JohnMiller

Takto poctivý béčkový slasher, ktorý sa nehrá na nič a nesnaží sa do tohoto dávno vyčerpaného subžánru horroru priniesť niečo nové, som nevidel už veľmi dávno. Asi od roku 2010 to ide radikálne dolu vodou, takže som bol milo prekvapený touto oddychovkou. V podstate nejde o nič iné ako o to, že jednému magorovi zo sexuálnou traumou z detstva prepne, a tak sa rozhodne, že vyvraždí všetky dievčatá z veľkými prsiami v privátnom dome zvanom Girl House, kde streamujú porno scénky. Vrah, je milovníkom tejto stránky, je tam online deň a noc, a slečinky ho už poznajú, avšak ho nepekne urazia. A tak si ozrutný zvrhlík nasadí masku vystopuje ten barák a začne zabíjať dievčatá jednu po druhej, klasickejší motív a poučku slashera sa ani nedá vymyslieť. Na tieto letné horúčavy, príjemné rozptýlenie. V snímke sú všade kozy... kozy, kozy... Celkom zaujímavé a nápadité vraždy a je to celé také, ako 80´s vyvraždovačky iba pekne prenesené do našej doby. Podarený kúsok, pri ktorom sa dá v pohodičke vypnúť a užívať si a spoločnosť priateľov, netreba nejako dávať pozor ale keď aj divák pozor dávať bude, rozhodne sa nebude nudiť. Nápadité klišé nikdy neurazí. Pretože vyvraždovačky, ktoré sa točia v poslednom čase, mi už lezú hore krkom, takže milé prekvapenie.

Chladný Francúzky surrealizmus sa tu rozhodne nedá zaprieť, hoci to bolo tak bizarné a nechutné, že hlavne v prvej polovičke som si musel dávať nútené prestávky a často to zastavovať. Husia koža mi naskakovala v istých momentoch, a to, násilné a explicitné scénky, neboli vôbec tak chladnokrvne drsné alebo viditeľne naratívne, či by sa ubližovalo v nestráviteľnej forme. Práve že nie, a to je na tom to silné, jedinečné. Celý vizuál vyzeral byť ako lepšia televízna produkcia, žiadna filmová žumpa Nemeckých romantických filmov ale ani Hollywoodsky miliardový brak. Postavy mi prišli nesmierne prirodzené, tak troška melancholicky unavené prácou a životným zhonom. Úplne bežný faktor dnešného sveta a preto mi to prišlo tak uveriteľné. Hlavná postava, ženská, sa na jednom pracovnom večierku škaredo poreže na nohe, krv nachádzajú po celom dome ale ona necíti bolesť a tak si to všimne dosť neskoro. Zájde na pohotovosť, kde jej zošijú ranu a sám lekár sa čuduje, že takú hlboké zranenie necítila, po tak dlhom čase. Ubehne deň, možno dva a ona si začne na sebe všímať, že jej koža necíti niekedy bolesť akoby mala na sebe iba oblečenie, nechutne si začne naťahovať svoju kožu, divák vidí, že to je iba nejaká guma ale aj tak odvráti pohľad, tak je ten obraz chladný. V práci jej to nedá a v miestnosti z náradím, sa začne rezať a zoškrabovať si ranu a stehy. Skvelý a realistický výkon herečky iba umocňuje ten realistický pocit, proste cítite a počujete tú bolesť. Zo ženy sa stala masochistka a to nieje vôbec to najhoršie, čo sa v tejto snímke udeje. Samozrejme si to všimne jej frajer, s ktorým majú dosť silný vzťah, kedže si spolu kupujú byt a veru, nepáči sa mu to. Svoje sebapoškodzovanie kryje tým, že napríklad nafinguje autonehodu a tak. Avšak jej fetiš vyvrcholí tým, že začne pojedať sama seba. Masochistický kanibalizmus, s tým som sa ešte v kinematografii nestretol. Začne si odkrajovať kožu a pojedať ju. Tento moment, niekde pri konci, mi už neprišiel tak depresívne realistický, takže sa to už dalo pozerať ale keby že, je snímka tak chladno uveriteľná počas celého času, bola by to asi najdepresívnejšia snímka akú som kedy videl ale tvorcovia toto tempo nedokázali (na šťastie) udržať do konca. Ale aj tak je to bezpochyby veľmi ťažký a depresívny film.

