mm13

Babylon má jediný, žiaľ podstatný problém - nezaujímavé postavy, ktoré nefungujú ani len ako postavy, nieto ešte "ako živé". Figuríny. To sa potom môže režisér Chazelle dobre nepretrhnúť - a že mu to opäť šliape až sa veriť nechce - keď to scenárista Chazelle pri charakterizácii postáv tak odflákol. Všetok potenciál tak vo finále vyšumí do prázdna a žiadna dráma sa nekoná. (...tých posledných pár "artových" minút som nepochopil už vôbec a zo zívania plynule prešiel do otrávenosti).

Ako jasne vidieť na tomto príklade, dokument postavený na hovoriacich hlavách vlastne nie je problém. Woodstock 99: Peace, Love, and Rage je príkladom starého známeho, že "ak dvaja robia to isté, nemusí to byť to isté". Za týmto tu, súdiac podľa výsledku, je neporovnateľne viac práce (už v samotnej príprave), než za mini sériou Trainwreck: Woodstock '99 od Netflixu. Tamto je nesúrodá spomienka na asi najväčšiu festivalovú katastrofu v histórii populárnej hudby, ktorú zachraňuje množstvo zozbieraného filmového materiálu. Toto tu je sonda do doby, v ktorej ku danej katastrofe došlo. No hej, treba sa vedieť pýtať, aby bol rozhovor výživný.

Videl som aj srdcu milšie stupidity, ale ani Dungeons & Dragons nie je márny. Zo všetkého najviac vadí vlastne jedine Michelle Rodriguez, ktorá hrá ako retardovaná. Pritom je Holga vynikajúca postava, no jej potenciál tu kvôli tej drevenej krave ostal hlboko pod čo i len priemerom. Škvrnka na celkovom obrázku, ale u mňa neprehliadnuteľná a rušivá.

To nie je, že "nič, čo sme ešte nevideli", to je že "čosi také sme už 100x odzívali". Nič, len prázdno, temno... vlastne ani to nie... iba jedno veľké ničovaté NIČ!

Čo som si to pozrel, nadobudol som presvedčenie, že točiť dokument (napríklad) práve o Davidovi Bowiem inak, než takto, vlastne ani nedáva zmysel. Koho zaujíma, čo si o ňom myslia najbližší, nedajbože sám dokumentarista? Umelec, ktorý sa celý život vyjadroval a obnažoval cez všetky dostupné formy (hudba, texty, film, maľba, tanec), taký pre nás zanechal toľko "materiálu", že skrátka musí stačiť a vlastne je najšťastnejšou voľbou, natočiť film o ňom cez koláž jeho aktivít. Pretože v nich bude ten jeho svet vždy zastúpený najviac, najbezprostrednejšie, hoci chvíľami neuchopiteľne, no o to autentickejšie. (akurát to celé nemuselo byť až také poetické a snové)

Ako zaznelo: Perfect (shit) Storm. Že najdokonalejšia búrka! Akurát (som spomenul už minule) sa mi prejedá ten "netflixovský", na poli dokumentov najjednoduchší možný formát - svedectvá, spomienky, subjektívne súdy, ale žiadne sprievodné slovo, žiaden ponor do širšieho kontextu, príčin vedúcich k danému momentu, nehovoriac o priamej konfrontácii dvoch táborov... Tentokrát im ale z toho, napriek vymenovanému, vyšiel vcelku postačujúci, aj keď zďaleka nie úplný obrázok... a hlavne (prečo tentokrát aj štvrtá *) - dal som to na jeden jediný záťah! (a čo som včera v noci ešte stihol nazrieť nazrel do Woodstock 99: Peace, Love, and Rage, tak tam to je, tam to celé, komplexné a spätne až do očí bijúce, tam TO je hneď od úvodu!)

Škoda, že to nevyústilo do niečoho viac, než len do ťažko predvídateľného vyvrcholenia. Za originalitu pokojne aj viac, ale skrátka nenaplnilo tak, ako sľubovalo, vlastne skoro až do prázdna vyšumelo.

Deti sa hrali na natáčanie horroru, no natočili ledva triler. Bez hlavy a päty, samozrejme. A strach sme, už to tak vyzerá, definitívne vymenili za rozprávanie sa o strachu. Je to tak asi bezpečnejšie či čo... jedným slovom - SRAČKA!

Perfektne vymyslené a bombovo vyrozprávané (tiež dokonale "zahrané" = animácia + pôvodný dabing). Aj v časoch, kedy to valcoval Pixar, by to bola paráda... v rámci toho, čo sa nám na poli moderných animovaných rozprávok ponúka dnes, fakt Zázrak!

V myšlienkovej rovine nič objavné, ale pekne po kórejský strhujúce a nekompromisné. A Min-sik Choi bol... diabolský!