Arkanoid

Videl som 115 min. verziu. 1757. Vojna medzi Anglickom a Francúzskom o americký kontinent, do toho problémy osadníkov a Indiánov. Výnimočný soundtrack sa kombinuje s krásnou prírodou a vytvára neopakovateľnú atmosféru. Od začiatku v akcii. Lov na jeleňa je nielen násilným a nevyhnutným, ale aj spirituálnym momentom s úctou k hodnotám, na ktorých ozaj záleží. Takto máme predstavené postavy, ideálnu rodinu, ktorej členovia sa môžu jeden na druhého spoľahnúť. Je jasné, komu fandiť. Romantizovanie hrdinov nebýva dobrým ťahom, ale toto je jeden z tých filmov, kde sa dá odpustiť charakter mnohých dôležitých postáv bez jediného kazu. Strach o ne v mnohých kvalitne nasnímaných smrtonosných akciách tak funguje na výbornú. Vyniká tá z napadnutia britskej armády obkľúčenej Indiánmi na čistine obklopenej hmlou a lesom, najnapínavejšia je vždy tá najčerstvejšia. Zamrzí snáď len prílišná snaha o efekt v zobrazení druhého vodopádu, ktorý bol inde ako ten, ku ktorému sa blížili herci, no mal budiť dojem, že práve ku nemu sa blížia.

„Let it be known to all spirits that I am a Capricorn, living in 10th house.“ Exploitaiton začína zaujímavou sektovou hláškou a hercom stvárňujúcim Indiána (hipíka?), ktorý vie zahrať prirodzený rešpekt. Odhalené ochlpenie vraví, že všetci sú bez spodného prádla, aj keď do hardcore sa v prípade nahoty nejde (alebo je vidno nejaký fantastický úd?). Robí to ale autenticitu pri stretnutí satanistického kultu. Pri prestrihu na nižšie postavených účastníkov sekty však už má Indián na sebe plášť. Z krku zarezaného kuraťa sa leje krv na stabilne ležiacu nezviazanú nahú ženu, na ktorej je nachystané jedlo pre sektárov. Hlavne zarezané zviera sa dnes už vo filme nevidí, každopádne verme, že sa kura očistilo, upieklo a padlo ozaj na úžitok, nie len ten filmový zobrazujúci, že fanatizmus je mimo. Zvýsknutie nečakanej svedkyne rituálu otvára scénu komického úteku, ktorému vo vážnosti nepomáha ani lacná filmová hudba, ktorá si napraví renomé až pri kývaní obesenca neskôr. Čo sa s nečakanou svedkyňou stalo, vyznieva trochu dostratena a necháva diváka, aby použil svoju predstavivosť. Objaví ju jej brat a suseda a ich reakcie nie sú tak vážne, ako by sa patrilo, ale nekvalitní herci sú už daň lacných filmov. Jediný, ktorý sa z týranej rodiny chce pomstiť, je brat, malý, asi 10-12 ročný chlapec. Poteší americké malomesto s nákupom tovarov, ktoré možno už ani -neuvidíme. Zhodenie pokazenej dodávky so spiacim kamarátom dole do údolia. Prečo nie, je to zábavné. Logiku nemá už  dedovo rozmyslenie si strieľania na partiu vagabundov, ktorí ublížili jeho vnučke. Kvalitne vyznieva scéna deda, ktorý dobitý pozerá do kamery, vyzýva duchov, aby šli preč, pritom je len predávkovaný LSD. Sexuálny teasing vyľakanej ženy tiež dotvára atmosféru. Pár ľakačiek a stupňovanie napätia v druhej polovici filmu sa naozaj vydarili, aj za pomoci lynchovsky odpornej hudby. Jazykové okienko: din-din; boarded up; up for grabs; have a fit.

