Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Komédia
  • Akčný
  • Animovaný
  • Krátkometrážny

Recenzie (4 987)

plagát

Rogue One: A Star Wars Story (2016) 

Svet Star Wars je pre mňa alfou a omegou. Mám rád všetko z toho sveta a každým ďalším filmom sa vo svojej láske k tejto sérií utvrdzujem. Prepojenie s pôvodnou trilógiou je síce veľmi múdry marketingový ťah( veď ako najlepšie predstaviť novej generácií že Star Wars sú špica a super), ale zároveň film vypĺňa prázdne miesta, aké Lucas neriešil a tým minimálne v prípade Novej nádeje vytvoril mnoho hluchých miest. Všetky postavy sú uveriteľné a napĺňajú svoje charaktery do bodky. Je tam priestor pre vtip aj pre akciu a lokačný manažér ukázal zase trochu inú tvár vesmíru z ďalekej, preďalekej galaxie. Úvod je kostrbatý a roztrieštený a finálna bitka vo vesmíre nemá po nejakom čase už možnosť ponúknuť žiadnu ďalšiu vizuálnu chuťovku, ale dotvára potrebné napätie. Má to chyby. To určite. Ale ako celok to funguje a medzi sériami tento diel pôsobí ako veľmi dôležitá a dobre spracovaná výplň. A po filmárskej stránke posúva zase celú sériu o level vyššie. Z mojej strany spokojnosť. A Giacchino zase raz veľmi milo prekvapil.

plagát

Cooltúra (2016) 

Bohužiaľ nie taký dôležitý ako sa na prvý pohľad javí. Remo síce ukazuje spoločnosť vo všetkej svojej sprostote, ale je to pohľad veľmi skreslený. Zobral si dva extrémy - dedinský( odrezaný od všetkého) a mestský(fungujúci na nových trendoch). Vytvoriť ale akýsi diskurz a dostať sa za pozlátku Rytmusa, Spirita, alebo iných zúčastnených, vôbec nerieši. Trebalo sa zamerať sa skôr na ulitmátne zlo akým je Modré z neba alebo Pošta pre teba a nesnažiť sa politizovať, alebo byť až prehnane kresťanský. Chýbajú mi tu vyjadrenia a pohľady skutočných umelcov/ študentov umenia/ ale aj samotných protagonistov. Slovensko totiž nie je krajinou debilných kresťanov, Ficových voličov, hip hoperov a ožranov. Je v tom trochu viac. A ukazovať len vyššie spomenutých ako definíciu kultúry na Slovensku je ako hovoriť o USA, že majú Trumpa, Big brother alebo iné reality show, že tam majú Miley Cyrus a dobrú hudbu robia len sporadicky. Remo ukazuje to čo je všade rovnaké. Chcelo to väčšiu špecifickosť. A aj nejakú pointu.

plagát

David Brent: Na turné (2016) 

Veľmi príjemný návrat za jednou z najlepších televíznych sérií. Gervaisa a jeho humor mám rád. Všetka tá snaha byť nekorektný sa v jeho televíznej a filmovej tvorbe pretvára do podoby veľmi citlivej a ľudskej. David Brent lezie každému na nervy, pod povrchom ale túži byť ľúbený. Jediné čo mi nejde do hlavy je, že prečo sa tie jeho piesne nikomu nepáčili. Niektoré sú tak výborné, až mi išli slzy do očí. Dávam plný počet, pretože skrátka David Brent a jeho Lady Gypsy:)

plagát

Násilník (1976) 

Eastwood vo forme. Mix krimi a thrilleru funguje zase perfektne. Čo na tom, že to je poznačené zubom času. A niektoré "akčné scény" pôsobia dnes ťaždopádne. Má to nezabudnuteľnú San Franciskú atmosféru. Niekoľko byrokratických vsuviek, ale aj posunutie charakterov na inú úroveň. Harry Callahan dozrieva ako postava a stáva sa ikonickou. Pre mňa ďalší zo zárezov klasík, ktoré ma bavia aj teraz.

plagát

Nekonečná touha (1958) 

Prvé výraznejšie znaky réžijnej precíznosti. Výraznejšia štúdia charakterov a omnoho zreteľnejšia zápletka podávaná takmer bezchyby. Príbeh bývalých vojakov, ktorý zakopali poklad na mieste, kde teraz stojí mäsiarstvo je plný zábavných momentov, ale tentoraz sú veľmi umne vyvážené aj dramatickou líniou, ktorá výrazne miery k tragickosti. Endless Desire možno nie je dokonalý film, ale predznamenáva výraznú režisérsku osobnosť, ktorá v tomto filme začala naplno využívať formálnu stránku a načasovanie k vytvoreniu potrebných emócií. Finále v dažďovej búrke drží líniu počasia ako elementu, ktoré postavy aj napriek svojim plánom nemôžu ovplyvniť a mne tým spôsobuje Imamura obrovskú radosť, pretože dážď vo filmoch využítý ako prvok zmeny a deštrukcie je niečo čo mám veľmi rád. Atmosféra je vo filme znamenitá.

