Arkanoid

Unesú potápača. Pri zoznamovaní sa so situáciou mimo pút kamera využíva vťahujúce zábery na umocnenie dojmu. Béčko oplýva samozrejme predvídateľným dejom a nepodkreslenými postavami a snažením sa o vážny dojem, kým humor alebo viac brutality by takémuto typu filmu priniesli omnoho viac zábavy a diváckej priazne. Romantika tu vzniká skoro z ničoho a prvý bozk končí náhle, ako začal, aby ona ukázala, že nie je ľahká. Film obsahuje aj návod, ako sa dostať z uzamknutej miestnosti. Pam Grier pod maskou veľmi neohromí, je spoznateľná podľa svojho útočného postoja a pohybov. Situácie sú očakávané, chémia medzi postavami neexistuje, experiment neohromí. Hudba dokáže vytvoriť dramatické scény tam, kde by mali byť svojou kvalitou len na smiech a povyšuje miestami zábavný trash na podpriemer.

Začína behom na krutej, zasneženej Sibíri v roku 1953. Nudný, minimálne adrenalínový útek zachraňuje prebodnutie hlavy utečenca vrhom kopije v najočakávanejšom momente. Vďaka tomu vieme, že máme do činenia s Ilsou a žánrom exploitation. Film ponúka povinné body, ako konflikt s dozorcami gulagu, klietka za trest či orgie rôznych zložení po dobrej pijatike. Zima a hrubé kabáty nejako kazia dojem akcie, keďže bežať či niečo rýchlo robiť si človek predstaví bez zbytočných vecí na sebe. Pretláčanie rúk s nebezpečenstvom motorovej píle je v sérii novinka. Ilsa má asi najkrajšie zariadenú izbu v celej sérii, niečo ako jesenný nádych, ktorý tam oživuje všetko drevo. Psychológia postáv šumí dostratena. Zabitie tigra lopatou znie ako zlý vtip. Benzínom podporená horiaca jama vybuchne práve vtedy, keď z nej hlavný hrdina stihne vyskočiť. Gulag prekvapivo končí pred polovicou filmu a nastupuje USA, kde pokračujeme so sexploitation. Fyzické súboje sú prepracované len málo, zdôrazňujú impulzívnosť postáv pred pokojným úsudkom, ktorý by im pomohol viac. Projektovanie strachov po hypnóze je zaujímavo nasvietené a je škoda, že sa nerozvinulo viac, ako od primárneho strachu do niečoho takého, ako vytvoril David Cronenberg vo svojom sci-fi eXistenZ. Z filmu mám rovnaký pocit ako z prvých dvoch filmov série (ten zvyšný som nevidel). Neozvinuté postavy, snaha o zábavnosť v predvídateľnom deji s jedným nečakaným zvratom tu je, prejavuje sa krvavosťou, brutalitou a nahotou. Na vyššie hodnotenie mi to nestačilo.

