Real Tom Hardy

Zrejme niečo, čo okrem mňa na tejto planéte ocení možno iba 6 ďalších iných ľudí, každopádne – presne ten tip porna, ku ktorému si na kľud môžeš priniesť veľkú misu cereálií a usadiť sa do kresla, pretože vyše hodina zo stopáže je tvorená formou prakticky komediálneho vlogu (ešte predtým, než toto slovo skarhali obsraní YT tvorcovia), v tomto prípade vlogu pouličného. A nakoľko mal sériu pod patronátom DJ Yella z formácie N.W.A, pouličný znamenalo natáčanie v prevažne neprístupných častiach Los Angeles, t.j. napr. Compton, ale aj tých veselších a slnečných – Long Beach <3, po ktorých Yella pobehuje v NFL drese Marshalla Faulka s dnes už ikonickou kamerou DCR-VX1000 v ruke a sníma tak nielen diania z ulice, ale aj sporadicky celkom vtipne fingované "predprípravy" na prichádzajúce akty. V niektorých častiach dokonca aj prehodil chronológiu, čo ozaj prekvapilo. Celok je patrične zabalený do vizuálneho štýlu MTV a ich reality-šou toho času, čím rozhodne môže (i séria West Side Stories) poslúžiť skôr aj pre nostalgické účely a ako časovú kapsulu. Ale áno, aj na tie ostatné veci...

Trestuhodne zabudnutý počin nielen u nás, ale aj vo svojej domovskej krajine. Dosť na pováženie berúc do úvahy, že v hl. rolách sú De Niro & Bening a sám Marty Scorsese tu má normálnu dialógovú postavu, nie nejaké jednovetové cameo. Rež. debut Irwina Winklera je príbehom o jednej etape pokrytectva Ameriky, rozumej o mccarthizme. Reflektuje turbulentné dianie v Hollywoode na začiatku 50. rokov a vykresľuje, ako rapídne rýchlo a prudko sa niekoho život zmenil po ocitnutí sa na tzv. čiernej listine. Snímka má vysoké produkčné hodnoty, perfektnú scénografiu a ešte lepšiu atmosféru; z prvej hodiny priam sálal film noir (pocitovo, vizuálne, nie obsahovo) a je taktiež aj pekným mementom do čias vytvárania filmov skrz štúdiový systém, kedy bol režisér v lepšom prípade na druhej koľaji za producentom a/alebo hlavou štúdia (i keď roky tu trochu nesedia). A De Niro ťahá naozaj solídne, finálna scéna potvrdzuje a pritakáva aj saxofón počas záverečných titulkov. Dám opäť znova už čoskoro, naozaj zamrzí len relatívne nízke číslo miestnych hodnotení... ♪♫ (23.12.2021) (x) (28.9.2023) ♪♫ "This isn't some big-screen drama. Just think of yourself. Don't confuse it with one of your movies."

Nostalgicky dávam znova dole celú Wahlbergovu filmografiu a Kontraband nesklamal a v rámci zabudnutia v mysli dosť prekvapil (a ako prekrásny bonus – Ribisi v polohe antagonistu bude pre mňa navždy filmovým sviatkom, plus Beckinsale). Štandardný príbeh o tom, ako sa legenda predmetného kriminálneho oboru musela kvôli neočakávaným vplyvom aj napriek nevôli opäť vrátiť do fachu, kreatívnym spôsobom vyriešiť všetky problémy a obalamutiť každého. Toto zostáva aj tu a v tomto smere nič nové, cením ale spád filmu, ktorého vývoj išiel z kopca a scéna po scéne idú stále do väčšej a väčšej stoky (pretože hľadať falzifikované doláre niekde v panamských "favelách" som naozaj nečakal). A vieš čo ešte cením? Že film zdieľa rovnaký pohľad na vec, ako aj ja – že maľby Jacksona Pollocka sú, odpusť mi nasledovný termín, skurvené sračky, ktoré si každý súdny a normálny jedinec pri pohľade na ne pohodené pomýli s ufúľanými počarbanými handrami... (14.1.2018) (25.9.2023)

