mm13

Dune: Part Two, či sa to niekomu pozdáva či nie, MÁ KONIEC! Bez najmenšieho restu uzatvára príbeh, ktorý začal v prvej časti a čo príde ďalej, je už príbeh iný. Kto toto nepochopil, nepochopil NIČ! ... Zároveň ale platí, že renomé prvej časti nebolo napravené na 100%. Naopak, potvrdilo sa, že vstup do sveta Duny zlyhal minimálne v jednom dosť podstatnom ohľade - vo vykreslení vzťahov rodiny Atreidov. Čo je práve pri sledovaní pokračovania ešte bolestnejšie. Scény medzi Letom a jeho synom a Letom a Jessicou boli jedným slovom slabé a nevystihli dostatočne, kto bol Leto ako druh, ako otec a vlastne ani ako panovník. Vieme, no neprecítili sme to. A tak, keď Imperátor v jednej zo svojich pamätných scén prednesie pár slov na Letovu adresu, opäť (napriek geniálnemu Walkenovi... a len tak mimochodom, pamätná je každá jeho scéna... a Florence Pugh v úlohe jeho dcérušky nezaostáva ani o príslovečnú piaď!) dostaneme iba informáciu o tragédii (bezvýchodiskovosti a zhovädilosti) absolútnej moci. Precítiť to, ako by sa žiadalo, skrátka nejde. Preto len 4*, nech je Duna obrovským sci-fi zážitkom akým chce. A ona ním je, nie že nie! Asi nikdy ale neprestane mrzieť, že nechýbalo až tak veľa, a mohla byť, aspoň na pár najbližších dekád, aj definitívnym sci-fi filmom!

Škoda, že to nebolo natočené tak dobre, ako by sa žiadalo. A obsadenie (okrem nestorov W&W) tiež mohlo byť onakvejšie. Pretože príbeh sám je strašne chutný úlet. A to vrátane konca, ktorý patrí k tým očakávaným koncom, pri ktorých je dobre, že sú očakávané, pretože sa na také viete po celý film tešiť a zážitok sa mení na pôžitok. Len škoda, že to takto odzbrojujúce nebolo po všetkých stránkach.

Definícia povrchnosti. To už je znesiteľnejšia plytkosť, k tej sa dá byť zhovievavý. Keď sa ale niekto dobre neumláti, aby niečo povedal, pritom sa však akosi nenaučil rozprávať, to vytáča. A riadne! Veru tak, pán Gareth, s touto výbavou bežte radšej do Jurského parku (sveta, vesmíru ... čohokoľvek). V objatí dnes už len bezduchej atrakcie to pre vás snáď bude tak akurát. Len od dobrodružného filmu s podtextom, či dupľom od hoci len jemne a "popovo" filozofujúceho sci-fi, sa odteraz prosím držte čo najďalej. Ste v tom otravný, priam neznesiteľný. (A Chris Weitz sa s vami ešte rozpráva? Nemajte mu za zlé, ak už nie. Vidieť takýto výsledok z natoľko sľubného námetu, to by rozzúrilo úplne každého.)

Les je najviac, o tom žiadna. Ale sám o sebe dobrý horrorový príbeh nerobí. V rovine strašenia sme tu napríklad mali Blair Witch, v rovine morálky zase Calibre (a o opustenej chate sa ani nebavme, no že?). A aj by som v súvislosti s tým napísal, že toto tu sa snažilo zbytočne... keby sa to fakt aspoň trochu snažilo, nie iba prišlo, vopred maximálne spokojné s tým, ako nijak extra nevyzerá. Áno, les je najviac! Práve preto si ale s ním a takýmito anemickými návštevami v ňom dajte radšej pokoj.

Ako mysteriózny sci-fi thriller v komornejšom ladení dokonalé (scenár aj réžia), vďaka naplno odovzdaným výkonom ústrednej dvojice naplno pohlcujúce aj v druhom ("vzťahovom") pláne. A s geniálnym koncom, ktorý po vzore známeho "v jednoduchosti je krása" presvedčivo boduje s vlastným, riadne vyškereným "v samozrejmosti tiež". (Dostalo ma to! Milujem malé filmy s veľkým nápadom a s ešte väčším odhodlaním natočené. Je to v nich všetko potom také... natlakovanejšie? Tento mal ku všetkému aj smolu, takže ho budem mať navždy ešte aj tak inak radšej.)

Tri* len vďaka tomu, že dokopy o nič nejde (v rámci rozširovania Star Wars vesmíru) a mlátiť prázdnu slamu tak, aby to dalo aspoň ten zmysel, že sa človek na pár chvíľ nezáväzne pobaví, to tiež nie je len tak. Zo všetkého najviac tak serie nezvládnuté finále a zistenie, že pri poslednej epizóde sedel na režisérskej stoličke Robert Rodriguez. Že to nie je neviem aký majster režisér a že sa už roky vezie na roky starých úspechoch, to je jasné tiež už roky. Ale že dnes nedokáže natočiť ani len akčnú prestrelku pre potrebu seriálovej epizódy bez mimoriadnych nárokov na čokoľvek, to je na zamyslenie!

Žiarivý zástupca jedinečného žánru (najbohatšie zastúpeného v osemdesiatkach, čiastočne preliateho aj do rokov deväťdesiatych - viď Jurský park, napríklad), ktorý je filmom a v tom istom momente aj paródiou toho istého filmu. Posmešky bokom, ono to vôbec nie je sranda. Si to len skúste, nakrútiť čosi také.

Dohodnime sa, že to nestojí za reč, odpusťme si, že sme to napriek všetkému vidieť chceli a čoskoro snáď zabudneme, že sme to videli... čo by nemal byť až taký problém, keďže príbeh Ant-Mana sa celkom rozumne uzavrel, ešte než natočili tento guláš, v ktorom hlavnú postavu zneužili, aby  divákovi v akože atraktívnej forme predstavili a vysvetlili niečo, čo sa v MCU chystá ...a čo je už skoro každému aj tak u riti.

Zatiaľ, čo jednou rukou berieš, druhou buď pripravený dávať. Pretože všetko má svoju cenu a nedá sa mať všetko. Niečo získaš, niečoho sa musíš vzdať. Jeden o tom, čo nazval chaosom, prízemne rečnil, druhý podľa toho (bez toho, aby potreboval vedieť, podľa čoho vlastne) žil. A takto to s nimi aj dopadlo. S prvým na hovno, s druhým (ako-tak nakoniec predsa len) dobre... Nie, o nejakom vyslovene šťastnom konci tu ale nemôže byť ani reči, neverte komentárom, ktoré tu o tom hundrú. Veď tá troška (akokoľvek veľkého) šťastia na záver bola vykúpená draho. Veľmi draho. Už som napísal - všetko má svoju cenu!

Že sa budem takto plnohodnotne, priam skvele baviť na štvrťstoročie starej paródii na sériu, ktorú som nikdy nesledoval (a asi ani nebudem), tak to už je iná známka kvality! V rámci žánru ojedinelý výkon; narátali by sme ich takých jednou rukou a ešte by sa nám nejaký ten palec-dva zvýšili (okamžite mi napadnú len Limonádový Joe a Hot Fuzz).