Dlho som pátral po legendárnej "grcajúcej" trilógií Lucifera Valentina, a ešte dlhšie som na ňu zbieral odvahu. Tento bizarní tvorca, trpiaci fetišom zvaným emetofília (vzrušuje ho dávenie) sa podľa informácií neskrýva pod žiadnym pseudonymom. Jeho rodičia boli satanisti, takže je to vraj jeho skutočné meno. Sám v rodinnom náboženstve pokračuje a v jeho filmoch to je očividne vidieť. Jeho tvorba sa pohybuje na hrane umenia a totálneho filmového braku. Mne osobne sa na tomto kúsku páčilo to surreálne spracovanie ale ten obsah...... No fúj, bolo to drsné ale nie nepozerateľné. Príbeh sa točí okolo mladej prostitútky, riadne bičovanej životom, a nie len tým ale aj zákazníkmi, ktorá trpí hrôzostrašnými nočnými morami, keďže predala svoju dušu diablovi, kde sa násilne mučia ženy, na ktoré sa potom vracia alebo vracajú sami. Tieto výjavy neboli, čo sa týka dávenia hrané, ľudia tu fakt grcali, to sa dalo vidieť. Grcali do wc, na seba, na iných a tak... Hlavná postava vraj vtedy chodila z režisérom. Neviem ako sa mu to páčilo ale tá ukázala úplne všetko! Bolo tu toľko neohrabaných zvrhlostí, že ani neviem ktorú by som mal spomenúť. Jednej gitaristke odseknú pravú ruku, potom ju posadia na stoličku a nechajú trápiť tým, že jej na kolená položia gitaru... Vie, že už si nikdy nemôže zahrať a tak plače. Vyberanie očí a následné ponechanie ženskej nech sa plazí. Najdrsnejšie však bolo, keď jeden z mučiteľov oskalpoval osobu do kosti, potom jej vybral mozog a začal ho pojedať avšak vždy, keď nejaký kúsok prehltol, nesmierne drsne začal vracať, že nakoniec tomu človeku bez mozgu naplnil prázdnu dutinu svojimi grckami. Úchylné, zvrhlé, samoúčelné ale malo to istý umelecký presah. Zvuková stopa bola nesmierne temná a desivá. Kakofonické zvuky a reverse rozprávania, ktorý znel ako exortisitické vyháňanie diabla, mi nahnali neraz strach. Je to zlo, doslova číre zlo, ktoré nám tu Lucifer Valentine prednáša, ale čo už, aj taký je svet.................Zlý.

Krutý mindfuck zložený z nejakého starého, možno 50´s filmu. Začiatok je taký nemastný neslaný ale keď sa rozbesnie stroboskopické blikanie spolu z neskutočne temným ozvučením, nikto sa pred touto 13 minútovou snímkou neubráni. Strašne sa mi páčila synchronizácia kakofonického zvuku zo surrealistickým obrazom. Takto detailne prepracované sa každý deň nevidí, keďže je s tým neskutočná makačka.

Nádherný, nádherný a ešte raz nádherný príbeh plný detskej imaginácie a krehkej hranice medzi fantáziou a realitou. Je to ťažké k niečomu prirovnať ale keby som fakt mal, zrovnával by som to s Faunovým Labyrintom. Nemá to kvázi nič spoločné ale mal som s toho ten istý vnútorný pocit, ktorý ani nedokážem vyjadriť slovami. Príbeh sa odohráva v Los Angeles, kaskadér sa po poslednom kúsku, skok zo železničného mosta, zraní a ostatne pripútaný v nemocnici na lôžko. V tom istom čase sa do nemocnice dostáva dievča zo zlomenou rukou. Hra osudu ich k sebe privedie a kaskadér začne dievčine rozprávať príbehy na pokračovanie. Dievča v plnom napätí počúva a my sami vidíme odohrávajúci sa rozprávaný príbeh. vizuálne veľmi pestrý takže s celou snímkou bude rozhodne spokojný ako bežný divák, tak aj náročný cinefil. Kaskadér ucíti príležitosť a tak, vždy v tom najlepšom skončil a poprosil dievčatko nech mu od doktora ukradne morfium. Dievča vie, že kradnutie je zlé ale nevie sa dočkať ďalšieho pokračovania, takže to spraví. Divák si od začiatku myslí, že kaskadér trpí bolesťami a preto potrebuje morfium, ale to tak nieje, jeho dievča ho opustilo kvôli bohatšiemu, takže chce morfiom spáchať samovraždu. Nakoniec sa stane to, že dievčatko popri lezení za morfiom, spadne a škaredo si udrie hlavu. Nesmierne sa mi páčilo, že ten vymyslený príbeh, vlastne obsahoval v deji, postavy, ktoré hrali akože realitu, či už z nemocnice alebo z jeho práce, všetko malo takú nesmiernu symboliku a pritom komornú atmosféru, kde sa samoúčelne netlačilo na emócie, že to neviem inak, ako ospevovať. Perfektné, treba vidieť

