Arkanoid

Spoilery. Tavon dostáva viac priestoru ako v minulej sérii a zoznamujeme sa s Decoy Squad a Canine Unit. Nadriadení sa trochu pomenia a dočkáme sa väčšej spolupráce medzi jednotlivými tímami. Oddelenie vrážd má opäť zaujímavé prípady a Dutch sa necháva priveľmi pohltiť prácou, až je to nezdravé. Money train money sa stávajú neznesiteľnou príťažou, čo sa týka aj strachu z odhalenia políciou, ale hlavne z odhalenia Arméncov. Vicov súkromný život sa trochu opakoval, preto tvorcovia dali priestor aj Shaneovi, čo vyšlo ako výborná voľba a niektoré scény z jeho súkromného života sú veľmi kultové. Opäť neskutočná séria nálože násilia, akcie, hlášok a hlavne cennej, výbornej drámy všetkých hlavných postáv policajnej stanice, ktorá nadosmrti poznačila ich vzťahy. Čo sa týka epizód, prvýkrát ma v tomto seriáli prekvapila epizóda, ktorá nedrží perfektné áčkové tempo s ostatnými a dal som jej len slabých 80%, je to epizóda unaveného tempa E12 Riceburner.

„You saved your bullet-„ „Cost him a pair of tighty whities.“ Vic opäť vykopal vojnovú sekeru s Dutchom. S Arméncami to stále vyzerá zaujímavo a Strike Team im nedá spávať, tak ako oni Strike Teamu. Vzťahy medzi oddlením vrážd a Strike Teamom, či Strike Teamom navzájom sa vyostrujú. Záverečná scéna zjavne pochovávajúca veľké priateľstvo je efektnou bodkou za kvalitnou napínavou a dramaticou sériou. „He sounded strange. He wanted to a one-way ticket to- Where would someone go to hide from Margos?“ „Hell. Venezuela.“ „Good.“ –„Hope you picking up tips on how to reattach body parts.“

„Show us what you‘re doing, we tell you why it’s a crime.“ Vic a Shane sa efektívne dopĺňajú vo vypočúvaní. Tavon aj Lem cítia výčitky, Vic sa tvári, že má situáciu pod kontrolou. Aceveda rozbieha veľmi zaujímavé intrigy a Dutch si dupne pred Claudette kvôli správnej veci. Vic podáva snáď najvtipnejšiu hlášku svojej kariéry v jednej z najnapínavejších situácií seriálu, kde musí riešiť navyše výčitky svojho kamaráta. Drsné scény, kvalitný nepriateľ a zdá sa, že prehĺbenie dlhodobých sporov, kde sa vo vypätých situáciách dozvieme viac nielen o každom členovi Strike Teamu, ale aj o dvojke Homicide či kapitánovi. Kvalita, ako sa patrí. „Hey man, you ready for that sponge bath?“ „I thought that I asked for a nurse without the hairy knuckles.“ -„Can I interest you in a little smack, anyone?“ „A rug?“ „Yeah, with horse rolled up inside it.“ –„You have the right to remain silent. But I wouldn’t recommend it.“ –„These assholes didn’t get our names and pictures to send us Christmas cards.“

„Jesus on the stick.“ Situácia z minulej epizódy sa spoľahla na hlúposť postáv, ale to už je vo Fargu tradícia. Štvrtá séria sa opäť zaľudňuje. Tentokrát ide o šerifa mormónskej viery 12 tribes of Israel, ktorý hádže drsné pózy pritom, ako pátra po utečenkyniach známych z minulej epizódy. V talianskej rodine vládne vďaka mladšiemu synovi napätie. Postavy rozprávajú o svojej minulosti. Je to preto, aby sa vytvorilo ich ukotvenie v realite či kvôli odďaľovaniu nevyhnutného vyzabíjania sa? Epizóda obsahuje jednu z najabsurdnejších scén vôbec, a to handjob s náboženskou uspávankou. Podľa predošlých epizód je jednoduché uhádnuť, s ktorými postavami sa scéna odohráva. Okrem toho černosi poučujú o ľudskom charaktere a fugitives vytvárajú cenné napätie. Epizóda miernych provokácií, ktorá vedie ku očakávanému cieľu. „Captain Hanhuck, I can safely say you blasphemy more than any man I’ve ever met. And I’ve been to Cleveland.“ -„Chuckle up, sneezy. Your time is coming.“

