mm13

V detailoch síce stále mimoriadne nápadité, ako celok to už ale "nemaže". Zdá sa, že ovládnutie formy ovládlo samotného tvorcu a ten by sa mal veru čo najskôr spamätať, ak nechce upadnúť do škatuľky manieristických režisérov, ktorí ovládnuté prostriedky a postupy nedávajú do služieb príbehov a iba sa nimi nechutne predvádzajú. Tak tadiaľ cesta nevedie. (Aspoň u mňa ani náhodou. Neser, Andersone!)

No dobre no, finále to ako-tak zachraňuje. Ale aj tak je to celé príliš "bezstarostné", vyrozprávané len aby bolo. Nikto si tu s ničím extra neláme hlavu, niet tu jediného nápadu, nad ktorým by sa dalo čo i len uznanlivo pokývať hlavou. Také obyčajné, vlastne všedné, ničím mimoriadne. Žiadne skutočné prekážky, žiadne poriadne dilemy. Štvrtú sériu si môžu nechať! (i keď putovanie ústrednej dvojice v službách Republiky nie je vôbec zlý koncept, chcelo by to však najať poriadnych scenáristov, nie dovoliť, aby si s tým nejaký samozvanec robil čo chce a plnil si svoje infantilné sníčky... skoro úplne celý Star Wars Disney je taký, čomu sa tu vlastne čudujem!?)

Už len 2 epizódy do konca, takže dopozerám. Ale som v šoku, ako to tak rýchlo (v priebehu dvoch epizód!?) dokázalo klesnúť z vkusného vesmírneho dobrodružstva ľahšej formy do natoľko infantilného braku. Ak tvorcom tento trend vydrží, tak finále tejto sezóny hlboko podlezie aj nie práve najšťastnejší vstup do tohto seriálu. Fakt veľká bieda.

Tak vážení, ono je to dosť satira na to, aby to "prehrávanie" zo strany hercov - v tunajších komentároch toľko omieľané až pranierované - bolo na mieste!! (akosi vo všeobecnosti platí, že pojem satira je pre výraznú časť CSFD komunity pojmom neznámym) Na strane druhej rovnako tak platí, že sa o viac, než "iba" solídny výkon na poli filmovom nejedná a dnes má tento Jožko Púčik najväčšiu cenu práve v spomienke na starých dobrých majstrov svojho (hereckého) umenia a v záberoch na starú Bratislavu. (...a dávam si do Chci vidět Milana Lasicu).

Bezhlavo zamilovaný do Aliena, dlho som tento výkon podceňoval. Neodškriepiteľná kvalita si ale počká, kým jeden dostane rozum. A ja, len čo som ho dostal, znova som stratil hlavu a zamiloval si The Thing. Je iný, než jeho starší (či mladší?) braček, ale je nemenej pôsobivý. V prvom rade sa v tom najlepšom zmysle slova (a v prenesenom zmysle slova rovnako ako doslova) drží viac "pri zemi". Carpenter presne vedel, čo chce a ako to dosiahne. Dva rôzne prístupy, dva rovnako intenzívne výkony. Úžasná dvojka! (a odvtedy tma)

Z tohto snímku, na ktorý som si už takmer vôbec nepamätal, keďže som ho videl kedysi v praveku a všetky tie napodobeniny mi ho dobre neznechutili (viem, hlúpe a nebyť môjho dorastajúceho synovca, od útleho veku veľkého hororového fanúšika, tak sa k tomu nedostanem ani teraz), tak z tohto ORIGINÁLU prýšti neuveriteľná sila dodnes! Sila, ktorá naplno zasiahla aj spomínaného sopľoša, ktorý sa narodil skoro 4 dekády po vzniku tohto snímku. Niečo dnes už nevídané až neskutočné. Vo všetkých rovinách a presne také, ako pri tých najlepších výkonoch v akejkoľvek forme... je to riadny KUS roboty a nesmrteľná klasika nad všetky. Už navždy! Howgh.

Dune: Part Two, či sa to niekomu pozdáva či nie, MÁ KONIEC! Bez najmenšieho restu uzatvára príbeh, ktorý začal v prvej časti a čo príde ďalej, je už príbeh iný. Kto toto nepochopil, nepochopil NIČ! ... Zároveň ale platí, že renomé prvej časti nebolo napravené na 100%. Naopak, potvrdilo sa, že vstup do sveta Duny zlyhal minimálne v jednom dosť podstatnom ohľade - vo vykreslení vzťahov rodiny Atreidov. Čo je práve pri sledovaní pokračovania ešte bolestnejšie. Scény medzi Letom a jeho synom a Letom a Jessicou boli jedným slovom slabé a nevystihli dostatočne, kto bol Leto ako druh, ako otec a vlastne ani ako panovník. Vieme, no neprecítili sme to. A tak, keď Imperátor v jednej zo svojich pamätných scén prednesie pár slov na Letovu adresu, opäť (napriek geniálnemu Walkenovi... a len tak mimochodom, pamätná je každá jeho scéna... a Florence Pugh v úlohe jeho dcérušky nezaostáva ani o príslovečnú piaď!) dostaneme iba informáciu o tragédii (bezvýchodiskovosti a zhovädilosti) absolútnej moci. Precítiť to, ako by sa žiadalo, skrátka nejde. Preto len 4*, nech je Duna obrovským sci-fi zážitkom akým chce. A ona ním je, nie že nie! Asi nikdy ale neprestane mrzieť, že nechýbalo až tak veľa, a mohla byť, aspoň na pár najbližších dekád, aj definitívnym sci-fi filmom!

Škoda, že to nebolo natočené tak dobre, ako by sa žiadalo. A obsadenie (okrem nestorov W&W) tiež mohlo byť onakvejšie. Pretože príbeh sám je strašne chutný úlet. A to vrátane konca, ktorý patrí k tým očakávaným koncom, pri ktorých je dobre, že sú očakávané, pretože sa na také viete po celý film tešiť a zážitok sa mení na pôžitok. Len škoda, že to takto odzbrojujúce nebolo po všetkých stránkach.

Definícia povrchnosti. To už je znesiteľnejšia plytkosť, k tej sa dá byť zhovievavý. Keď sa ale niekto dobre neumláti, aby niečo povedal, pritom sa však akosi nenaučil rozprávať, to vytáča. A riadne! Veru tak, pán Gareth, s touto výbavou bežte radšej do Jurského parku (sveta, vesmíru ... čohokoľvek). V objatí dnes už len bezduchej atrakcie to pre vás snáď bude tak akurát. Len od dobrodružného filmu s podtextom, či dupľom od hoci len jemne a "popovo" filozofujúceho sci-fi, sa odteraz prosím držte čo najďalej. Ste v tom otravný, priam neznesiteľný. (A Chris Weitz sa s vami ešte rozpráva? Nemajte mu za zlé, ak už nie. Vidieť takýto výsledok z natoľko sľubného námetu, to by rozzúrilo úplne každého.)

Les je najviac, o tom žiadna. Ale sám o sebe dobrý horrorový príbeh nerobí. V rovine strašenia sme tu napríklad mali Blair Witch, v rovine morálky zase Calibre (a o opustenej chate sa ani nebavme, no že?). A aj by som v súvislosti s tým napísal, že toto tu sa snažilo zbytočne... keby sa to fakt aspoň trochu snažilo, nie iba prišlo, vopred maximálne spokojné s tým, ako nijak extra nevyzerá. Áno, les je najviac! Práve preto si ale s ním a takýmito anemickými návštevami v ňom dajte radšej pokoj.