Tento Španielsky, psychicky nesmierne náročný, film patriaci pod okrajový žáner horroru/exploitation, z názvom House Invasion, ma svojou neohrabanou krutosťou a šokujúcim, bezpredmetným šikanovaním vyslovene, audiovizuálne znásilnil. počas tej krátkej hodiny a 20 minút, vás doslova rozloží v duši. Pri sledovaní bude vaša myseľ trpieť, pretože toľko realistického zla, veru nevidieť každý deň. Šťastná trojčlenná rodinka, ktorá je očividne za vodou, sa presťahovala do nového nádherného domu. Hneď v prvý večer ich však prepadne trojica lupičov, ktorý sa dožadujú peňazí. V dome žiadna hotovosť nieje, takže jeden z lupičov zoberie hlavu rodiny na výlet do bankomatu, druhý dvaja zostávajú z manželkou a 18 ročnou dcérou. Takže si asi viete predstaviť čo mohlo ďalej nasledovať. Kidnapped neprináša do tohoto okrajového žánru takmer nič nové, všetko už bolo povedané v snímke Michaela Hanekeho FUNNY GAMES USA (2007). Ale nesmierne ma prekvapilo spracovanie, ktoré pozostáva iba z 12 strihov. Respektíve, ako divák, máte pocit, že sa tam práve nachádzate a tie veci sa dejú okolo vás. Veľmi silné sú tu aj herecké výkony týraných. Ten plač a utrpenie je tak bolestivo uveriteľné, že to snáď ani nieje pravda. Týranie, fackovanie, bitka, šikana, znásilnenie Stockholmský syndróm, všetko to je veľmi seriózne spracované. Tieto kúsky zvyčajne nepovažujem za nejaké umelecké skvosty ale tento je rozhodne jeden s tých lepších a ten absolútne nečakaný číro negatívny koniec, tak ten bol posledný klinec do mojej pomyselnej rakvy čistého mentálneho zdravia. Neodporúčam slabším povahám, ale, zase,tí ktorý sa vyžívajú v utrpení, to zlíznu ako šľahačku z torty. Asi tak.

Fíha, to vám teda poviem, toto bol Najčudnejší romantický film aký som kedy videl. Absurdita tu nekladie hranice pred ničím. Je to jeden z tých filmov, ktoré buď neznášate alebo milujete. Pre fanúšikov, alebo respektíve skôr v tomto prípade pre fanúšičky, to asi nebude to pravé orechové, keďže sa snímka vysporiadala s klišé vzťahov, či už rodinných alebo ľúbostných, proste medziľudských vzťahov, dosť svojsky a to nesmierne bizarným spôsobom. Predsa tak Japonsky. V svojej podstate to je veľmi chladná a drsná satyra na náboženstvo a ich sektárske odnože. Bizarný, aspoň ja ho tak vnímam, Japonský režisér, Šion Sono, ináč nesmierne plodný, ma už predtým zaujal snímkou Why Don't You Play in Hell?. Videl som od neho zatiaľ málo vecí, takže nemôžem povedať, že ho obdivujem či niečo také, Japonská kultúra ma akosi nepriťahuje v kinematografii, ale čo som zatiaľ od neho videl, ma celkom bavilo,a veru aj tento jeho 4 hodinový opus nieje výnimkou. Je to dlhé, ale diváka rozhodne nenudí. Po 15 minútach som si povedal: Však tento tvorca si minul skvelý námet na film už po štvrť hodine! A v takomto plodnom tempe to pokračovalo až do konca. Je tu nesmierne veľa zápletiek, vyvrcholení deja, postavy prichádzajú-odchádzajú a stále sa niečo vyvíja. Názov film vám naskočí na obrazovku až po prológu ktorý trvá asi hodinu. Vtedy sa prvý krát stretne dievča a chlapec, ktorý sú jadrom príbehu. Keby som mal vylíčiť celý obsah, rozpísal by som to minimálne 2 a4, toľko tu toho je, takže to preskočím a idem k podstate. Yu Honda žije zo svojim otcom, katolíckym kňazom spokojný život, kým sa do otca nezaľúbi nejaká citovo nevyspytateľná ženská, on na počudovanie city opätuje. Bohužiaľ ženská si to po čase rozmyslí a odíde od neho. Otec začne svojho syna šikanovať tým, nech sa mu vyspovedá z hriechov ktoré pácha každý deň. Yu ako poctivý veriace hriechy veľmi nepácha, takže sa otcovi nepáči, že mu nič nehovorí. Tak si Yu v hlave pretransformuje, že začne robiť hriechy aby sa mohol otcovi vyspovedať a tým mu uľaví od trápenia.. Prejde si všetkými možnými hriechamy až sa z neho nakoniec stáva najlepší fotograf voyerista v celom meste. Je to celé padnuté na hlavu, je to úchylné ale zároveň krehko nevinne citlivé, romantické, pútavé ale zároveň sa tu zabíjajú katanami . Také iné, že to rozhodne odporúčam.