Skutočne neskutočne divoká, ale hlavne štýlová jazda chladnými berlínskymi ulicami pod železnou oponou o špiónoch britských, amerických, nemeckých, francúzskych a sovietskych a ich vzájomnej interakcii kulminujúcej k explozívnemu finále, no ešte predtým jednou naozaj perfekcionisticky zvládnutou akčnou scénou "bez strihu," zmáknutou precízne a bravúrne pod režijným patronátom bývalého kaskadéra, ktorý kedysi natočil onen, dnes už každému známy, počin menom John Wick (ten prvý, podotýkam, na zvyšné ti zvysoka seriem). Záverečné náhle prekombinovanie deja vôbec neprekvapí a možno ani jeho rozuzlenie. Prekvapí zrejme len to, ako si Theronka do východného Berlína priviezla v dvoch taškách najväčšiu kolekciu Dior lodičiek a pre zvyšné časti outfitov rovno celý módny dom. Nesťažujem sa, veď to bol dôvod, prečo som atómovú blondínu kedysi pozeral viackrát v rámci jedného dňa ako dement, len konštatujem, chápeš. Teraz (preferujem ten obrovský apartmán v centre metropoly) už takým prízemným dôvodom neholdujem. Dúfam... (x) (x) (2x4.11.2017) (5.11.2017) (11.11.2017) (3x22.1.2018) (8.10.2018) (25.9.2023) "Look at all these hedonists. It's like a beautiful woman gone wrong. I fucking love it."

Film som sa pred takmer 10 rokmi sledoval len & výhradne kvôli slastnému vizuálu Natalie Martinez a človek evidentne moc nedospel, nakoľko ho sledujem pre ten istý dôvod znova. Teraz sa ale, našťastie, k tomu kvôli vyššiemu veku pridáva aj manželka Gordona Gekka. Ale áno, plus aj niektoré filmárske aspekty, medzi ktoré patrí napríklad natrieskané obsadenie, dobrá kamera, viditeľná štylizácia, exteriéry New Yorku a Marky Mark v ňom o5 s5, zvedavosť z toho, ako sa režisérova tvorba tematicky oprostila od úspechov z minulosti, no a v neposlednom rade aj scenár, ktorého politická konšpirácia väčších rozmerov aj napriek všetkému nepôsobila pritiahnutá za vlasy a jej kontúry by boli možné aj v realite (veď niečo podobné sa v NYC už v minulosti stalo). A ten fiktívny artový indie film, čo tam premietali v kine, to akože čo bolo za hovno? (x / x) (2014) (11.6.2017) (24.9.2023) "Whoah. Where'd you get these seat covers? The Gaza Strip?"

Už úvodná pomalým jazzom nabitá scéna čiernobielych policajných fotografií z New Yorku a nasledujúca, v ktorej si Eva Méndez užíva život, napovedá, že We Own the Night nebude len takou obyčajnou policajti vs banditi drámou a tak sa aj stalo. James Gray naservíroval impozantne natočenú snímku o rivalite dvoch bratov z opozitných barikád zákona, s vymaznanou kamerou, scénografiou a s hudobnou zložkou naloženou až po okraj. Ruská mafia v New Yorku, respektíve v Brighton Beach, je vďačnou témou am. filmov a tu je utilizovaná priam perfektne, podobne ako o rok neskôr v GTA IV, inšpirovanou Balabanovým opusom Brat 2, alebo rovno práve debutovým majsterštikom J. Graya Malá Odessa. Áno, WOtN v logike párkrát fatálne zakopáva a o dejovej komplexnosti kalibru napr. s týmto totálne nezmyselne porovnávaného filmu Skrytá identita nemôže byť ani reč (hoci bolo načrtnutých mnoho zaujímavých charakterových vlastností, žiadne nešli moc do hĺbky), ku tomu lepšiemu z krimi žánru určite patrí a po stránke štylizácie k tomu najlepšiemu. Odporúčania rozhodne namieste a celá sekvencia z drogovej nory & daždivá naháňačka patria bez ťažkého váhania do vitrínky kinematografie... ♪♫ (23.3.2017) (x) (23.9.2023)

