Sludger

Film je niečo ako stroj času do 70s hororu. Čiže zabudnite na prehnané jumpscare lakačky, ale pripravte sa na pomalé budovanie hororovej atmosféry. Dielo pripomenie staré horory nielen námetom a konštrukciou príbehu, ale aj vizuálom, výraznou hudbou, pomalým budovaním napätia a praktickými (slizkými) efektami (až na pár výnimiek). Nebojí sa tiež pritlačiť na pílu, keď treba (havária, pôrod či spálená), atmosféru dolaďuje skvelou hudbou, drobnými náznakmi a vie diváka držať v napätí. Prequel trpí už svojou podstatou, keďže vieme ako má dopadnúť cieľ, tak nemá čím prekvapiť. Bol aj pokus o jeden zvrat, ktorý bol až očividne jasný od začiatku a nepotešili ma ani zbytočne otvorené dvierka na rôzne (side) pokračovania. Vo filme nájdete aj kopec odkazov na starú klasiku (počnúc úvodnou samovraždou) a nádejná režisérka Arkasha Stevenson (na to, že je to debut, ide o vysokú kvalitu) sa inšpirovala nielen pôvodným filmom, ale aj Polanského dielom "Rosemary´s Baby" alebo aj "Suspirou" od talianskeho matadora Daria Argenta. Vo výsledku ide o podarený retro horor, ktorý ponúka alternatívu ku moderným hororom. Stále sa to dá aj „po starom“ a funguje to. Rozhodne zatiaľ najlepší horor v tomto roku. Veľmi milé prekvapenie.

Ako prvé musím povedať, že film pripomenie minuloročný kúsok „Talk To Me“, len miesto ruky tu máme čarodejnicu s vrecom na hlave. Čiže o nejakú veľkú originalitu nešlo, ale to až tak nevadí. Najväčšie mínus spočíva v tom, že tvorca filmu (Alberto Corredor) ešte nemá veľa skúsenosti a tým pádom niektoré scény pôsobili neohrabane a nedocielili atmosféru akú tvorca plánoval. Niekoľkokrát si pomohol skratkou (hlavná postava uvidí smrť otca ako duch. Wtf?), ale na druhú stranu sa niektoré scény podarili - jaskyňa, prerody mŕtvych. Z hororu cítiť iný prístup, atmosféru a poňatie ako teraz moderné duchárske horory, čím sa vymyká štandardu. Najviac ma potešil odvážny záver, ktorý dodal príbehu správnu iskru temnoty. Niečo podobné som už v kine dlhšie nevidel a som za to rád! Na záver musím pochváliť herečku Freyu Allan, ktorá predviedla dobrý výkon a potvrdila, že nie je len Ciri zo Zaklínača. Cítim, že v tvorcovi je potenciál. Musí ešte remeslo vycibriť a možno prinesie zaujímavé kúsky. Budem sa tešiť na jeho ďalší film!

Pokiaľ si sa tešil, že film bude len sfilmovaná kniha, budeš sklamaný. Tvorcovia sa rozhodli použiť knižný príbeh ako temný nástroj atmosféry. Zo začiatku filmu sa môže zdať, že film bude zachytávať dej po udalostiach z knihy. Kvázi sequel, ale pointa to poprie. Psychológ robí profil vraha a odhaľuje temné pozadie príbehu. Zároveň spolu s manželkou prechádzajú ťažkým obdobím a pomaly vyplávajú na povrch traumy a nezhody z ich života. Smrť syna, onkologické ochorenie, nefungujúci vzťah... Atmosféra vďaka prerozprávanej Karikovej knihe naberala temné pozadie, napätie stúpalo. Lenže pointa príbehu tkvela v ničom inom. Dalo by sa to označiť za takú hru s divákom, kde nám boli hádzané hádanky pred oči, mysteriózne odbočky a je na nás sa v tom zorientovať. V tomto prípade mi dielo pripomenulo Lynchovu tvorbu. A rovnako aj ako ona, aj dielo malo jasnú pointu. Aj keď si nie som istý, či všetko do seba správne zapadlo. Na jazyku mi ostal jeden veľký otáznik, ale nemôžem ho povedať nahlas, pretože by to bol veľký spoiler. Ale kludne zanechaj správu a rád sa s tebou o tom pobavím. Scéna s barmanom, tajomná izba, kde nikto nebýva, sexuálne chúťky čudných hostí a dokonca celý hotel mi pripomínal horor Shining. Mňa ako hororového fanúšika to veľmi potešilo. Taktiež musím pochváliť výbornú hudbu, dokonca sa podaril aj jeden vydarený jumpscare a dvojicu hlavných hercov, ktorí svoje role zahrali výborne. Tvorcovia novinky Smršť sa rozhodli film poňal kreatívnejšie. Vykašlali sa na presné sfilmovanie knihy, ale použili ju len ako námet, nástroj mysterióznej atmosféry a okolo nej vystavali psychologický rozbor ústrednej postavy, ktorá sa prepadá do vlastného pekla. Už bude záležať na tebe, či sa do tejto hry zapojíš.