov, s dokonalo-pomaly budovanou atmosférou, presne ako to Darabont vie, super efektmi a prvotriednou panikou, ako sa patrí. Navyše, celkom rozhodne to bolo kvalitne natočené, pretože čím som bol bližšie k záverečným titulkom, tým menej dobrej nálady mi zostávalo a po ich odznení nezostala ani kvapka. Vďaka Frank a vďaka Ollie.

"WE SHALL NEVER SURRENDER." ------------ Nový rok 2018 otváram filmom, na ktorý som sa náramne tešil, ale ku ktorému som po zhliadnutí písať komentár ani nechcel. Technicky je síce absolútne dokonalý, no vôbec nič mi nepovedal. O operácii Dynamo som prostredníctvom filmu nezískal akékoľvek nové informácie, takže dodatočná návšteva Googlu bola nevyhnutná. Rozprávanie sa sústredilo na hŕstku individuálnych príbehov, skladajúcich dohromady jeden veľký celok, ktorý išiel záujom úplne mimo mňa. Dunkirk bol ale aj napriek tomu obrovským zážitkom, aj z pohodlia domova, najmä vďaka výnimočnému a opojnému Zimmerovmu soundtracku, ktorý je rozhodne jedným z tohtoročne najlepších. V IMAXe to muselo byť neuveriteľné a neopísateľne úžasné!

"IT'LL BE ME BLOWING ONE OF THESE BITCHES' HEADS OFF." ----------- Ako posledný film, ktorý tento rok zhliadnem, som si vybral celkom netradične a to niečo, čo vôbec, ale vôbec nesledujem - "rozprávku". Voľba to bola mimoriadne dobrá. Vysoký stupeň prekvapenia z mojej strany, pretože takúto R-kovú baladu o Jankovi a Marienke som teda absolútne nečakal. Úplne ma odzbrojila! Jeremy sa do toho krvavého kolotoča nesmierne hodil, je predsa poriadnym akčným býkom, no nie? Okrem toho musím vyzdvihnúť finálne stretko všetkých čarodejníc a stredovekú verziu defibrilátora. Po tej tone krviprelievania, lietajúcich končatín, rozmixovaných hláv a explicitných dialógov som čakal už len na sex s Gemmou, ktorý sa však čarodejnicižiaľ nedostavil. Nuž, čo sa dá robiť. Nemôžeme dostať všetko, po čom túžime.

"EVEN AT THE END OF THE WORLD, ANNIE AIN'T GONNA DRINK NO DAMN CHERRY SODA." ------------ Za normálnych okolností by to bolo za 3*, lenže (dobre pre mňa) tento typ survivalu jednoducho milujem. Totálne pomalé tempo, nulová akcia, priamočiara dejová linka, pobyt na jednom mieste a jeho vylepšovanie. Pre väčšinu nuda, pre mňa lahôdka. Hudba mi silne pripomínala ďalšiu postapokalyptickú bombu The Book of Eli. Niektoré tóny ako by jej z oka vypadli. Z hereckej stránky rozhodne dominovala Margot, zvyšní dvaja viac menej nemali čo hrať, aj keď postava Loomisa bola prvých 60 minút pomerne zaujímavá. Záver si režisér nechal v podstate vytvoriť nám, čo v mnohých prípadoch neobľubujem, no tu mi to vôbec nevadilo. 4* pre mňa, 3* pre film.

"I CAN'T DECIDE WHICH ONE OF YOU I'M GONNA KISS FIRST." ---------- Posledný Scottyho film znamenal menšiu exploráciu neopozeraného železničného prostredia, jemu typickým, akčným štýlom. Aj keď je scenár absolútne nenápadný, taká malá šedá myška, film je jednoducho maximálne napínavý počas celých 94 minút, to sa mu uprieť nedá. Čas statočne odsýpa a tempo je šialené, najmä poslednú polhodinku. Obaja herci boli viac menej len doplnok, nemali AKO zažiariť. Zažiarila ale Rosario, aj keď nie herecky, nuž ale aj to sa počíta!