mm13

Keď prídem na to, ako sa toto Lowerymu podarilo... tak potom už budem vedieť asi všetko. Pretože v tejto minimalistickej filmovej básni to všetko je. Záblesk génia!

Až na pár prístupnejších hitov (ale nedávno objavená Hurricane sa okamžite zaradila medzi moje najobľúbenejšie skladby vôbec) je mi Bob Dylan strašne vzdialený. Až tak, že som aj zabudol, že som tento film pred cca 2 týždňami konečne pozrel... a musím konštatovať, že veľmi rád (nie zabudol, pozrel). Byť to o umelcovi, ktorému rozumiem, tak asi prerábam topku (...alebo možno práve vtedy nie?). Každopádne veľmi dobre volený koncept aj forma. Plné rešpektu, ale odvážne, neuhýbajúce pred puncom legendy, ale neidealizujúce. Akurátne a vkusné, viac sa dá do Dylana preniknúť už iba ponorom do jeho tvorby samotnej. Kto za ňou stojí, o tom mám už teraz plne postačujúcu predstavu.

(už ste poznali človeka, o ktorom sa s nikým nerozprávate, pretože ani vy sami si nedokážete predstaviť, žeby ste sa v ňom pitvali, iba pomaly, každým stretnutím, s vďakou za každú najkratšiu chvíľu s ním, vrstvu po vrstve, pasívne, len koľko sa z toho samé dostane na povrch, odhaľujete, kým vlastne je a každý ďalší čriepok poznania vás napĺňa stále väčšou bázňou a pokorou a radosťou takou veľkou, až to chvíľami zabolí ako najhlbší smútok? ...ja som mal obrovské šťastie, že som takých stihol spoznať dvoch a viem teda veľmi presne, o čom píšem... seriál, taký je na veky vekov až do skonania vesmíru JEDINÝ) :'-)

Výborne! Len tak ďalej. (ak chcete vedieť viac, čítajte napríklad Jeoffreyho)

V detailoch síce stále mimoriadne nápadité, ako celok to už ale "nemaže". Zdá sa, že ovládnutie formy ovládlo samotného tvorcu a ten by sa mal veru čo najskôr spamätať, ak nechce upadnúť do škatuľky manieristických režisérov, ktorí ovládnuté prostriedky a postupy nedávajú do služieb príbehov a iba sa nimi nechutne predvádzajú. Tak tadiaľ cesta nevedie. (Aspoň u mňa ani náhodou. Neser, Andersone!)

No dobre no, finále to ako-tak zachraňuje. Ale aj tak je to celé príliš "bezstarostné", vyrozprávané len aby bolo. Nikto si tu s ničím extra neláme hlavu, niet tu jediného nápadu, nad ktorým by sa dalo čo i len uznanlivo pokývať hlavou. Také obyčajné, vlastne všedné, ničím mimoriadne. Žiadne skutočné prekážky, žiadne poriadne dilemy. Štvrtú sériu si môžu nechať! (i keď putovanie ústrednej dvojice v službách Republiky nie je vôbec zlý koncept, chcelo by to však najať poriadnych scenáristov, nie dovoliť, aby si s tým nejaký samozvanec robil čo chce a plnil si svoje infantilné sníčky... skoro úplne celý Star Wars Disney je taký, čomu sa tu vlastne čudujem!?)

Už len 2 epizódy do konca, takže dopozerám. Ale som v šoku, ako to tak rýchlo (v priebehu dvoch epizód!?) dokázalo klesnúť z vkusného vesmírneho dobrodružstva ľahšej formy do natoľko infantilného braku. Ak tvorcom tento trend vydrží, tak finále tejto sezóny hlboko podlezie aj nie práve najšťastnejší vstup do tohto seriálu. Fakt veľká bieda.

Tak vážení, ono je to dosť satira na to, aby to "prehrávanie" zo strany hercov - v tunajších komentároch toľko omieľané až pranierované - bolo na mieste!! (akosi vo všeobecnosti platí, že pojem satira je pre výraznú časť CSFD komunity pojmom neznámym) Na strane druhej rovnako tak platí, že sa o viac, než "iba" solídny výkon na poli filmovom nejedná a dnes má tento Jožko Púčik najväčšiu cenu práve v spomienke na starých dobrých majstrov svojho (hereckého) umenia a v záberoch na starú Bratislavu. (...a dávam si do Chci vidět Milana Lasicu).

Bezhlavo zamilovaný do Aliena, dlho som tento výkon podceňoval. Neodškriepiteľná kvalita si ale počká, kým jeden dostane rozum. A ja, len čo som ho dostal, znova som stratil hlavu a zamiloval si The Thing. Je iný, než jeho starší (či mladší?) braček, ale je nemenej pôsobivý. V prvom rade sa v tom najlepšom zmysle slova (a v prenesenom zmysle slova rovnako ako doslova) drží viac "pri zemi". Carpenter presne vedel, čo chce a ako to dosiahne. Dva rôzne prístupy, dva rovnako intenzívne výkony. Úžasná dvojka! (a odvtedy tma)

Z tohto snímku, na ktorý som si už takmer vôbec nepamätal, keďže som ho videl kedysi v praveku a všetky tie napodobeniny mi ho dobre neznechutili (viem, hlúpe a nebyť môjho dorastajúceho synovca, od útleho veku veľkého hororového fanúšika, tak sa k tomu nedostanem ani teraz), tak z tohto ORIGINÁLU prýšti neuveriteľná sila dodnes! Sila, ktorá naplno zasiahla aj spomínaného sopľoša, ktorý sa narodil skoro 4 dekády po vzniku tohto snímku. Niečo dnes už nevídané až neskutočné. Vo všetkých rovinách a presne také, ako pri tých najlepších výkonoch v akejkoľvek forme... je to riadny KUS roboty a nesmrteľná klasika nad všetky. Už navždy! Howgh.