Arkanoid

Originál každou minútou nabitou nepredvídateľnou smršťou nápadov, hlboko nasiaknutý čierno-čiernym humorom a láskou k filmu. Postavy dostávajúce sa do neuveriteľných situácií pod pevnou rukou scenáristu (a režiséra v jednej osobe) nejdú do hĺbky, no stopercentnému zážitku to nijako neuberá.

Inteligentný človek sa občas musí opiť, aby vydržal s bláznami naokolo. Juha Berg nie je inteligentný človek. Je to nespútaný magor. A najmä alkoholik. Juha však nie je taký sympaťák ako hrdina z Barfly, situácie sú uletenejšie ako z Hangover a niekedy dosť mimo misu, film nemoralizuje závislost tak ako Flight alebo Crazy Heart, no originalita filmu sa nezaprie. Smutne zábavný film o závislosti, kde sa dá predvídať len neutíchajúca láska k alkoholu a nepredvídateľné chovanie hlavného hrdinu.

Výborní Dustin Hoffman a Meryl Streep. Solídna dráma, avšak ničím prekvapivá. Apocalypse Now by si v roku 1979 zaslúžil Oscara viac.

Málo z yakuzy, veľa zo srdca. Film o dvoch kamarátoch, ktorí majú rozdielne povahy. Jeden je pasívny a nechá sa unášať udalosťami, druhý doplatí na svoje prehnané ambície, ktoré nekráčajú ruka v ruke so schopnosťami. Takeshi Kitano natočil film o dospievaní a prvých prešľapoch, ktorý padne ako pohladenie po duši.

Najakčnejší film vôbec, ktorého atmosféru tvorí prostredie klaustrofobicky uzavretej budovy, plnej nebezpečných lumpov, ktorých zmysel pre spravodlivosť bol preplatený ponukou nulového nájomného, kde sa za cestu von platí aspoň krvou, no prevažne životom. Film stojí na choreografii súbojov ázijských bojových umení podporených maximálnym fyzickým limitom hercov.

Je to pýcha, čo nedovolí ľuďom odpustiť alebo zabudnúť na smilstvo partnera? Alebo je to závisť? Kevin Smith a jeho filozofické, ľudské a popkultúrne dialógy sa postarajú o zábavu aj trochu zamyslenia. Jedna z najlepších konverzačiek široko-ďaleko.

To pravé peklo. Temnejší a menej vtipný príbuzný Edge of Tomorrow. Asi najlepší film o časovej slučke.

Veľa času zameraného na akciu, málo na postavy. Menej temný a vtipnejší príbuzný filmu Cruel & Unusual.

Mysteriózne, old-school a so znepokojivou hudbou a zvukmi. David Lynch vie, ako zaujať.

Paris, Texas. No Wim Wenders to nie je. Je to Michael Bay so zábermi, za ktoré by sa určite nehanbila žiadna pohľadnica. Technicky v poriadku, ale scenár ponúka zbytočné naťahovanie príbehu aj jednotlivých scén, tuctové postavy zo zbytočnými dialógmi a postoj hlavného hrdinu k dospievaniu jeho dcéry rovnaký ako postoj Franka zo Step by Step, čiže hlúpy, nezrelý a nevtipný. Prvých 35 minút ma nedonútilo pozrieť si zvyšok, no možno to niekedy napravím. Zatiaľ 20%.