Arkanoid

Drkotanie zubov z minulovej časti tu je ešte intenzívnejšie. Skutočný motív démona pre unášanie 16-ročných dievčat bol, že ich chránil pred zostarnutím. Šľachetné. Morálne poúčanie obetí mi tu však nepasuje. Hlavný hrdina dopláca na správnosť svojho morálneho kompasu na úkor atraktivity svojho charakteru. Jednoducho klaďasi sa už ako hlavní hrdinovia nenosia. Z priemernosti epizódu zachraňuje predstavenie hlavného záporného hrdinu a jeho kalkulovaná zákernosť v závere.

Trápnosť pri predávaní meča nie je divákovi zábavná. Animačne zaujímavé sú vymazané oči vydesených ľudí, ale nedosahuje to efekt ľudí s krížikmi namiesto očí v Shingeki no Kyojin v špeciálnej epizóde o histórii Titanov. Animácia na prírodu a japonské stavby je stále krásna.  Záhadný démon ako nočná mora v konkurencii s Freddym z Elm Street veľmi poteší, ku tomu samozrejme efektná dynamická akcia.

Epizóde chýbalo výraznejšie napätie a akcia, aj keď charizma Urokodakiho chytajúceho démona, ktorý zmorfoval, má veľa do seba, navyše je čiernobiela.

„Don’t buy your meat where you buy your bread and butter.“Šerif nečakane narazí na jediných dvoch ľudí, ktorí poznajú jeho meno, pri ich lúpeži, z ktorej bol vynechaný. Tak tu vďaka nedorozumeniu a krátkej akcii hneď na začiatku máme adrenalínový moment. Ich náhle zmiznutie sa nezdá šerifovmu podozrievavému zástupcovi. Kvalitný strih urdžiava šerifove emócie hnevu a melanchólie aj pre diváka na horskej dráhe. Dialóg s Proctorom, Burtonom a Proctorovou neterou je zasa vystavaný tak, aby sme videli vzťahy jedného ku druhému. Najprv Burtonovu nedôveru ku neteri pri prerušení svojej vlastnej vety, Proctorovu dôveru a neterinu neskúsenosť. Chekhovs gun je scéna manželského šťastia, ktorú strieda brutálny zážitok. Napätie, kvalitná kamera, trocha akcie a drzé dialógy udržia a pobavia divákovu pozornosť. Pretty vicous cycle. Jazykové okienko: do a solid.

Dostali sme sa ku Final Selection, týždňu hrôzy, kedy každú noc musia účastníci prežiť démonov zajatých v mieste poslednej skúšky prijatia do Demon Slayer Corps. Konečne tu máme temnejšieho démona ako obvykle, so žilkami vo veľkých očiach, nekonečným počtom rúk a bachratým, špinavo hnedým telom. Keď ráta, koľko detí zjedol, na každej ruke ukáže iný počet prstov. Rukami s nalakovanými nechtami načerveni si zakrýva ústa aj hlavu, až vidno len úlisne žlté oči. Jeho dabér je masterclass a pri labužníckych spomienkach sa správne zákerne smeje. Najtemnejšia epizóda, ale chýbalo mi viac krvi, obetí a drámy na strane klaďasov.

Animácia opäť výborná, brutalita poteší, spomaľovačka skoku v lese z kopca v 04:00 upúta divákovu pozornosť. Únava padajúcej hlavy nad stolom je zobrazená výborne. Opäť tu ale máme hlúpe ksichty z trápnych situácií. Tréning je zaujímavý, ale videli sme aj psychicky náročnejší a to kazí jeho napätie. Chuť napravuje ďalší, už skúsený učeň, ktorý prináša napínavú bitku na meče. Unikátne zastavenie pohybu postáv pri nezastavenom padaní snehu dodáva scéne tú správnu epiku a tenziu. Pred najlepším hodnotením epizˇodu uchránil fakt, že o postavy som sa veľmi nebál.

Druhá epizóda tiež ukázala zbytočne zobrazované rozpaky, tu pri platení za poskytnutie tovaru. Nelogickosť: hlavný hrdina ide hľadať sestru, no zabudne si pri tom zobrať tomahavk, ktorý je len meter od neho, pritom pred chvíľou čelil démonovi. Opäť tu ale máme výbornú animáciu, dokonalý pohyb obrazu, ktorý vytvára dynamiku akcie, nebezpečného démona, ktorý sa nechce s ničím párať, ale rád pára a dostávanie hlavného hrdinu do situácií, kde musí prevziať za seba a za iných zodpovednosť.