„Sam! Don’t get yourself killed. That would inconvenience me.“ Dobrodružná hudba počas úvodných titulkov. Krutosť od začiatku, ako to je už zvykom u Sama Peckinpaha, pri podpálení za nohy obeseného vojaka pokračuje zavraždenými, medziiným aj deťmi. Hviezdne obsadenie známych westernových tvárí na čele s neústupným Charltonom Hestonom, hrdinom mnohých filmov, tu majorom hrdej kavalérie Únie. James Coburn ako jednoruký scout. Richard Harris ako hrdý južanský veliteľ. Herci v kľúčových úlohách perfektne spĺňajú idoly westernových hrdinov, ktorí sa okrem uznávania cti, hrdosti a morálky dávajú zničiť svojou vlastnou mužským egom. Príbeh tak prirodzene vrcholí v akčných scénach vďaka poctivo budovanému napätiu medzi silnými charaktermi. Dojem trochu ale kazí prílišné rozoberanie oboch kľúčových charakterov v ich vzájomných dialógoch, ktoré je až na hrane predstáv (How do you see yourself?), pričom až takéto rozoberanie nejakého problému, ktorý by chlap mal s povahovými vlastnosťami iného chlapa, som v realite nezažil. „Evening Ben. Evening Amos.“ -You thieves, renegades, deserters, you gentlemen of the South. I want some volunteers.“ –„In return I promise you nothing.“ –„Lieutenant Graham, fire!“ –„God save the Queen.“ –„He must be fanciful man.“ „He is corrupt but I will save him.“ –„They’re soft. They’ve never been south.“ Jazykové okienko: out of hand; pack animal; bluebelly; catch wind; to boot; shavetail.

Americká (mexická?) préria s menej kvalitným zvukom, taký je dojem prvých minút. Dvaja hipíci si dávajú zo zeme letiacemu lietadlu kufrík s peniazmi a tak ti kúpia drogy bez toho, aby lietadlo pristálo. Last Chance Production pridáva na úvod veselú pesničku ohľadom povahy filmu. Zobrazené sú len ich povahové vlastnosti dôležité pre príbeh. Nervózna, nepríjemná napätá hudba, z ktorej by mal radosť aj David Lynch, dopĺňa úvodnú krvavú prestrelku s policajtami, ktorá poteší svojou improvizáciou a použitou stratégiou. Kečup namiesto krvi tiež spraví radosť v exploitation žánri a vynikne pri slow motion na chladnokrvne zabíjaného nevinného chlapa. Mäkší z dvoch pašerákov drog zmäkne ešte viac kvôli žene, ktorú uniesli. Nedáva mi logiku, prečo jej vysvetľuje, ako sa majú veci medzi ním a jeho parťákom. Obzeranie sa policajta po miestnosti je nedôveryhodné a to aj doplatí. Dve hlavné postavy ujdú vzhľadom na žáner. Ray je psychopat tak akurát, aby nestratil správny inštinkt a mohol situáciu viesť a Alex je občas nedôveryhodný zastaním sa morálnych hodnôt ku neprospechu svojmu, ale aspoň to medzi nimi vytvára konflikt. Brutalita, akcia a napätie vo filme vychádza skoro na jednotku, zadrháva sa logika v jednej scéne a napätie sa uvoľňuje sexom, čo je síce súčasť exploitation, no viac napätia by bolo filmu ku prospechu. Záver je však správne nemilosrdný a napravuje chuť, ak ste aj mali nejaké výhrady. Čechovova puška: zmrzlinárske auto; sanitary glass. Jazykové okienko: five keys of cocaine; hold one's horses; on the nose.

„You ought to play the races.“ Noc, čiernobiely obraz a pôsobivá, dynamická jazda autom po diaľnici, napriek tomu, že diaľnicou je kvôli vtedajším trikom len plátno. Exteriéry mestečka s malým námestím v spoločnosti dvoch zabijakov sú tiež kvalitne nasnímané. Interiér klasickej americkej kaviarne už obsahuje oveľa viac svetla a tu sa odohrávajú vtipné dialógy ohľadom menu. Film-noir podľa poviedky Ernesta Hemingwaya neriskuje ako jeho nasledovník od Dona Siegela, ale umne využíva dané charakteristiky svojho žánru na vytváranie pôsobivej atmosféry hry s divákom a servírovanie výbornej formy podania príbehu. Vydieranie pracovníkov kuchyne však už po chvíli prestáva baviť, lebo v ňom nie je veľa invencie oproti iným príbehom z rovnakého ranku. Burt Lancaster so svojím výrazom bez života dokonale vystihuje hraný stav. Kamera však bočí zo scény smrti a neponúka divákovi adekvátnu náhradu. Pátranie poisťovacieho agenta nebaví, ale osvetľuje kľúčové udalosti života hlavného hrdinu. Film obsahuje čestného chlapa pátrajúceho po pravde, ktorý ale neoplýva dominanciou ovládnutia situácie, ako aj prívetivého kriminálnika, ktorý sa spočiatku hrá na drsného a vyznieva komicky. Príbeh sa kdekoľvek snaží o prívetivosť a hlavný problém, a to nezmyselnú lásku a závislosť na žene, ktorá svojho beta boya neváha kedykoľvek odkopnúť, neponúka v plnej sile. Lúpež a jej rozprávanie s dramatickými hláškami majú atmosféru, ale patrilo sa pritvrdiť. Poteší hrdina Dum Dum vo svojej nebezpečnej šikovnosti, ktorou vytvorí napätú astmosféru. Scéna vyzerá byť najlepšia z filmu. Zaujme aj scéna dlhšieho záberu, kedy hlavná hrdinka odchádza na toaletu, kamera pokračuje svoj pohyb ku neznámej trojici, ktorá vstáva od stola a odchádza z klubu a vo dverách sa stretnú s dvojicou zabijakov z úvodu. To všetko bez strihu, ktorý nastal až pri pohľade a ich možnú obeť. Nakoniec je z toho celkom slušná akčná scéna. Zapáliť umierajúcemu zápalku jeho poslednej cigarety o podrážku topánky mi príde nesmierne drzé, ale pobavilo ma to. Film neurazí, poteší kvalitou niektorých scén, no extra silný dojem nezanechá. „Nobody can cheat m and get away with it.“ –„Hello, farmer.“ –„So long, mister.“ –„Got a match?“ Jazykové okienko: heavyset; stamping ground; boat has sailed; take a powder; (straight) from the horse's mouth; play for a sucker; what gives; home stretch; fall guy; leave someone flat.