Za triezva som to nevidel ale pod vplyvom to bola rozhodne neskutočná sranda. Ako sa tam tie hlavy pretranzformovali z jednej do druhej, v neustálych čudesných intervaloch a neskôr aj farbách. Totiž, ono to začína pomerne nevinne bieločierno a hlavy sú pomerne malé až potom neskoršie sa to dostane do stavu a fázy audiovizuálneho tripu. Je tu plno známych postavičiek z animákov a tak. Divák si povie.... jé, SpongeBob alebo káčer Donald.. Sranda

Pokiaľ to malo byť minimalistické znázornenie človeka závislého na drogách, ktoré je zobrazené od jeho začiatku, prvej dávky až po úplne poslednú zlatú, tak v tom prípade..... áno, bolo to fajné, jednoduché ale vo svojom jadre a podstate výstižné, bez akýchkoľvek omáčok. Akože jednoduchá animácia kiwiho ma akosi minula ale, to čo chcel autor povedať, a dúfam si nenamýšľam, povedané bolo.

Skvelé....... úchvatné......... neopakovateľné........ perfektné........ a mohol by som v superlatívoch pokračovať do zabudnutia, pretože tento fantastický kúsok od môjho najobľúbenejšieho Československého filmového tvorcu, Jana Švankmajera, si to zaručene zaslúži. Ide o dokonalé, a nevinne, tak správne, zachytené myšlienkové pochody detskej fantázie. Síce by som si nebol úplne istý, či ide o hranú rozprávku určenú vyslovene pre deti, skôr nie ako áno, ale je to svojim bizarným spôsobom náhľad do nekonečnej detskej predstavivosti, ktorej sa medze nekladú a človek vekom naň zabúda a vytráca sa s jeho podvedomia. Nebudem tu opisovať scénky, je to zbytočné, to treba vidieť iba by som chcel podotknúť, že režisér Jan Švankmajer má aj tuto svoj rukolapný podpis. Či už nakrúca surrealistické horory alebo takéto rozprávky, je stále vidieť, že je to jeho práca. Celosvetovo uznávaný umelec pracuje s takou svojskou technikou stop-motion a clay-motion (plastelínou) čo vytvára neskutočný vizuálny zážitok. Nieje to vyslovene pre každého ale je to neskutočne zaujímavé a pútavé. Pútavé..... minimálne ako toto dielo. Něco z Alenky, ako už napovedá sám názov, sú iba útržky a zopár myšlienok z knihy Lewisa Carrola, Alica v krajine zázrakov. Ináč to je celé nakrútené podľa neskutočnej fantázie Švankmajera. Alica, hlavná postava, sa hrá vo svojej detskej izbe, kde má plno hračiek a tak troška bordel, v tom si zrazu všimne, že sa vedľa nej začne hýbať vypchatý králik. Hlodavec sa oblečie a proste odíde zo sklenenej dózy, kde bol zapečatený . Ona ako zvedavé dieťa, uteká hneď za ním. Ďalej už iba vidíme vizuálnu fantáziu dieťaťa ako si všetko predstavuje, hoci sa to odohráva čisto iba v ich rodinnom dome. Dostane sa do pivnice, na povalu, proste všade ale pritom si stále predstavuje svoj príbeh. Všetky postavičky sú narozprávané jej hlasom a takmer vždy je zachytený ten konkrétny rozhovor prostredníctvom záberu na jej pery. Koniec je úchvatný a nádherný. Alica sa preberie v jej izbe, pri hračkách, ktoré zohrávali dôležitú úlohu v celom dejstve. Tak či onak, ide však o mindfuck zo všetkým čo k tomu patrí. Pozrieť si to pod vplyvom nejakých omamných látok, asi by mi explodovala hlava.