Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Krátkometrážny
  • Dokumentárny
  • Komédia
  • Animovaný

Recenzie (4 628)

plagát

Intolerance (2010) (relácia) 

1. K dokumentu Vítr, který zplenil zemi (r. Ivo Bysřičan, J. Albrecht, J. Berka)": Na prístupe mamutej korporácie ENEL v Rumunsku je vidieť, ako je možné veľmi ľahko, prostredníctvom pár podplatených pandrlákov na lokálnej úrovni urobiť z kusu peknej krajiny vrtuľový raj veterných elektrární, ktoré hučia a špatia krajinný ráz. Z jednotlivcov idiotov, ak sa sústredená a premyslená kampaň silnej organizácie pustí do boja proti neorganizovaným vidiečanom bez zázemia v podobe skúsených aktivistov. Oficiálne ENEL, ktorý je investorom a správcom projektu odmieta akékoľvek obvinenia zo zastrašovania, kúpy pod cenu a falošných sľubov ( týkajúcich sa napr. umiestnenia vrtúľ ďalej od ľudských obydlí alebo rastu pracovných príležitostí). Špinavú prácu vykonalo pár vlastníkov a zastupiteľov obce. Prostým majiteľom pôdy stačil krátkodobý finančný efekt z predaja pozemkov a nemožnosť dohliadnuť na efekty výstavby do budúcna. Ľahko sa zotročuje človek bez peňazí, nevybavený informáciami a dlhodobo neschopný prelomiť bariéru osobných záujmov v spojení sa do spoločného odporu voči podobným praktikám. V podstate tento dokument pekne ukazuje podstatu nacizmu, ktorý tu denne žijeme - o nás bez nás, teda o novodobých otrokoch rozhodujú na základe požiadaviek skupinky majiteľov dokonale prepracované siete nadnárodných organizácií: od diktátu odievania, stravovania, fajčenia, zábavy až po vzhľad krajiny a výkon práce. 90%. Poznámka: V dokumente spomínaná štátna talianska energetická spoločnosť ENEL má pod palcom energiu aj na Slovensku. Vláda SR totiž rozhodla, že treba privatizovať, nakoľko štátna správa energetických závodov je horšia ako privatizovaná (rozumej súkromná) a tak sa v duchu Hlavy 22 slovenská štátna energetická správa predala talianskej štátnej energetickej správe. ___________________________2. K časti Hra o život (r. Apolena Rychlíková): Spústu nonstop herní v Česku som si všimol aj ja. Celkom dobre podané pozadie tohto javu, spočívajúce v profite pár mafiánov pevne spätých so štátnomocenskou štruktúrou, ktorým sa za drobné strká do análu celé Ministerstvo financií a časť starostov a zastupiteľstiev obcí. Dôsledok: extrémne zárobky prevádzkovateľov herní a pol milióna patologických hráčov. Citácie z akejsi spovede gamblera a smutné litánie partnerky ďalšieho boli navyše, huhlavo polozrozumiteľná výpoveď starostu Chrastavy by si zaslúžila titulky. 62%________________________________________ 3. K časti Závislí na závislých (r. Pavel Štingl, 2001) - komunálni politici našli konečne tému: vyčistíme mesto od povaľačov, narkomanov a bezdomovcov! Voči najbezbrannejším treba vytiahnuť zbrane najsilnejšieho kalibru! Farárka českobratskej husitskej cirkvi nasadzuje slovné cepy a oduševnene hlása: Nik, žiadny feťák, bezďák ani žobrák, nesmie žiť na úkor druhých! Spolu s občianskou aktivistkou za vysťahovanie drogového centra pomoci pôsobia odpudzujúco - kultúra nenávisti voči niečomu z nich priam srší, ich domáce prostredie upomínajú na temný kult vyznávania smrti v pozlátkovom luxuse. Odporné xichty kandidátov, tešiacich sa na vyhriate prdy v zasadacích foteliach a na stoličkách zastupiteľstiev a na tučné provízie, razantne odsudzujú nízkonákladové drogové centrá pomoci závislým, ubytovne pre bezdomovcov a sociálne centrá pre ľudí na ulici. Téma dobrá, no spracovanie obsahuje plno jalovej hlušiny (pridlhé vysvteľovačky občianskej odporkyne) a doslovného opisu, čo od sledovania skôr odradzuje. 40%_______________________4- k časti Masáž ve slepé ulici (r. Ivo Bystřičan, 2001) - v dokumente odznela veľmi pravdivá veta, že zákony sú fajn, ale ich praktická aplikácia a dodržiavanie nefunguje. Na praktických ukážkach sa v úvode ukazuje, ako bežné prekážky bránia slepcom v pohybe, neskôr pribudnú pracovnoprávne problémy. Poukázanie na ne je dobré, len spracovanie v druhej polovici stráca dynamiku. 70%

plagát

Pološero (2011) (relácia) 