„You that new nurse here for my sponge bath, right?“ Vicovi doslova zhorela nádej na bližšie spoznávanie sa s Canine Unit. Tavon is back. A s ním aj napätie. Rovnako je to aj s Decoy Squad, čiže Strike Teamu sa pracuje v tejto epizóde výrazne pod tlakom, pričom Vic rieši 3 prípady naraz, teda aspoň v hlave a musí dohliadať aj na osobné spory kamarátov a sledovať zvedavého Dutcha. Poprit strachu z arménskej mafie je to veľmi náročná úloha, na ktorú sa, na rozdiel od minulej epizódy, omnoho lepšie pozerá. „Guy’s an asshole with a rap sheet ad long as your sad little face.“ –„And wash your hands.“ „What?“ „You just took a piss, man. Wash your hands. What? That’s disgusting.“ –„Any luck with the hookers?“ „Me and my boys got laid. But no O’Brien.“

„Look, do you feel like taking your hand out of my ass now?“ „No and if this tip is a wash out, I’m gonna make it fist.“ Trochu ťažko nadviazať po minulej epizóde, kde sa skoro všetky dejové línie buď ukončili alebo utlmili, The Shield to však zvládol svojimi tradičnými metódami. Epizóda sa začína srandičkami a rozdelením úloh, pokračuje krvavou akciou a pátraním. Poteší Daniel Dae Kim, známy z neskoršieho Lost, tu však na rozdiel od hentej svojej postavy rozpráva viac než plynulo po anglicky. Napriek vyššie uvedeným plusom to vyzerá na najslabšiu epizódu seriálu doteraz, keďže nedvíha adrenalín do výšin, na aké je tu sivák zvyknutý, postavy a dej sa vyvíjajú očakávane a nezdá sa, žeby táto epizóda nejako mala pomôcť hlavného deju. „My man, my man, my man. Is she hooked up with somebody?“ „I don’t know.“ „You know, man, I never ever hit a cop before. You think she takes charge in bed or I’ll have to break her down a bit?“

„Tuta merda.“ Úvod je nudný. Príchod sestry v úvode do najnudnejšej skupiny postáv série neprináša želanú úľavu zvýšenia energie a záujmu, obmedzil sa len na rutinné predávanie informácií a predstavenie očakávaných záujmov, lebo prostredie je stále priveľmi normálne na nejakú absurdnú situáciu, ku ktorej sa chcú tvorcovia časom dopracovať. Pokračuje sa scénou v nemocnici, kde doteraz nepoznané postavy dohadujú vytvorenie nového oddelenia. Tu zaujme scéna po technickej stránke najmä fanúšikov maliarstva, kde sa na postavy pozeráme najprv z diaľky a postupne sme vťahovaní do obrazu. Rutinná drive-by streľba veci nepomáha. Nie je totiž ani krvavá, ani surová, ani kultová. Možno je taká rutinná tiež preto, lebo mala byť len spúšťačom iných udalostí a nedalo sa do nej vtesnať veľa absurdnosti. Salvatore Esposito ako tlstý člen talianskej mafie, čo si všimne rozprávačku z prvej epizódy na pohrebe, už nebudí ten rešpekt, aký mal ako Genaro v seriáli Gomorra. Pohyby jeho asi najlepšej úlohy mu ostali, pre Fargo však zmenili mimiku na parodizovaného šialenca. Delenie obrazu na 3 vertikálne časti je rovnako otrasné ako v prvej epizóde. Po prvej epizóde bez policajtov sa ich teraz dočkáme. John Huston po Boardwalk Empire pridáva do svojho repertoáru opäť postavu s fyzickou indispozíciou, najlepšiu postavu spomínaného seriálu však nemá šancu prekonať. Chris Rock nehrá vtipnú úlohu, ale od prvého momentu prvej epizódy charakternú dramatickú a tu mu napísali tvorcovia ešte pekný psychologický výchovný trik. Rodina talianskej mafie je v tejto epizóde sympatickejšia, postavám sa dal trochu psychologický background a takisto Salvatore Esposito s jeho postavou trochu rozbúril vody.

