mm13

Na čele so Schwarzeneggerovým "hereckým výkonom" obhrublé až toporné. Tu a tam nejaká tá samoúčelnosť či podivuhodný prestrih, zopár scenáristických zakopnutí, ale hlavne celková neschopnosť tvorcov preniesť ducha Howardových poviedok a vytvoriť ilúziu iného sveta, v ktorom by sa divák nadobro stratil. Nebyť strhujúceho hudobného doprovodu, nebolo by to ani z polovice také heroic & adventurous... Na strane druhej doteraz a stále (a ako dlho ešte?) jediné fantasy svojho druhu, ktoré niet s čím porovnávať a nemožno ho preto neuctievať. Barbar Conan je drsný, iný a o čo je pokleslejší, o to je vlastne v útoku na organizované náboženstvá príťažlivejší. Barbar Conan je skrátka so všetkým dobrým aj zlým náš a i keď raz (verme!) pominie doba rodinných fantasy sračiek, ojedinelosť v histórii zábavnej kinematografie mu už neodpáre nikto. (október 2009)

[100%]

[100%]

[100%]

Človek a Boh. Nič si nikdy nebude bližšie a vzdialenejšie zároveň. Tragické podtóny v každom chválospeve, nádej aj v tom najhlbšom zúfaní. Nevyhnutne a navždy. A nepoznám film, ktorý by sa tomuto poznaniu priblížil bezprostrednejšie (odzbrojujúcejšie). [100%]

Funguje dodnes a funguje to ako celok, čo je asi najpotešujúcejšie zo všetkých potešujúcich zistení, ktoré tento film prináša aj po rokoch. Ústredný vzťah ostrieľaného detektíva (chlapa) s nováčikom (ktorý si len myslí, že už je chlap, lebo veď má na to vek) sa nesie v príjemnom klasickom duchu a s hrôzami navôkol vytvára funkčný kontrast, vďaka ktorému aj záverečná pointa funguje nie len na prvý krát. Nie je to o psychopatickom vrahovi a jeho úžasných vraždách, je to o svete a o tom, ako sa nám nepáči, pritom sme to stále my, kto ho takým tvorí. Nie je to konštrukt (ako nespočetné prázdne epigóny), je to umelecká reflexia. Drsná, pretože taká byť musí, iná byť nevie. Se7en je kult, ktorý predstavuje výzvu, je to teda kult zaslúžený a nesmrteľný. (august 2009)

[100%]

[100%]

Hru na plač stačilo vidieť raz, aby zostala v pamäti pevne ukotvená. Odvážim sa dokonca tvrdiť, že si to, až na pár detailov, pamätám veľmi presne dodnes. Po rokoch úpenlivého hľadania a striehnutia už teraz iba vyčkávam. Niet sa kam náhliť, bojím sa unáhliť. Exotické jedlo väčšinou sklame, ak je pre nedočkavosť a z náhradných surovín pripravené doma, rovnako, ako stará láska bude vždy lepšie chutiť v spomienkach, než pri opätovnom stretnutí v inom čase. Až takto citlivý je môj vzťah k Hre na plač a vôbec nemám pocit, že by to v prípade tohto filmu bolo prehnané. [100%]

michael, michael, michael...