„I’m sorry, uh. We don’t have the time.“ „What’s the pitch?“ „North.“ „Johnny.“ „What’s the deal?“ „He wants a deal.“ „No deal.“ Videl som 95 min. verziu. Don Siegel na režisérskej stoličke a Lee Marvin s Johnom Cassavatesom pred kamerou ma nalákali na tento film. Dokonca je to podľa krátkeho príbehu Ernesta Hemingwaya. V úvodných titulkoch nás víta hrozivá hudba predznamenávajúca vážne udalosti a napätie. Lee Marvin v obleku, klobúku a čiernych slnečných okuliaroch sa leskne v čiernych slnečných okuliaroch svojho rovnako oblečeného spoločníka. Spolu mieria do domova slepých detí zahranými slepými deťmi. Ako zabijaci rýchlo plnia svoju úlohu a unikajú bez očitých svedkov. Ľahký hit za veľa peňazí sa pre podozrivé okolnosti nezdá rýchlohovoriacemu bielovlasému Marvinovi, ktorý svojho mladého spoločníka s dôraznou rečou nahovorí na zistenie okolností tejto objednávky s vidinou ďalšieho zisku. Herecké osadenstvo sa stará o kvalitu filmu viac ako scény, ktoré by mali byť kľúčové, ako úvodné zabitie, ktorému chýba punc kultovosti, ktorý vynahrádzajú hlášky. John Cassavates hrá frajera podobného tomu v The Dirty Dozen, šikana sa však teraz v jeho postave nedá nájsť, automobilový pretekár je totiž iná šálka kávy. Vďaka flashbackom sa dozvedáme, aký bol zabitý, ale spomaľuje sa nimi reálny dej. Závodné scény rýchlej jazdy majú bohužiaľ nevýhodu v tom, že vidíme len hercov a vrch auta a za nimi plátno s meniacim sa prostredím. Najhoršie sú tie z motokár, kedy sa prestrihávajú John Cassavates s hlavnou ženskou hrdinkou a my vidíme, že za Johnom je jasné plátno s jej scénami, čo má evokovať, že ona jazdila za ním. Krásne zábery na dobové autá a okolie diaľnice sú až po 50. minúte, kedy sa nacvičuje geniálny plán. Rýchla komunikácia a odbúranie určitých zábran pri zvádzaní má reálne ukotvenie vo vysokom statuse muža. Film je nekonzistentný. Záver nie je až tak uspokojujúci (niečo podobné videl už asi každý fanúšik krimi filmov), ale to nie je ani celý film, zachraňovaný frajerinou svojich hercov a nahláškovanými dialógmi. „He’s dead?“ „All the way.“ –„You know my story. I’m pretty.“ –„I don’t believe you.“ „Something I said?“ „Something you are.“ Earl Sylvester: How'd he die? Lee: Johnny North choked to death on one question. . .too many. –„Now take it easy, Johnny. Jack‘s funny about things he owns.“ –„We don’t read well.“ -„Lady, I don’t have the time.“ Jazykové okienko: turn over the rock; walk-up; jet set; be for kicks; bottleleg; lean on; nail down.