V prvej polhodine čistokrvná neskrývajúca sa kopírka rok staršieho megahitu Friday, len s rozdielnou alfou-omegou života protagonistov, ktorú tu namiesto marihuany zastupujú ebenové prsia a túžba po nich, v druhej zase plážový, ukážkový predobraz American Pie, v mnohých scénach tak stupídny, až máš pocit, že niečo musí parodovať, kto však vie čo? A ten smäd po hrudných dvojičkách je tu miestami natoľko silný, že rejža mohol "normálne" scény pokojne nechať absentovať a namiesto Phat Beach natočiť poctivé a tradičné all black porno 90. rokov, nakoľko sme tu od takejto štylizácie ďaleko neboli. Odhliadnuc od toho ale skutočne musím vyzdvihnúť technickú stránku filmu, ktorá bola od typickej "čiernej" tvorby tohto typu (sex-komédia) oných rokov naozaj na inej galaxii. Berúc do úvahy, že ide o celovečerný režisérsky debut – vskutku dôstojne odvedená práca. Netuším, ako veľmi populárny bol počin u černošského publika v '96, no <1k hodnotení na IMDb vyznieva na pomery krajiny za Veľkou mlákou až trestuhodne málo... (16.8.2023) (1.9.2023) (23.9.2023) "Benny, you fat little chubby weasel!"

Z najväčšej žumpy francúzskeho geta prichádza Caïd, režijný a scenáristický debut herca Angeho Bastergu, ktorý sa v skutku nesral a zobral "štáb" tam, kde sa ostatné produkcie natáčať nevyberú, hoci toto miesto vo svojich počinoch frekventovane imitujú – na notoricky známe la Castellane v 15. obvode prístavného Marseille. Vo formáte found footage sa režisér a kameraman hudobných videoklipov ocitajú v centre diania, rozumej drogovej aktivity, prestreliek gangov, razií policajných jednotiek a túžbe raz a navždy opustiť sídlisko. Kamera aj celkové snímanie z prvej osoby zvládnuté obstojne, rovnako tak aj rozprávanie príbehu pretkané menšími a sporadickými existenčnými presahmi a úvahou o tom, či predmetný život stojí za žitie. Drsné, ale vierohodné, s niekoľkými blyšťavými momentmi. Škoda len toho, za mňa zbytočného, epizódovania. Scenár mal schopnosť aj intenzitu ísť 105 minút v kuse bez potreby deliť ho na 10x10 minút. Ale inak Caïd cením veľmi...

Z pohľadu portrétovania betónových džunglí geto sídlisk francúzskych miest (v tomto prípade Marseille) môže byť novodobým La Haine práve tu prítomný BAC Nord. Nie Les Misérables, nie Bronx a už vôbec nie Athena. Doťahuje sa len krátkometrážna (doku) tvorba Ladj Lyho, ktorá esenciu oného života zachytáva pomerne dosť verne, možno ešte Caïd (pre Dánsko je tu solídny Shorta). Všetkým menovaným ale oproti Kassovitzovmu opusu chýba podrobný rozbor postáv v súvislosti s tým, ako banlieue ovplyvňuje ich život a ako ich život ovplyvňuje banlieue. Oplývajú však perfektne namiešanou atmosférou drsnosti, surovosti, chladu a špiny, plus energickými zásahmi protigangovej jednotky, ktoré idú bez spomalenia na doraz. V zásade naozaj zamrzí len, že sa nešlo do hĺbky, minimálne aspoň čo sa ústredného tria týka, nakoľko z tých ich načrtnutých rysov vyzerali zaujímavo, a tiež abruptný záver s príliš jednoduchou konklúziou. Napriek všetkému je ale BAC Nord silne vťahujúci a opáčok bude v budúcnosti ešte mnoho. A tú čiernu búrku na rue Félix-Pyat raz uvidím na vlastné oči. Drž palce... ♪♫ (10.9.2022) (15.9.2023)

Wasabi vnímam ako takú reverznú predĺženú ruku druhého filmu zo série Taxi, kde sa fr. komisár pokúša zastaviť jakuzu operujúcu absolútne absurdným spôsobom v Marseille a Paríži (z ešte viac absurdnejších dôvodov), zatiaľ čo tu sa fr. komisár pokúša zastaviť jakuzu operujúcu absolútne absurdným spôsobom v Tokiu a Kjóte (z ešte viac absurdnejších dôvodov). Podobnosti jasne viditeľné? To rád počujem. Veď aby aj nie, na oboch sa podieľal rovnaký režisér, scenárista/producent, kameraman aj scénograf. Dodatočne ale cením soundtrack, Rakúšana Mullera a fakt, že bagetári reálne natáčali v krajine vychádzajúceho slnka optikou outsidera, respektíve turistu, čo milujem (prečo tu) a považujem za filmový sviatok... (x) (∞2007-2010) (23.6.2013) (2014) (15.3.2017) (27.9.2017) (2020) (14.9.2023)