Rozprávačka je zatiaľ nudná. Boj proti rasizmu je najmä pri súčasných protestoch viac ako vítaný, násilné pretláčanie týchto hodnôt cez filmy či seriály už nemusí byť každému pochuti. Proste politika a veľké myšlienky sa lepšie vynímajú ako politika, protesty či petície, ťažko sa s nimi bude stotožňovať divák aktuálne prokrastinujúci od týchto vecí. Poteší zobrazenie kriminálnej minulosti miest, kde sa dej odohráva, ale je podané povrchne, očakávane a bez naladenia diváka na postavy, čiže je to skoro zbytočné (čo platí asi do 21. minúty, kedy sa zjaví Ben Whishaw a divák môže tušiť dôležitú postavu). Ben Whishaw je herecká istota a dobrá voľba pre dôležitú postavu seriálu. Mafiánske výmeny synov sa zdajú byť nereálne a najviac fantasy vyznieva výmena syna talianskej mafie za syna černošskej mafie v roku 1949, v dobe silného rasizmu v spoločnosti a ešte väčšieho medzi mafiánmi. Pri porovnaní so seriálom Gomorra, kde sa černošskej mafii v Neapole a okolí venovala len jedna epizóda, to vyznieva smiešne, pretože tam černochom dali podradné postavenie, pričom tu má divák veriť, že medzi Talianmi a černochmi vládne krehký mier a dôvera aspoň naoko a že Taliani dobrovoľne vymenia syna bossa za syna bossa černošskej mafie ako záruku. Prelínanie mafiánskej histórie gangsterských príhod mesta s so zobrazením deja v 50. rokoch 20. storočia nevyznieva dobre, lebo obe dejové línie sa tým navzájom oslabujú (platí pre prvých 23 minút). Potom nás epizóda víta klasickým nápisom Fargo, prechádzajúcimi autami a informáciami, kde sa odohráva dej a že je to true story. Scéna na križovatke poteší svojím napätím a prekvapivým spôsobom, ako končí, pričom sa spolieha na náhodu. Scéna v banke zase poteší humorom a absurdnosťou. Druhá scéna so sestričkou a jej obsiahle vysvetľovanie tiež pobavia. Od 23. minúty sa teda venuje plná pozornosť talianskej a černošskej mafii a tak úloha rozprávačky ostáva nejasná. K postavám sa však nedá za 61 minút prvej epizódy dostať blízko, ich situácie vyznievajú očakávane. Medzi mínusy patrí aj reálnosť vzťahov medzi afroamerickou a talianskou mafiou. Z technického hľadiska mi vadí rozdelenie obrazu na 3 rovnaké horizontálne časti, čo považujem za veľmi nesympatickú voľbu strihu. Toto delenie rovnako kazí ako viacero dejových línií intenzitu každej zo zobrazených scén. Našťastie trvá len veľmi krátko. Epizóda má však aj pozitíva a to pár slušne zrežírovaných absurdných scén v štýle seriálu Fargo a perfektné herectvo Bena Whishawa, ktorý tam však teraz nemal veľa priestoru. Bohužiaľ, záverečná vražda vyznieva príliš absurdne, hlúpo a nelogicky k postavám, čím vôbec nepomáha príbehu ako celku, ktorý nefunguje spolu, ale len v určitých častiach.

„Alwas thought when I went undocover, I’d be a hooke.“ „Don’t loose that dream.“ Lema vidíme prvýkrát v akcii bez brokovnice. Zoznámime sa s slovami runner alebo dr. Feelgood, soccer mom, 51/50 v Kalifornii. Zaujímavá epizóda o vzťahu sériového vraha a jeho závislej ženy (potešia ich herci a britský prízvuk), rodinných hodnotách, jednej napínavej akcii, kde Shaneove inštinkty narážajú na Vicovu chamtivosť. Dôjde aj ku dlho očakávanému rozvinutiu psychózy u jednej z dôležitých postáv. Epizóda viac na rozvinutie charakterov postáv s pár akčnými momentmi, ktorá poteší kritikov aj fanúšikov.

„Two in the 10-ring. Nice.“ Dlho neriešená depresia minulých epizód priviedla postavu tentokrát už na prah skazy. Shane sa poisťuje. Aceveda sa pokúša vyrovnávať účty a divák mu to praje. Konečne počujeme od Lema nejaké rozumné argumenty, čo mu slúžia ku cti. Epizóda je riadne napínavá, lebo rieši hlavne osobné problémy postáv náhodou pripletené do spoločného vyšetrovania, nezabúda pritom na prehlbovanie ich charakterov či vtipné hlášky. „Jesus, Diagur. Who are these guys, huh?“ „Every time I see you, you got your mouth wrapped around a clam.“ –„I‘m trying to wrap her up. I‘m trying to wrap her up.“ –„How come every piece of ass you hit is more trouble than the last?“ „Hey, I‘m marrying this girl.“ „Well, I’m not. So unless she’s got a pussy that cures cancer...“