„Most of the people are happy with one psychopath after them. You really want two?“ Úvod – epilóg minulej epizódy – je vcelku zbytočný, ale dotvára atmosféru. Kamera je použitá zaujímavo pri šerifovom zisťovaní, čo sa s Jasonom vlastne stalo. Hlavný hrdina z obrazu zmizne a kamera za ním neuteká. Jemné humorné hlášky kamarátov, desivé výčitky, potláčaný hnev, ktorý nejde celý von a výraz tváre ako z nemeckého expresionizmu. Výkon Ulricha Thomsena vo vyhýbavom dialógu je tiež kvalitný. Neovládnutie sa pri vybití si hnevu na nesprávnom človeku s hudbou šialenosti, z ktorej mrazí. Epizóda nedosahuje epických bitiek, ale spoľahlivo pobaví fanúšikov opretím sa o zaužité postupy, ktoré nestrácajú na svojom lesku. „Common Hood. You really think I’m gonna let have all the fun, do you?“ Jazykové okienko: spic, slope, kike, coon; milk money; rig.

Unesú potápača. Pri zoznamovaní sa so situáciou mimo pút kamera využíva vťahujúce zábery na umocnenie dojmu. Béčko oplýva samozrejme predvídateľným dejom a nepodkreslenými postavami a snažením sa o vážny dojem, kým humor alebo viac brutality by takémuto typu filmu priniesli omnoho viac zábavy a diváckej priazne. Romantika tu vzniká skoro z ničoho a prvý bozk končí náhle, ako začal, aby ona ukázala, že nie je ľahká. Film obsahuje aj návod, ako sa dostať z uzamknutej miestnosti. Pam Grier pod maskou veľmi neohromí, je spoznateľná podľa svojho útočného postoja a pohybov. Situácie sú očakávané, chémia medzi postavami neexistuje, experiment neohromí. Hudba dokáže vytvoriť dramatické scény tam, kde by mali byť svojou kvalitou len na smiech a povyšuje miestami zábavný trash na podpriemer.

Začína behom na krutej, zasneženej Sibíri v roku 1953. Nudný, minimálne adrenalínový útek zachraňuje prebodnutie hlavy utečenca vrhom kopije v najočakávanejšom momente. Vďaka tomu vieme, že máme do činenia s Ilsou a žánrom exploitation. Film ponúka povinné body, ako konflikt s dozorcami gulagu, klietka za trest či orgie rôznych zložení po dobrej pijatike. Zima a hrubé kabáty nejako kazia dojem akcie, keďže bežať či niečo rýchlo robiť si človek predstaví bez zbytočných vecí na sebe. Pretláčanie rúk s nebezpečenstvom motorovej píle je v sérii novinka. Ilsa má asi najkrajšie zariadenú izbu v celej sérii, niečo ako jesenný nádych, ktorý tam oživuje všetko drevo. Psychológia postáv šumí dostratena. Zabitie tigra lopatou znie ako zlý vtip. Benzínom podporená horiaca jama vybuchne práve vtedy, keď z nej hlavný hrdina stihne vyskočiť. Gulag prekvapivo končí pred polovicou filmu a nastupuje USA, kde pokračujeme so sexploitation. Fyzické súboje sú prepracované len málo, zdôrazňujú impulzívnosť postáv pred pokojným úsudkom, ktorý by im pomohol viac. Projektovanie strachov po hypnóze je zaujímavo nasvietené a je škoda, že sa nerozvinulo viac, ako od primárneho strachu do niečoho takého, ako vytvoril David Cronenberg vo svojom sci-fi eXistenZ. Z filmu mám rovnaký pocit ako z prvých dvoch filmov série (ten zvyšný som nevidel). Neozvinuté postavy, snaha o zábavnosť v predvídateľnom deji s jedným nečakaným zvratom tu je, prejavuje sa krvavosťou, brutalitou a nahotou. Na vyššie hodnotenie mi to nestačilo.

