kamil.i

Jedným slovom- elegantné.

Romantika, rodinné hodnoty, sociálne rozdiely ... áno, všetko ako má byť v sladkej romantickej komédii od Marshalla, ale stačí sa trošku zamyslieť- Russellova postava de facto zneužíva tažko chorú ženu a toto má byť sranda. V dobe vzniku zrejme bola, ale v súčasnoti by som toto radšej nepremietal v TV počas dňa a nech sa na takéto kedysi vtipné pokusy radšej zabudne.

V prvej sérii bol Westworld postavený na inteligentnej úvahe o povahe AI, sofistikovanom nelineárnom rozprávaní a bezchybnom hereckom výkone sira Anthonyho Hopkinsa v kontroverznej role boha/diabla. Táto jedinečná kombinácia spravila z Westworldu fenomén. Napriek bezchybným vizuálnym trikom bola prvá séria vo svojej podstate komorná. Druhá séria viac zamotala pôvodný námet a pridala na akčnosti. Nič nové, nič objavné, ale stále fajn. V tretej sérii však autori vykrádajú vlastné nápady a tlačia ich do tak absurdných momentov, až to pôsobí ako paródia. Do produkcie sa evidentne napumpovalo toľko zdrojov, že to vyzerá ako natiahnutý hollywoodsky blockbuster- bohužiaľ so svojou typickou tupotou a neoriginálnosťou. Westworld bol vo svojom úvode poskladaný tak dômyselne, že nútil diváka premýšlať celú stopáž. Niekdajšia sofistikovanosť tohto seriálu je fuč a ostala len konšpiračná kravina. Ďalšej sérii už šancu nedám.

Pekne napínavý film o ktorého existencii som napriek obsadeniu a menu scenáristu ani netušil. Oceňujem hlavne noirové prvky, ktoré Malice ťahajú nad priemerný 90tkový thriller. Isteže má svoje muchy. Logika ústrednej zápletky nestojí na pevných nohách, časť príbehu o miestnom zabijakovi má podivuhodný význam a samotný záver bol predvídateľný. Napriek tomu ide o poctivú filmárčinu. Kombinácia noirového nádychu, výkonov hollywoodskych hviezd v najlepšom veku a vynikajúcej hudby zabezpečí príjemný divácky zážitok. A preto udelím tomuto nenápadnému filmu o hviezdičku viac ako by si možno zaslúžil.

Pápež je späť! A Sorrentino tiež. Snáď jediný režisér pri ktorom je aj konkláve cool záležitosť čoby zo Scorseseho gangsterky. Keď Paolo sfilmuje určitý veľmi špecifický námet, obsiahne v ňom ďalšie desiatky mimoriadne podstatných tém a snáď stovky nápadov, odkazov a interpretácií umeleckých a filozofických diel. Všetko je to popretkávané symbolmi, no myšlienka je na záver jasná a nám ostane ťažko špecifikovateľný, no rozhodne príjemný pocit.

Vynikajúca satira brutálnej reality. Mimo Slovenska to zrejme nikto nepochopí (podobne ako Únos), ale záleží na tom? Toto je facka miestnym a hlavne "našim ľuďom". Svine! ... a len dodám - brilantný casting.

Johnsonovi očividne idú tieto stredno-rozpočtové filmy s nápadom oveľa viac ako nezmyselné blockbustre typu Last Jedi. Páči sa mi ako Na nože odkazuje na Poirotove prípady - vzdáva im hold a zároveň si z nich mierne uťahuje. Celkovo sa tu jedná o veľmi príjemný divácky film. Na druhej strane netreba veriť prehnaným recenziám adorujúcim vycibrený scenár a herecké výkony. Zamotanejšie zápletky i detailnejší rozbor postáv nám dodala Agathy Christie a taktiež kvalitné britské televízne adaptácie jej diel. Herecké kreácie sú nadštandardné, no rozhodne to nie je na Oscary ako som kdesi čítal. Každopádne sme dostali inteligentný a oddychový film, čo je kombinácia, ktorá sa často nevidí.

Očakával som športový film adorujúci tenis, jeho legendy a špecifickú kultúru. Dostal som vcelku trpkú drámu o vnútornom boji športovcov, strese, prehnanej motivácii víťaziť, tlaku okolia, o ich úzkosti a spomienkach ovplyvňujúcich súčasné výkony. Nečakané a mimoriadne zaujímavé. Borg/McEnroe tak nepredstavuje len film o tenise a jednej ére, ale vytvára nadčasovú drámu, ktorá hovorí o ľudských problémoch v akomkoľvek športe i období. Len tak mimochodom- ak niekto ešte špekuloval prečo Borg (či ktorýkoľvek iný športovec) zanechal kariéru v tak mladom veku, tento film mu dá zaručenú odpoveď.

Zdá sa, že Ritchiemu došla para. Už len prevára svoje staré námety. Pridá viac postáv, viac zvratov, no chýba tomu prirodzenosť a ostrovtip jeho prvých gangsteriek. Oveľa zmysluplnejšie by bolo vrátiť sa k pokračovaniu Rock´n´rolly.

Keď Lindelof adaptuje nejakú predlohu, finálny produkt je o všetkom možnom, len nie o danej predlohe. Pokračovanie Strážcov dopĺňa o súčasné témy a zároveň prekrúca niektoré pôvodné motívy. Lindelofovu tvorbu milujeme kvôli tomu ako obohacuje príbeh o filozofické úvahy a odkazy na spoločenské problémy, či filmové diela, ako filmári pod jeho dohľadom vytvárajú inšpiratívne obrazy, ako je to celé premyslené do podoby komplikovanej skladačky, pričom netušíme na akom mieste, ani čase sa dej nachádza a chceme byť prekvapovaní. Zároveň ho nenávidíme kvôli pocitu zmätenosti a nejednoznačnosti, nemáme radi, keď sa dej až príliš zamotáva a namiesto odhaľovania odpovedí ležérne pitvá tragické osudy ústredných postáv a naťahuje melancholické momenty. Lindelof tak medzi divákom a svojim dielom vytvára ambivalentný vzťah. Ide o účelový ťah pre ktorý ho divák zbožňuje i neznáša. Hlavným problémom je, že prekvapenia prestanú fungovať v momente, keď sú až príliš neuveriteľné a týmpádom absurdné, či smiešne (viď slon, Veidt, gauč ako pasca) alebo keď je ich také množstvo, že už ich divák očakáva. Kvôli početným a miestami až úsmevným zvratom v nosnom príbehu som postupne krotil svoj 5 hviezdičkový úžas. Watchmen je nadčasové originálne dielo a výnimočný seriál, no Lindelof to (opäť) miestami prehnal. Jediná séria je týmpádom postačujúca. Na záver len dodám, že hudobná tvorba Reznora a Rossa je geniálna a svojou temnou atmosférou sa k seriálu dokonale hodí.