Tiffany

This guy goes to a psychiatrist and says, "Doc, uh, my brother's crazy; he thinks he's a chicken." And, uh, the doctor says, "Well, why don't you turn him in?" The guy says, "I would, but I need the eggs." Takto vidí Woody Allen vzťahy - sú úplne absurné, iracionálne a deštruktívne, ale aj napriek tomu ich potrebujeme k životu a na ich udržanie sme ochotní urobiť aj tie najbláznivejšie veci. Allenova metafora opisujúca medziĺudské a najmä partnerské vzťahy svojou originalitou nemá obdobu a zároveň je úplne pravdivá a výstižná. Neurotik Alvy (Allen) stretáva krásnu, veselú a zábavnú Annie (Diane Keaton) a je ňou natoľko očarený, že nachvíľu zabúda na svoju filozofiu, že život môže byť buď za A) hrozný, alebo za B) mizerný. Vzťahy sú však všetko len nie jednoduché a charakterová odlišnosť oboch postáv sa čoskoro dostáva do konfliktu... Mimoriadne vtipný, originálny a inteligentný film, ktorý však nesie smutné, avšak pravdivé posolstvo: láska niekedy nestačí na to, aby spolu dvaja ľudia dokázali žiť.

Zase raz mi tá americká teatrálnosť nevadí a najmä nie v tomto filme, ktorého najsilnejšími článkami sú vlastne postavy, ktorých príbehy poznáme z predchádzajúcich Marvelovských filmov. Práve Tony Stark, Thor, Kapitán Rogers a Bruce Banner (ktorým sekundujú Black Widow a Hawkeye) sú dôvodmi, prečo sú Avengers tak divácky atraktívnym zážitkom. Na to vzájomné doberanie sa, dynamické a vtipné dialógy, súperenie a na záver prvotriednu ukážku spolupráce a spolupatričnosti nasledovanú triumfálnym víťazstvom sa tak dobre pozerá, že menšie nedostatky v deji sa proste stávajú insignifikantnými. Tá obrovsky silná charizma postáv, ich nadľudská dokonalosť a zároveň ľudskosť robí tento film absolútne jedinečným a neopakovateľným. Som dokonca ochotná prehliadnuť fakt, že z Lokiho scenáristi urobili chladného a bezcitného záporáka (s čím sa teda vnútorne vôbec nestotožňujem).

Američania opäť raz zachránili svet a viete čo? Ani najmenej mi to nevadí, keď z toho Michael Bay dokázal urobiť film, ako tento tu. Patriotistické referencie a americká teatrálnosť idú bokom – atmosféra Armageddonu je totiž tak intenzívna a neopakovateľná, že sa stačí pohodlne usadiť a ten filmový zážitok si jednoducho vychutnať. Bruce Willis sa pre tento typ úloh narodil, Bena Afflecka ako priemerného herca (ale o to krajšieho chlapa) vie Bay obsadiť do rolí týchto náhodných hrdinov, ktoré mu maximálne sedia a krásna Liv Tyler v spoločnosti svojho sympatického otecka v úlohe interpreta hlavnej piesne (ktorá je mimochodom fantastická)... Obsadenie a hudba na jednotku, humor viac ako chválitebný a tá atmosféra... Atmosféra je pre mňa pri filmovom zážitku kľúčová, a Armageddon ju má aj pri dvadsiatom pozretí rovnako úžasnú.