mm13

Je mi jasné, že doslovnosť tu tvorí organickú súčasť zvoleného prostredia a že tu vôbec každá, aj tá najmenšia zložka, naplno spolupracuje so všetkými ostatnými zložkami (a naopak). No predsa len toho na mňa bolo chvíľami až príliš. Hlavne teda tej doslovnosti. Barbie-world (nie len ten od Mattela, myslím to obrazne a všeobecne) nikdy nebol môj svet a jeho dekonštrukcia či rekonštrukcia (akokoľvek sofistikovaná a zábavná) sa ma skrátka príliš netýka. Cítil som sa ako vegán, ktorému niekto - hoci s neuveriteľným zápalom a vtipom (ale predsa až príliš názorne a popisne) - znudenému vysvetľuje, že s jedením mäsa a vôbec živočíšnych produktov to fakt nie je dobré preháňať. A ja teda len v akademickej rovine uznanlivo prikyvujem, zároveň celý ten fenomenálny úspech Grete Gerwig splna srdca prajem... ale hlavne sa teším, s čím príde dáma najbližšie.

Poctivý thriller, v ktorom postavy premýšľajú aj chybujú adekvátne tomu, ako sú vykreslené. Veril som im bez problémov, veril som celému príbehu. Pár žánrových nevyhnutností šlo bez problémov tolerovať a dokonca som nemal problém ani s typickým nadstaveným finále, pretože definitívne toho psychopata zniesli zo sveta tak štýlovo, že to fakt stálo za to! Chutné... a s prihliadnutím na dobu vzniku - 4*-ka ako vyšitá!

.................... Nolan šokoval! [100%] ....................

Nástrel charakterov a sympatické obsadenie tomu síce pridalo na príťažlivosti, inak to ale pôsobí ako nepremyslený polotovar, ako niečo, čo vzniklo na základe prvotného nápadu. Dramaturgia žiadna o nejakých spodných prúdoch sa ani nebavme... A že by tu bol potenciál! No, aspoň že tentokrát som zo stretnutia neodišiel naštvaný. Skrátka béčko (tak nech).

Babylon má jediný, žiaľ podstatný problém - nezaujímavé postavy, ktoré nefungujú ani len ako postavy, nieto ešte "ako živé". Figuríny. To sa potom môže režisér Chazelle dobre nepretrhnúť - a že mu to opäť šliape až sa veriť nechce - keď to scenárista Chazelle pri charakterizácii postáv tak odflákol. Všetok potenciál tak vo finále vyšumí do prázdna a žiadna dráma sa nekoná. (...tých posledných pár "artových" minút som nepochopil už vôbec a zo zívania plynule prešiel do otrávenosti).

Ako jasne vidieť na tomto príklade, dokument postavený na hovoriacich hlavách vlastne nie je problém. Woodstock 99: Peace, Love, and Rage je príkladom starého známeho, že "ak dvaja robia to isté, nemusí to byť to isté". Za týmto tu, súdiac podľa výsledku, je neporovnateľne viac práce (už v samotnej príprave), než za mini sériou Trainwreck: Woodstock '99 od Netflixu. Tamto je nesúrodá spomienka na asi najväčšiu festivalovú katastrofu v histórii populárnej hudby, ktorú zachraňuje množstvo zozbieraného filmového materiálu. Toto tu je sonda do doby, v ktorej ku danej katastrofe došlo. No hej, treba sa vedieť pýtať, aby bol rozhovor výživný.

Videl som aj srdcu milšie stupidity, ale ani Dungeons & Dragons nie je márny. Zo všetkého najviac vadí vlastne jedine Michelle Rodriguez, ktorá hrá ako retardovaná. Pritom je Holga vynikajúca postava, no jej potenciál tu kvôli tej drevenej krave ostal hlboko pod čo i len priemerom. Škvrnka na celkovom obrázku, ale u mňa neprehliadnuteľná a rušivá.

To nie je, že "nič, čo sme ešte nevideli", to je že "čosi také sme už 100x odzívali". Nič, len prázdno, temno... vlastne ani to nie... iba jedno veľké ničovaté NIČ!

Čo som si to pozrel, nadobudol som presvedčenie, že točiť dokument (napríklad) práve o Davidovi Bowiem inak, než takto, vlastne ani nedáva zmysel. Koho zaujíma, čo si o ňom myslia najbližší, nedajbože sám dokumentarista? Umelec, ktorý sa celý život vyjadroval a obnažoval cez všetky dostupné formy (hudba, texty, film, maľba, tanec), taký pre nás zanechal toľko "materiálu", že skrátka musí stačiť a vlastne je najšťastnejšou voľbou, natočiť film o ňom cez koláž jeho aktivít. Pretože v nich bude ten jeho svet vždy zastúpený najviac, najbezprostrednejšie, hoci chvíľami neuchopiteľne, no o to autentickejšie. (akurát to celé nemuselo byť až také poetické a snové)

Ako zaznelo: Perfect (shit) Storm. Že najdokonalejšia búrka! Akurát (som spomenul už minule) sa mi prejedá ten "netflixovský", na poli dokumentov najjednoduchší možný formát - svedectvá, spomienky, subjektívne súdy, ale žiadne sprievodné slovo, žiaden ponor do širšieho kontextu, príčin vedúcich k danému momentu, nehovoriac o priamej konfrontácii dvoch táborov... Tentokrát im ale z toho, napriek vymenovanému, vyšiel vcelku postačujúci, aj keď zďaleka nie úplný obrázok... a hlavne (prečo tentokrát aj štvrtá *) - dal som to na jeden jediný záťah! (a čo som včera v noci ešte stihol nazrieť nazrel do Woodstock 99: Peace, Love, and Rage, tak tam to je, tam to celé, komplexné a spätne až do očí bijúce, tam TO je hneď od úvodu!)