Začať film smrťou psa je minimálne znepokojivé, vyhli sme sa však explicitnostiam. Znepokojenie, bizarnosti a explicitnosti sú kreatívne a v prológu naladia na ďalší dej. Prekvapia herci hrajúci dav za policajnou páskou po prvej vražde, ktorí vôbec nevyzerajú znepokojene, skôr sa smejú a samozrejme sa chcú za pásku dostať. Podmanivá hudba s pomalým pohybom fotografa naznačuje, že fotograf niečo vie. Hlavnému hrdinovi na vozíku blbnú zmysly a je to celkom umne zobrazené. Kamera mení svoj uhol pri zobrazení státia hlavných záporáčok pred domom tak, že vytvára magický dojem ich príchodu. Začínajú sa diať podivné veci, ktorých svedkom je len najmladší člen rodiny, vozíčkar Yasu. Ale ako to už v hororoch chodí, nikto mu neverí a zažíva také scény, pri ktorých je aj tikanie hodín desivé. Vysvetľovanie šéfovi je tiež zaujímavá scéna, vyvolá úsmev pri použití Chekhovs gunu, tentokrát fixky. Dominujú ale samozrejme desivé scény vnútri či vonku, keď sa práve nikto nepozerá. Dômyselné pohyby kamery vytvárajúce napätie a rozširujúce priestor, strih, ktorý zobrazuje výsledok pohybu medzi scénami, pričom samotný pohyb nevidíme, či minimálna mimika s vhodnými maskami vytvárajúca z herečiek netvory tiež významne tvoria tento horor. Šikana sa dotýka snáď všetkého, čo hlavný hrdina vozíčkar považoval za dobré či samozrejmé a divák len pozerá, s čím ďalším sa dá prísť. Postupne sa pátraním dostávame ku minulosti hlavných hrdinov a nakoniec je to ešte zvrátenejšie, ako by sa mohlo zdať. V závere vidíme variáciu na úplne iný horor, akoby sa dalo čakať, no nevadí, Japonci to dokázali zlepiť aj s touto legendou bez straty tempa. Pritom ešte poteší pohľad priamo očami hrdinu na šialeného Kena. Jediné, čo tento šialený rvavý zážitok brzdí, sú diery v scenári, nad ktorými sa však dá vďaka spomenutým kvalitám prižmúriť oko.

Pri úvodných titulkoch začíname starou, hlbokou japonskou pesničkou, snáď v niektorej dobe populárnou. Wakamtsuovi mladí hrdinovia  v oblekoch, so slnečnými okuliarmi a s dymiacimi cigaretami, ležérne sediaci v bare počúvajú speváčku, ktorá ju spieva. Bavia sa pálením papierov v popolníku. Do konca štvrtej minúty už vidíme nahotu a film spoľahlivo zaraďujeme medzi pinku, ktorých bol režisér Koji Wakamatsu výrazným prispievateľom. Žena ľahko blúzniaca pri orgazme vyzerá znepokojivo. Film patrí medzi tie Wakamatsuove, kedy do nich dáva svoj tradičný trademark – jednu-dve farebné scény v inak čiernobielom filme. Nekonkrétna debata v posteli, muži so zbraňami bez výraznej akcie. Tajným prepadom prichádzajúcich v podzemí sa režisér snaží vyvolať napätie a trochu mu to aj ide. S postavami však nie sme dostatočne oboznámení, preto táto akcia nevyvoláva toľko emócií, koľko by za iných okolností vyvolať mohla. Japonci sa idú vlúpať do amerického skladu zbraní, lebo nápis nad ním hlási: Weapon Warehouse. Akcia si vyžiada krv, ale nejde vôbec o kultové scény. Vyjadrovanie politických postojov vo Wakamatsuových či iných filmoch ma nikdy veľmi nebavilo a tak je tomu aj teraz. Z násilia sa dočkáme prepadu mladého páru revolucionárskej skupiny inou grupou rovnakého zoskupenia, bitia ich nahých tiel rukami, nohami, opaskom či rezanie rúk a nôh perom. Obnaženosť pri hrách svetla a tieňa je výnimočne zvýraznená. Film je na mňa príliš filozofický (diskusie o akcii bez akcie) a bez myšlienky, lebo ak myšlienky nesmerujú ku činom, nemajú veľký význam. Napriek tomu o to gurážnejšie vyznieva scéna prijatia úlohy členom skupiny, voči ktorému ostatní strácali dôveru.

Konečne poriadne šermiarstvo. Drzejší z hlavných hrdinov pridáva skoky, trpezlivejší ostáva nohami na zemi, no na obratnosti mu to neuberá. Chlapcovi sa znenazdania omotá okolo krku reťaz. Animácia je zjednodušená, čo sa týka tvárí v davových scénach, ale inak poteší kvalitou. Samuraj s korálkami na krku poučuje, že sa jedinec nemôže rozhodovať len podľa svojich vlastných zásad, ale musí sa prispôsobiť aj tomu s väčšou mocou. Nezávislý tulák s tým však nesúhlasí. Gambling je výborný, síce krátky, ale napínavý, dočkáme sa dokonca niečoho podobného ku seppuku. V závere opäť šialený boj na meče, ktorému dodal tempo a rozbehol ho opäť drzáň. Záverečný súboj len podčiarkuje či už charakter postáv, seriálu alebo skutočných hodnôt.