plagát

Vaiana: Legenda o oceáne (2016) 

V najlepšej tradícií klasického Disneyho. Pesničky, nádherná animácia a krásna dievčina v dokonalom prevedení tradičných havajských mýtov a báji. Byť putovanie cez oceán dlhšie a plné rôznych nástrah dal by som plný počet. Takto ale potešil retardovaný kohút.. Godzilla čo sa mihla v pozadí a vyvrcholenie, ktoré malo až éterický dosah. A v zásade mám pocit že po Zootropolise ďalšia rana do čierneho. Taká pripomienka prečo boli rozprávky a prečo stále sú také dôležité. Či už pre deti, alebo pre nás.. dospelých.

plagát

Magnum Force (1973) 

70 roky chceli byť drsnejšie ale akosi sa to stále nehodilo. Dirty Harry je ale postava na nezaplatenie. Eastwood jej dodáva existenčný šarm a zároveň ňou pokladá akúsi modlu ktorá sa v rôznych odmenách objavuje v detektívnom a krimi žánry dodnes. Magnum Force je síce miestami rozvláčny a málo upršaný - New York by bol ako kulisa na nezaplatenie, ale aj napriek tomu sa mi to celé páči. Tradičný oldschool ktorý nestárne a hoci nie je ani dych berúci ani prehnane akční - je na ňom niečo vďaka čomu som sa usmieval. Je to možno trochu nostalgie ale hlavne mám rád samotárskych hrdinov čo nakopávajú zadky. Normálne by to boli 4, ale za to finále dávam plný počet.

plagát

Před nádražím Ginza-západ (1958) 

Komédia o mužovi, ktorý často sníva a stráca kontakt s realitou. Jeho kamarát mu poradí, že najlepší liek na daydreaming je mať aférku a tak sledujeme hlavného hrdinu ako neustále balansuje medzi tým čo je skutočné a tým čo nie je skutočné.. len aby sa vyliečil. To čo sa môže javiť ale ako zábavná zápletka je v tomto prípade len veľmi povrchnou a prostoduchou napodobeninou komédie. Imamura síce dokáže postavy vykresliť trochu lepšie ako v jeho predchádzajúcom filme, ale scenáristicky to ešte stále pokulháva. Finálny zvrat je ale pomerne zábavný a preto dávam tretiu hviezdu. A to že to malo krátku minutáž považujem za bonus. Pri dlhšej by som sa asi nudil.

plagát

Fantastické zvery a ich výskyt (2016) 

Eddie Redmayne je u mňa preceňovaný herec. Jeho kreácie ma skôr iritujú než napĺňajú a postaviť celý príbeh na ňom mi príde ako strata času. Hlavne ak uvážime že Scamander by mal byť trochu akčnejším hrdinom. Príbehová línia so Salemskou rodinkou zbytočná a hlavná dejová línia( hlavne vďaka vedľajším postavám) je naopak zábavná, svieža a plná invenčných nápadov. Plus predstavenie magických tvorov je spravené rovnako zaujímavým spôsobom. Najviac zo všetkého je to hlavne Dan Fogler, ktorý ma príjemne prekvapil. Jeho postava má všetky potrebné vlastnosti aby bola zaujímavá a vyvažovala niektoré nefunkčné dejové línia z čarodejníckého sveta. Som celkom zvedavý kde sa to bude uberať ak sa to bude niekam uberať. Farrell v pohode, škoda že bol transformovaný na Deppa. V zásade sa jedná ale o solídne fantasy, ktoré síce nie je také wow ako by mohlo byť, ale oproti iným žánrovkám kupodivu funguje. Howardová hudba neuveriteľne hravá. Po druhom zhliadnutí zostáva nepríjemná pachuť. Hudba a Fogler... to sú highlighty... Inak sa to neuveriteľne vlečie.

plagát

Uloupená vášeň (1958) 

Na debut vôbec nie zlé. Ale celý ten príbeh okolo potulnej hereckej skupiny s množstvom postavičiek a režisérovou snahou o prienik do ich sveta, pôsobí miestami veľmi ťažkopádne. Postavy sú nevýrazné a len reprezentujú hierarchické stupne v divadelnej spoločnosti. Žiadny prienik do ich psychiky sa nekoná. Základná motivácia stagnácie a túžby po niečom väčšom je ukázaná divákmi vo veľkých mestách v kontraste s tými z osady. Ale znova je to bez výraznejšej významovej hodnoty. Natočené je to ale pekne a všetky scény v daždi spolu s tancom hlavného herca na konci pôsobia atmosféricky a posúvajú film v rámci výrazových prostriedkov na vyššiu úroveň. Žiadna sláva to nie je, ale zároveň to má krásne nuansy, ktoré hlavne v rámci pocitovosti fungujú.