K 32 dielu: Na fotkách z posledného obdobia mám v rohu takú čiernu bodku. Doteraz som si myslel, že je to vada optiky alebo nejaký škrabanec, až diel s názvom "Setkání s UFO" ma ukľudnil. Jednoducho patrím k tým šťastlivcom, ktorým sa neustále darí zdokumentovávať prítomnosť mimozemských civilizácií.

plagát

Intimní osvětlení (1965) 

V tomto filme je všetko. Od narodenia do smrti, od študentských snov po precitnutie v realite. Trapnosť bežného života nerozlučne prepletená s jeho absurdnou komikou a pokusov uniknúť z neho.

plagát

Cudzinka (2010) 

Peklo na Zemi nastane, keď vypuknú spory v rodine. Tentoraz tureckej. Sila tradície je veľká a z pohľadu dnes propagovanej voľnosti vzťahov v euroatlantickom kultúrnom okruhu vyznieva to, čo sa deje v islamských rodinách ako násilné a nespravodlivé vyobcovanie "nehodnej" ženy z rodiny. Psychoteror non plus ultra. Ťažko hodnotiť, pretože vnucovanie určitého spôsobu života kultúrne odlišnej komunite v histórii spôsobilo a spôsobuje spústu tragédií. Film pôsobí presne takto - určený USA/EÚ publiku vzbudí len hnevlivé reakcie voči fanatickým zadubencom ctiacim tradície. Len pre zaujímavosť: ak porovnám štatistiku vzťahových útokov na Slovensku s tou, ktorá je uvedená v tunajšom obsahu filmu zisťujem, že veľkých rozdielov niet. Počet útokov na partnerku (zväčša zo žiarlivosti) sa veľmi nelíši od útokov na partnerku z dôvodov straty úcty rodiny. Rozdiel je, že kým tunajšie ataky sú zväčša situačné (alkohol, hádka, príp. oboje), tie turecké podmieňuje nepriepustná tradícia, neodpúšťajúca ženám, ktoré sa rozhodli žiť po svojom. Nenávisť prenesená na potomkov bola pre mňa novinkou a skôr ju považujem za scénaristickú barličku napomáhajúcu drásavému záverečnému vyzneniu, usvedčujúcemu turecké rodinné tradície z beznádejného tmárstva a spiatočníctva.

plagát

Avatar (2009) 

Po dvoch rokoch som si pozrel Avatara znovu. A aj keď orol, ako symbol nádeje Indiánov, že svet sa niekedy prikloní k vnímaniu celistvosti organizmov už dávno odletel a nikdy sa nevrátil, vo svete takýchto filmov a im príbuzných kníh sa občas semienko nádeje zahniezdi. S postupom veku Cameron odhodil balast aby dal najavo podstatu. Podstatu o potrebe rešpektu k tomu, čo nikomu nepatrí a predsa si niečo tak umelé ako štát na to vymyslelo pojem: vlastníctvo. Pôdy, nerastov, vodných zdrojov. Nabalila sa nato spústa balastu, obdobne ako kritík na tento film. Toto nie je silikónová dáma, toto je silikónová bomba. Neodstrelí síce menticídou zblbnuté myslenie, ale prinesie aspoň to, čo mnoho filmárov zabudlo: schopnosť rozprávať zaujímavý príbeh, upútanie prostým dobrodružstvom s posolstvom. To, že vyznieva naivne ma nezaujíma, pre mňa je prírodný aspekt prioritný a zvysoka tiež kašlem na akési aktuálne politické asociácie. Osobne sú mi akíkoľvek politici ukradnutí a ich dôležitosť je objektívne okrajovejšia než prostý pohľad na slimáka sliziaceho si svoju cestičku lesnou prťou.

plagát

Až do mesta Aš (2012) 

Bezmocnosť. Naivné dievčatá, odchádzajúce za prácou západným smerom sú vyťažené ako gastarbeiterky. Ak nesplnia normu, letia. Do bordelu, v lepšom prípade obstarožnému seladónovi do domu ako lacná štetka a slúžka v jednom. Nepriamo sa poukazuje na chýbajúce štátne nízkonákladové centrá pomoci, pracujúce priamo na ubytovniach a vo fabrikách, poskytujúce preklenutie prvých týždňov po vyhodení. Správcovia gubernií však takýto záujem nemajú: masážne salóny, bary a herne, kde sa táto klientela grupuje vynášajú viac. Potešilo použitie viacerých techník nakrúcania, práca s obrazom, animované vsuvky, kvázi dokumentárna forma i neškolené herečky v úlohách matrón Len celé to novátorstvo bolo trochu prešvácané, na spôsob: aha aj toto vieme robiť a v druhej polovici i vďaka tomu dej trochu stráca dych. Inak výstižné podobenstvo v duchu Seidlových dokumentárnych sond do života nižších stredných vrstiev.

plagát

Rock života (2011) 

