mm13

Jediný vážnejšie ladený Superman, ktorého by som dokázal plne akceptovať, by bol samozvaný a domýšľavý truľo, ktorý nadobudne presvedčenie, že ho jeho bezhraničná sila a schopnosti predurčujú k udržiavaniu poriadku a spravodlivosti na celej planéte, ale svojou aktivitou by všetko ešte viac komplikoval a zhoršoval. Takže by sa vlastne muselo jednať o Supermana, ak už nie vysloveného záporáka, tak aspoň nesympatického tupca. Zack Snyder a spol. týmto smerom v takejto obludnej produkcii samozrejme nemohli ani len vykročiť, no i tak som presvedčený, že sa s touto náročnou postavou (v zmysle ako sa jej chopiť, aby nepôsobila trápne a nešla na nervy), mohli popasovať ďaleko lepšie. Napriek dobre volenému, sympatickému a herecky agilnému hlavnému predstaviteľovi je tento nový Superman smiešny, jeho traumy z prsta vycucané, rozhodnutia pochybné. Nehovoriac o rušivých logických lapsusoch súvisiacich s jeho silou a jej účelovo volenými, opakovane nedodržanými hranicami. Raz môže, inokedy ani náhodou a toľko prepieraný finálny súboj, počas ktorého tento "milovník ľudstva" zničí viac budov, než prvý meteorický roj v Bayovom Armageddone, mi oproti predchádzajúcim pochybným momentom neprišiel ničím vyčnievajúci. Pramálo udalostí tu dáva zmysel, scény neplynú, svojvoľne si skáču jedna od druhej a tvoria tak náhodnú koláž, nie zmysluplný celok. No bieda od začiatku do konca. Idem si na potlačenie aj posledných spomienok na tento krok vedľa pustiť Strážcov, ktorí sa v súvislosti s následnou Snyderovou tvorbou javia byť stále väčším zázrakom... alebo ešte lepšie Donnerovho prvého Supermana, ten je v celej svojej naivite aspoň zábavný.

Určite to nie je film do pohody. Podľa traileru som čakal slušný, ale hlavne ľahší thrillerík, temnejšími odtieňmi maľovanú variáciu amerických teenage produkcií. Somár! Magic Magic je namiesto toho riadne dusivé psycho s vynikajúco zvládnutou psychológiou postáv. Trvá iba chvíľu, kým sa v nich divák zorientuje, kým pochopí, ktorá bije, ale už je to jedno, už je v tom spolu s nimi až po uši. Prial by si v tej chvíli stínať päste vzrušením, to by ale musel byť iný film. Magic Magic je však thriller, ktorý nevzrušuje, Magic Magic znervózňuje. S blížiacim sa finále stále viac, na hranicu znesiteľnosti a nepoľaví až do nepekne zlomyseľného finále. Ak máte radi filmy, ktoré vami zamávajú, neváhajte. Stanete sa svedkami ojedinelého výkonu; odvážne, ale presne zacieleného a bezchybne vypáleného. P.S.: Zo žánrového zaradenia by som vyradil mysteriózny, nič nadprirodzené sa tu nestane (a aj práve vďaka tomu je to také skvelé).

Prísne hodnotenie, pretože páni robia, čo môžu. Ja sa ale skrátka asi nikdy nebudem vedieť stotožniť s týmto typom, hoci jednorázových, návratov. No Quarter alebo Page & Plant album svoj význam mali, toto je iba privolávanie časov, ktoré vrátiť nejde. Chvalabohu za Planta a jeho zásadovosť!

The War You DON'T WANT To See... v tom je celá tragédia.

Dialógy vyprázdnené a plné trápnych pokusov o vtípky, k tomu toporný Stallone a všetko ostatné (od zápletky, cez réžiu po vedľajšie postavy) natoľko nevýrazné, že akokoľvek do nadhľadu nastavený, nebolo prečo to dopozerať!

Najväčším šťastím filmu je Anthony Hopkins v roli Hitchcocka, ktorý v pohybe pôsobí ďaleko lepšie než na fotografiách a je s ním prča. Okrem tohto momentu tu už ale nie je nič, čo by stálo za zmienku. Bez poriadnych príchutí, no rovnako tak bez pachutí. Stvorené na upršané víkendové popoludnia pri TV.

Sympaticky natočená blbina, v prípade ktorej sa ale žiadalo ísť ešte ďalej. Krvi je dosť, strigy v pohode, no mohlo to byť temnejšie, tvrdšie a v neposlednom rade viac sexy. Sú to predsa čarodejnice! Dúfam v dvojku, v ktorej bude všetkého 3x toľko. Vrátane premyslenejšej dejovej línie. Ten priestor tu je, ďalej už prosím potenciálom nemrhajte!

Chutí každá jedna scéna a chutí veľmi. Zo všetkých sú mi ale najbližšie a k plnému hodnoteniu Djanga potiahli tie, ktoré obnažujú zvrhlosť otrokárstva či inštitucionalizovaného rasizmu vôbec. Spočiatku cez postavu dr. Schultza a jeho reakcie, vo finále cez pokrivenosť čierneho otrokára Stephena. To mi ostatne príde ako hlavná téma filmu. Takýto systém je čírim zlom už zo svojej podstaty, je s ním preto nevyhnutné poriadne zatočiť. A ja sa z tohto uhla pohľadu už potom vôbec nerozpakujem, že si to celé, vrátane krvavých popráv tých odporných otrokárov a ich prisluhovačov, neskonale užívam. Prízemné? Ale prosím vás! Oslobodzujúce, chce sa napísať až očisťujúce. Čo to nevidíte?

Uchvacujúca kompozícia bez jediného slabšieho miesta. Scenár síce nie je dokonalosť sama a v rukách čo i len trochu slabšieho režiséra by sme to neprijali a plakali nad nevyužitým potenciálom, Chan-wook Parkove aranžmány ale nedávajú vydýchnuť. Vlastne sa nie je ani kedy nadýchnuť. Ledva myseľ spracuje jeden motív, už sa na diváka valí ďalší. V akoby stojacej, dusivej atmosfére, pritom s gradáciou rušňa pusteného z kopca, plne ponechaného napospas gravitácii. Neskutočný ťah, takto intenzívne a zároveň priam až virtuózne vyrozprávaný film som nevidel ani nepamätám. Neodhadnuteľné postavy a ich motivácie, výrečné obrazy, odvážna, pritom plne funkčná práca so strihom (a zvukom!), jedna vrcholná scéna za druhou, so zabitým, na chvíľu zarážajúcim, vzápätí najlepším možným finále. Pri záverečných titulkoch som vzrušením rozochvený už iba vyfukoval a neveril. Stále neverím. A teraz ma ospravedlňte, idem ešte raz! Som si istý, že na druhý raz to bude ešte väčší zážitok. Taký je to film! (...že si okamžite zháňam soundtrack som už spomenul?)

Môže byť, škoda iba toho klišé so psychologickým pozadím maniaka. Ale chutné vraždy (hneď prvá vedie!) a vynikajúci koniec to spoľahlivo ťahajú hore. Ak vyjde DVD, okamžite poputuje do môjho archívu. Vďačná záležitosť.