Arkanoid

Humorne vážna, vážne humorná vzťahovka. Film už od začiatku púta pozornosť častým strihom a je sa na čo pozerať. Nebuďte príliš zaujatí hrou. Lebo si potom nemusíte všimnúť, kedy sa hrať prestala.

Väčšinou píšem o jednotlivých častiach filmu a ako sa snažili tvoriť z toho ktorého filmu vytvoriť celok. Tu sa všetko do seba zapadalo ako švajčiarske hodinky a pocity, ktoré film vo mne v priebehu a po jeho skončení vyvolal, neboli práve príjemné. Toto Vás určite nenechá chladným.Toto je film, ktorý Vás rozruší, ba až vyvedie z miery a budete potrebovať nejaký čas, aby ste ho vstrebali. Pred týmto filmom by ste si mali pripraviť nejakú hudbu, či už Vás má upokojiť, rozveseliť alebo si pri nej vybijete zlosť, ktorá Vás pohltí pri pozorovaní nespravodlivého jednania okolia s hlavným hrdinom. Niekto o nejakom filme napísal, že vcucne a potom vypľuje po kúskoch. Pre mňa je to tento film.

Colin Farrell s prevažne divným účesom na bielom koni sa vydáva zachrániť dievča? ľudstvo? seba? pred zlom a tak ako William Hurt a Jennifer Connelly nedostal rolu, v ktorej by sa predviedol. Will Smith je absolútne zbytočný. Potešia femme fatale Jessica Brown Findlay a Russell Crowe v úlohe záporáka, ktorému veríte každú hlavičku. Zjavne to mal byť romantický fantasy film s osudovosťou viditeľnou v každej minúte, no namiesto toho bolo cítiť tuctovosť, presladenosť a jednozmerné postavy. A takých tu už bolo.

Odľahčený The Box pre masy. Zhodnotíte podľa toho, ako veľmi máte radi hercov hrajúcich ústrednú dvojicu, happyendy a komerciu.

Nemá výtvarná štylizácia jedného vzťahu pretkaná surrealizmom. Umelecky vyšperkovaná, obsahovo hodnotná. Ak vás chytí, užijete si každú scénu.

Psychedelické scény, brutalita, drsná akcia, nekompromisné vyjednávanie a hudba, ktorá dodáva filmu to správne tempo. Tvorcovia sa nevyhli ani klišé a nepohrali sa s dejom ani s postavami, ale kvôli vyššie uvedenému to až tak nevadí. Serbuan maut samozrejme stále vládne. Netuším, aký bol originál, ale nová verzia sa rozhodne vydarila.

Živšie, pestrejšie a bláznivejšie ako Chocolat . Perfektný vizuál s podmanivým soundtrackom, korý sa ale hodí do iného filmu. Často reportážny dej vytiahne z postáv, čo sa práve hodí scenáristom, sprievodné reči často kazia dojem a všetci vieme, kam to smeruje. Romanticky naladené ženy si prídu na svoje.

Platí to, čo pre predchádzajúce časti. Pripravovanie pôdy pre možné budúce akčné hviezdy & oslavovanie tých starých známych. Tu už hrdinovia dokážu schytať guľku, ale ukáže sa, že sú nesmrteľní (predsa si nebudeme kaziť happyend). Pritom smrteľnosť hrdinu, pochyby o tom, či prežije a jeho charakter robia film zaujímavým a napínavým. Bohužiaľ, to tu chýba. Potešia Gibson, Banderas a Ford. Finálny súboj skazený nečestnosťou klaďasa kvôli následnej hláške. Vidieť to isté po tretíkrát už nie je také zábavné.

Keď zaplatíte okolo desiatim akčným hviezdam, aby účinkovali v jednom filme, na dobrého scenáristu, už peniaze neostávajú (resp. neostáva pre dobrého scenáristu adekvátna výplata alebo dostane zaplatené, aby vypol mozog). Hrdinovia sú opäť nepriestrelní, mená postáv si nezapamätáte ani v priebehu filmu, no nič to, aspoň ostali hlášky, ikonizácia akčných hviezd a pomrkávanie na diváka.

S týmto turistickým sprievodcom z roku 1995 by som sa do Vietnamu nevybral. Nerobí mu totiž dobré meno. Bál by som sa nielen v úzkych uličkách, ale aj na námestiach, lebo nikdy neviete, kam až siaha moc gangov. Mafia ponúkne dvom súrodencom kvôli splateniu dlhu profesie náročné na psychiku, pri ktorých musia neustále meniť svoju morálku a kúsok po kúsku obetovať svoje svedomie. Kam až je človek schopný zájsť? Kde má svoj limit? Anh Hung Tran nemoralizuje, len pozoruje a necháva diváka vychutnávať si všetky jeho obsahové aj vizuálne skvosty. Tranovi sa podarilo dať do filmu mnoho, no chýbali mi tam bežné rodinné scény súrodencov, z ktorých by sa dalo ťažiť napätie a čierny humor, ktoré by boli už len čerešničkou na torte. Vo filme vychádzajú tiché scény bez hudby rovnako ako scény s hudbou. Creep od Radiohead pôsobí rovnako ako songy v Trainspottingu alebo Drive. Vo filme sa striedajú krásna lyrika, surová brutalita aj poetika násilia, aby efektívnejšie zobrazili pád do čierno-čiernej priepasti ničoty. Ak si hovoríte, že máte chuť na lyrický film z Vietnamu s paralelami, autentickým násilím a neustálym zaťažovaním psychiky postáv, toto je ten pravý.