„If you had a choice..“ „Yeah?“ „Would you rather love a girl or have her love you?“ Americký film o povrchných vzťahoch mužov a žien, zameraných viac na mužov, ktorých na ženách uspokojuje iba sex a nedokážu vytvoriť niečo úprimné a seriózne bol vytvorený v dobe, kedy Japonci točili filmy o tom, že japonskí muži sa cítia vykorenení, stratení v zaľudnených metropolách a so ženami nedokážu nadviazať akýkoľvek rozumný kontakt okrem znásilnenia. Mike Nichols pokračuje vo svojom rozoberaní vzťahov tak, že vidíme priebeh a formovanie postáv a ich zmeny v rámci časového obdobia niekoľkých rokov. Film je rovnako podnetný ako predošlé 2, ktoré sa zaoberali vystúpením z komfortnej zóny, prijatím pocitu viny a zároveň jeho zahodením v rámci svojej cesty a cieľa a hlodavých problémov v nenaplnenom manželstve, ktoré sa asi nikdy nevyriešia, pokiaľ ostávajú manželia spolu len zo zotrvačnosti. Jack Nicholson sa do svojej úlohy veľmi hodí, jeho tvár ho predurčila na zaujímavé úlohy chlapov, od ktorých by ženy nemali čakať čistú dobrotu a prvé a posledné do vzťahu. Art Garfunkel je tiež zaujímavý a svojou tvárou vytvára ku Nicholsonovej kontrast zdanlivého neviniatka. Mike Nichols ponúka príbeh a postoje hodné zamyslenia v nestarnúcej téme a dáva si tak ďalší úspešný vrub ku svojej filmografii, ktorý je oveľa lepší ako neskorší podobný film Closer, ktorý rovnakou mierou pristupuje ku mužom aj ženám a kazí tak hlbší pohľad na jedných či druhých. Po Who’s afraid of Virginia Woolf o manželstve v rozklade a The Graduate o búraní stereotypov vo vopred nalajnovanom živote mladého človeka sa režisér Mike Nichols zase zamyslel nad vzťahmi a teraz konkrétne nad tým, ako veľmi môže napĺňať ľudí vzťah okresaný na sex. Plnenie si základných potrieb pritom nemusí byť zlé, ak to tak ľuďom vyhovuje. Tu sa síce viac zameriava na pohľad z mužského spektra, no téma tým vôbec neupadá, naopak, užší fokus prináša hlbšie ponorenie sa do problematiky aj postáv, pričom nezabúda na zobrazenie priateľstva dvoch mužov, u ktorých je hlavná téma ženy. Prológový dialóg bez zobrazenia dvoch hlavných mužských postáv spoľahlivo uvádza diváka do témy načrtnutím ich rozmýšľania a hláškami. Do toho swing a hra svetla a tieňa v scénach prajnej noci. Téma určite hodná diskusie si film zaslúžila zaujímavý film s kvalitnými hereckými výkonmi Jacka Nicholsona Arta Garfunkela. V Japonsku už podobné tabu búrali v oveľa väčšej miere a rozmanitejších kvalitách. Tu však vidíme aspoň trochu popis aj pickupu, aj keď nie v takej miere, ako to vedia podať dnešní alebo minulí kouči. Režisér aj súcitne pozerá na svojho hrdinu Sandyho, ktorý na rande prechádza testami komplikovanej ženy intelektuálky. V rámci klasického prvého vzťahu jej pripisuje väčšiu hodnotu, akoby mal a nedokáže preniesť každú, čo najlepšie mienenú radu od svojho najlepšieho kamaráta Jonathana do praxe, ale dokáže to kalibrovať, čo je tiež veľmi dôležité. Jonathan v Nicholsonovom podaní sa chová nečestne, čo je okrem drámy využívané aj komediálne a vďaka umnému strihu scén vtipné scény fungujú. Kamera sa v kľúčových scénach zameriava len na tvár postavy, ktorá je v strede a ostatné dve postavy sú okolo nej po stranách, počuť ich, ale nie sú zobrazené. Tým sa navodzuje lepšie vnímanie emócií práve zobrazenej postavy. Mike Nichols presným výberom zaujímavej formy podávaného stále aktuálneho obsahu opäť trafil do čierneho a pripísal si na vrub jeden zo svojich klenotov, ktorý začína aj končí vôňou realizmu. „You liked that?“ „Yeah.“ „I give her to you.“ –„How do I break the news to her?“ –„If you don’t, I will.“ –„Her tits were too small.“ –„He won’t mind. „How do you know?“ „I won’t tell him.“ –„Bullshit artist.“ –„The more he failed, the more advice I got.“ –„He loves me.“ „That’s no reason to go to bed with him.“ –„Sorry about that. Or something.“ Jazykové okienko: Schmuck; break news; good grief; he’s a day; built; through the mill; The pot calling the kettle black.