Som presvedčený, že som tu mal úplne neškodný komentár aj hodnotenie, ktoré zmizli. Nuž čo - pominuteľnosť elektronicky zaznamenaných dát je naozaj podenková*. Takže zostručnená rekonštrukcia zmiznutého komentáru: Rockoví Katapulti nikdy príliš neoslovovali môj hudobný obzor hudobne ani výpovedne. Uznávam ale, že frontman kapely charizmu má. Nekompromisne hovorí svoje bez ohľadu na názory okolia. A aj keď môže pôsobiť ako zostarnutý mastodont, Gogolov dokument ukázal, že charakterovo svojbytné osobnosti stoja za zaznamenanie. *podenka - niekoľko dní žijúci vodný hmyz.

plagát

V tme (2011) 

Ľvov pohľadom zdola. Temná doba, príbeh aj jeho dejisko. Fyzicky precítená dráma tých, čo sú nútení ukrývať sa v kanáloch. Peniaze ako motív krádeží, udávania ukrytých Židov, poskytnutia pomoci, vydierania i vyjednávania si podmienok života. Dôležitosť videného je v prelomení magickej obrúčky väčšiny ľudského hemženia sa zemeguľou - mamony - a vzdanie sa profitu v prospech prostej, nezištnej pomoci trpiacim. Taká skutočnosť je naozaj zaznamenania hodná. Holllandová to spravila vecne, realisticky, bez pátosu. Nakoľko chýbali tieto dramaticko slzopudné barličky, film pôsobil miestami odťažito a chladne. Nakoľko však ostáva v hlave aj s odstupom od času kino-návštevy, myslím, že celková kvalita posolstva prevažuje nad spomenutou nudou, ktorú vyčítajú viacerí užívatelia čsfd a ktorú som miestami pociťoval aj ja. Až do času, kým sa mi to celé v hlave rozležalo a pochopil som, že bývať dlhé dni, týždne a mesiace medzi sračkami a potkanmi v tme musela byť - okrem toálneho nepohodlia - aj úžasná nuda.

plagát

Kapka z poháru nesmrtelnosti (2001) 

Náboženská masovka. Príliš velebiace východnú mystiku a jógu. Zaujali naháči, posypávajúci sa popolom a zakrúcajúci si penisy do ruličky až niekam k zadku, askéti stojaci desaťročia so zdvihnutými končatinami na mieste. Všimol som si výrazy očí ľudí, plné utrpenia, a nie duchovnej sily. Ja som v nich, napriek výpovediam tvárí, čo im prislúchali, nevidel radosť a šťastie, ale utrpenie, strach. V očiach vyššie postavených duchovných guru sa odrážala rovnaká ľstivosť a výhražné sebavedomé pohŕdanie ako v očiach tunajších vyžraných pupkatých cirkevných celebrít. Môžu ma presvedčiať tisíce brahmanov, jogínov a budhistov o nesmierne inšpiratívnom posolstve ich duchovného odkazu, keď ale čítam o lámoch pašujúcich slonovinu, o bežnej indickej praxi zbavovania sa novonarodených dievčat ich zavraždením, o celkovom pohŕdaní životom v podobe desiatok tisícok neuveriteľných žobrákov a chudákov, čo nemajú nič, tak slová obdivovateľov mystiky a úcty k všetkému živému, pokory a snahy sa rozdeliť o všetko a aj ich nenásilné správanie idú jednoducho do hája. Resp. nevidím v nich nijakú pridanú hodnotu k stredoeurópskej juaisticko/kresťanskej náboženskej duchovnej tradícii - ani, čo sa týka mystickej a meditačnej stránky. Ja si naopak myslím, že celá východná teória o reinkarnácii bola vytvorená len preto, aby ázijci mohli svojich súkmeňovcov bezbolestne posielať na smrť, či už do vojny, alebo do pracovného tábora alebo do povestných ázijských väzení. Aby ich utrpenie príliš nebolelo - lebo však čoskoro budú vtelení do iného života. Jednoducho mocní vedeli, že v danom geografickom regióne sa až príliš často zomiera na základe želania mocných a tak títo vymysleli spôsob ako smrť sprirodzeniť a nerobiť z nej nejakého strašiaka, aby poddaní nereptali a hlavne nerebelovali a tak vymysleli reinkarnáciu a odvtedy ľudský život nepredstavuje v týchto krajinách až tak význačnú hodnotu.

plagát

Smrť a dievča (1994) 

Pomsta chutí najlepšie vychladená, to je stará známa pravda. Ak má však k odležanej záležitosti odplaty predchádzať súkromný proces zisťovania viny, môže nastať namiesto vychutnania si utrpenia potrestaného slušná dialógovo vzťahová trenica sudcov. Ukrývané traumy a bolesti sa vyplavujú na povrch, tí čo trpeli, sú nútení strádať znova. Očista nenastáva potrestaním ani prepustením. Dá sa dosiahnuť možno priznanie, ale otázne je, či zmes otrlého cynizmu a neprejavenia štipky ľútosti sú, aj keď úprimne vypovedané, tou pravou satisfakciou a odčinením hriechu. Skvelý komorný Polanski.