janeke

mala som predstavu, že konceptuálne umenie sa robí pri stole s veľkým popolníkom, z pretlaku pseudoideí. potešilo ma, že Andy to myslí naozaj úprimne. film má príjemnú zenovú atmosféru a viesť polemiky o tom, či má alebo nemá landart po päťdesiatich rokoch existencie v oblasti umenia miesto... už asi nemá zmysel. Andyho baví príroda a pre túto tému si snáď nemohol zvoliť lepšie médium. finálne pohľady na dielo sú poväčšine dokonca esteticky atraktívne... predsa len sa mi zdalo trošičku zábavné, keď Andy kľačal pri mori, "hral sa" s kameňmi a hovoril o "serious work". ak tam totiž nie je nikto, kto by dielo "skonzumoval", celá táto inštalácia fakt nadobúda charakter bezstarostnej, samoúčelnej hry. napokon, ak má Andy ešte stále svojho kurátora, ktorý dokáže presvedčiť odbornú verejnosť, že je rovanko fajn sa dívať na fotky týchto "krajinných zásahov", je Goldsworthy (výnimočne) v suchu.

schematický film založený na topornom Hardym, grotesknom Pierceovi a brutálne nesympatickom a otravnom Shiovi. plus samozrejme podrezávačka, upaľovanie horúcou smolou, takmer smrteľné tresknutie rýľom a iné fajnoty, ktorými trebalo vyplniť tú prázdnotu v ďalšom filmovom prevtelení amerického mýtu o tom, že keď sa poriadne a spravodlivo naštvete, určite vyhráte.

sledovanie tohto filmu má reálne sprievodné telesné symptómy ako nevoľnosť, nutkanie vypnúť film a neprestajné držanie sa za hlavu. nie je to veru strihačsky precízna dokumentaristika, ale zuzana piussi mala odvahu odkryť totálne banálne bahno, a za to štyri hviezdy. (predvolebné kortešačky SNS a HZDS sú už len pre silné žalúdky...)

//spoilery// chvíľu po dopozeraní filmu som sa na tvorcov hnevala, že tak zbytočne nahádzali na pomerne jednoduchú príbehovú kostru toľko novátorských nápadov a pôsobivých scén, že vytvorili galimatiáš, z ktorého výsledným pocitom môže byť iba zmätok. potom ma však napadlo (asi dosť neskoro), že tu vôbec nešlo o nejaký príbeh (či dokonca veľkú tému), ale o jeho filmovú analýzu. resp. o analýzu všetkých príbehov všetkých čias, v ktorých sa objavujú tie isté premenné v rozličných pomeroch a v rozličných rovniciach. nie je náhoda, že sa tu objavujú rozličné žánre - každý z príbehov pracuje s tými istými premennými typicky v rámci svojho žánru. zlo (Weaving), nevinnosť (deti), slabošstvo (Broadbent), odvaha (Strugess a Berry), láska, sex, náhoda, determinácia, náslie a smrť. nad všetkým sa vznáša znamenie kométy, ktoré určuje hlavného hrdinu a tým pádom aj sled udalostí, ktorý je ale skomplikovaný VECOU (kniha, list, nahrávka) - tá zabezpečuje časovú prepojenosť. samotný fakt, že je k filmu toľko diskusií a komentárov je dôkazom, že ide o počin, s ktorým si mnohí nevedia čo počať (podobne aj ja). Je to veľmi chytrý snímok, avšak je pre tých, ktorým náučná analýza stačí (aj keď je na mnohých miestach ironická a vtipná). pre mňa film jednoducho postrádal dušu a nepriniesol nič nové na poli príbehu. ten tu vlastne úplne absentoval a nahradila ho jeho "pitva".

tak tento "masterpiece" sa tak úporne snažil vykričať, že je úprimný a drsný, že tesne pred záverom už vlastne vôbec nepočúvate, čo sugestívny hlas rozprávačky vykladá (asi pointu a rozuzlenie), pretože je to jedno. nasilu a samoúčelne nahromadená krutosť je priehľadná a ukazuje na nemohúcnosť príbehu a na zlý casting. humorná zložka, ktorá by ako jediná film zachránila, sa objavuje len občas u Benicia, Travolta ostal bez šarmu, Salma mi miestami pripadala ako zlá kmotra z telenovely a Aaron Johnson, na ktorého som sa tešila každú chvíľu vyzeral, že vyskočil z reklamy na dezodorant. obidve hviezdičky putujú Beniciovi za jeho "disturbing" výkon...

Harris to urobil parádne. Vynechal patetické ospevovanie Pollockovej údajnej geniality a pekne ukázal, že celý vynález abstraktného expresionizmu bola vlastne len maliarova neuróza výdatne nalievaná alkoholom a výborný nápad ako zaujať Peggy a vopchať sa tak do jej zbierky abstrakcionistických podivínov. Výborná bola Marcia Gay Harden (ako vlastne vo všetkých jej rolách) a skladby Jeffa Beala miestami spôsobovali náhlu chuť ísť niečo namaľovať... Miestami bol film strašne pomalý, tak preto "iba" štyri hviezdičky.

Pseudopoetická, anticivilizačná somarinka. Zdal sa to byť výluh Šulíkovej Záhrady a Svěrákovej Jízdy, až na to, že na rozdiel od Záhrady, tu bola poézia nefunkčná, metafory absolútne neoriginálne. Počas filmu som ani na chvíľu nemala chuť nechať všetko tak a utekať do prírody. Hviezdičky idú za Evu Holubovú a za scénku s koňom v krčme...

ach tak spojiť srandičkovanie z prehnaného racionalizmu 19. storočia s objavom vibrátora a hnutím sufražetiek... a to celé v rámci ľúbostného príbehu tak, že to celé svižne a nekŕčovite tečie.. nuž to je majstrovstvo. výborná komédia. len tú kráľovnú na záver - to si mohli veru odpustiť..

tu veru nepomôže ani oddaná láska k osemdesiatym rokom a ani nostalgické oplakávanie niekdajších akčňákov. málo humoru, málo originálnych akcií, dokonca mám pocit že aj málo mužnosti. film je teda určený výlučne ženám, a to najmä kôli telesným vnadám Jasona Stathama. Druhá hviezda putuje pre Dolpha, ktorý bol paradoxne výnimočne celkom presvedčivý..

tieto civilne natočené romance sú niekedy bolestivejšie ako horory. miestami naozaj iracionálna postupnosť deja presne tak, ako to už vo väčšine skutočných milostných príbehov býva.. očarujúca je záhadnosť hlavnej chlapskej postavy (Jacob). krásne kostýmy, nevtieravá kamera, pekný soundtrack..