„If you had a choice..“ „Yeah?“ „Would you rather love a girl or have her love you?“ Americký film o povrchných vzťahoch mužov a žien, zameraných viac na mužov, ktorých na ženách uspokojuje iba sex a nedokážu vytvoriť niečo úprimné a seriózne bol vytvorený v dobe, kedy Japonci točili filmy o tom, že japonskí muži sa cítia vykorenení, stratení v zaľudnených metropolách a so ženami nedokážu nadviazať akýkoľvek rozumný kontakt okrem znásilnenia. Mike Nichols pokračuje vo svojom rozoberaní vzťahov tak, že vidíme priebeh a formovanie postáv a ich zmeny v rámci časového obdobia niekoľkých rokov. Film je rovnako podnetný ako predošlé 2, ktoré sa zaoberali vystúpením z komfortnej zóny, prijatím pocitu viny a zároveň jeho zahodením v rámci svojej cesty a cieľa a hlodavých problémov v nenaplnenom manželstve, ktoré sa asi nikdy nevyriešia, pokiaľ ostávajú manželia spolu len zo zotrvačnosti. Jack Nicholson sa do svojej úlohy veľmi hodí, jeho tvár ho predurčila na zaujímavé úlohy chlapov, od ktorých by ženy nemali čakať čistú dobrotu a prvé a posledné do vzťahu. Art Garfunkel je tiež zaujímavý a svojou tvárou vytvára ku Nicholsonovej kontrast zdanlivého neviniatka. Mike Nichols ponúka príbeh a postoje hodné zamyslenia v nestarnúcej téme a dáva si tak ďalší úspešný vrub ku svojej filmografii, ktorý je oveľa lepší ako neskorší podobný film Closer, ktorý rovnakou mierou pristupuje ku mužom aj ženám a kazí tak hlbší pohľad na jedných či druhých. Po Who’s afraid of Virginia Woolf o manželstve v rozklade a The Graduate o búraní stereotypov vo vopred nalajnovanom živote mladého človeka sa režisér Mike Nichols zase zamyslel nad vzťahmi a teraz konkrétne nad tým, ako veľmi môže napĺňať ľudí vzťah okresaný na sex. Plnenie si základných potrieb pritom nemusí byť zlé, ak to tak ľuďom vyhovuje. Tu sa síce viac zameriava na pohľad z mužského spektra, no téma tým vôbec neupadá, naopak, užší fokus prináša hlbšie ponorenie sa do problematiky aj postáv, pričom nezabúda na zobrazenie priateľstva dvoch mužov, u ktorých je hlavná téma ženy. Prológový dialóg bez zobrazenia dvoch hlavných mužských postáv spoľahlivo uvádza diváka do témy načrtnutím ich rozmýšľania a hláškami. Do toho swing a hra svetla a tieňa v scénach prajnej noci. Téma určite hodná diskusie si film zaslúžila zaujímavý film s kvalitnými hereckými výkonmi Jacka Nicholsona Arta Garfunkela. V Japonsku už podobné tabu búrali v oveľa väčšej miere a rozmanitejších kvalitách. Tu však vidíme aspoň trochu popis aj pickupu, aj keď nie v takej miere, ako to vedia podať dnešní alebo minulí kouči. Režisér aj súcitne pozerá na svojho hrdinu Sandyho, ktorý na rande prechádza testami komplikovanej ženy intelektuálky. V rámci klasického prvého vzťahu jej pripisuje väčšiu hodnotu, akoby mal a nedokáže preniesť každú, čo najlepšie mienenú radu od svojho najlepšieho kamaráta Jonathana do praxe, ale dokáže to kalibrovať, čo je tiež veľmi dôležité. Jonathan v Nicholsonovom podaní sa chová nečestne, čo je okrem drámy využívané aj komediálne a vďaka umnému strihu scén vtipné scény fungujú. Kamera sa v kľúčových scénach zameriava len na tvár postavy, ktorá je v strede a ostatné dve postavy sú okolo nej po stranách, počuť ich, ale nie sú zobrazené. Tým sa navodzuje lepšie vnímanie emócií práve zobrazenej postavy. Mike Nichols presným výberom zaujímavej formy podávaného stále aktuálneho obsahu opäť trafil do čierneho a pripísal si na vrub jeden zo svojich klenotov, ktorý začína aj končí vôňou realizmu. „You liked that?“ „Yeah.“ „I give her to you.“ –„How do I break the news to her?“ –„If you don’t, I will.“ –„Her tits were too small.“ –„He won’t mind. „How do you know?“ „I won’t tell him.“ –„Bullshit artist.“ –„The more he failed, the more advice I got.“ –„He loves me.“ „That’s no reason to go to bed with him.“ –„Sorry about that. Or something.“ Jazykové okienko: Schmuck; break news; good grief; he’s a day; built; through the mill; The pot calling the kettle black.

„I‘m still in one piece.“ Jedna epická bitka profesionála s britským prízvukom s tromi amatérmi strihaná zúrivými psami v úvode predznamenávajúca inú epickú bitku. Alex Longshadow stráca tvár a podáva si ruku s človekom, ktorým pohŕda. Rozhovor na lavičke je kultový, rovnako ako kŕmenie holubov chlebom namočeným v chľaste či súboj týchto drsných pánov. V závere sa to ešte zamotáva, aby sa príbeh viac rozvinul, pričom finálne odhalenie je nesmierne tragikomické a podkopáva inteligenciu hrdinov, ale už atmosféru veľmi nekazí. Epilóg je poeticko-brutálny, už len pripomína videné. Opäť výborná epizóda uspokojujúca fanúšikov akcie a dramatických scén- „So is it just me or does it seem like every scumbag with an automatic weapon comes to Banshee to shoot you?“ – „I see you got your ass kicked while I was gone.“ „It started to be athing.“ „Every man needs a hobby.“

„...reentry is bitch under any circumstances.“ Epicky natočená sprcha naplnená smútkom. Po nej emocionálny odchod z väzenia naplnený úľavou a malou nádejou na nový začiatok, strihaný predstavou/vrcholom tejto scény v časovo prehádzanom poradí striedaný hneď ďalším napätím. Vizuálny skvost za skvost dopraje divákom vynikajúcu formu zdieľania emócií s postavami, ktoré si dovoľujú v tejto epizóde prežívať až japonsky jemnú nostalgiu, melanchóliu či romantiku. V polovice epizódy stočí na legendárnu scénu s ostreľovačom. Najbrutálnejšiemu záberu kamera uhýba a ukazuje radšej emócie v tvári zabijaka. Kvalitná epizóda, ktorá je unikátom v seriáli. „And you‘re generous with my whiskey. Especially my good whiskey.“ –„People like you and me, we don’t need bars. We build our own cells. When you live like we live, it goes without saying.“ –„There’s something broken in us.“ –„Fuck that.“

Orgazmické vzdychy a po nich nasleduje jazda po japonskej diaľnici. Tak začína pinku Mehyô. V zážitku/predstave mladej hlavnej hrdinky ju obchytkáva a vyzlieka rovnako starý chlap v uniforme. Nebojí sa taxikára (čo býva väčšinou téma využitá pinku režisérmi). Dorazí na predmestie, kde má v hoteli bývať jej brat s jeho novou ženou. Pri spoznávaní hotela a pohoršeným  údivom nad opitými hosťami hrá upokojujúca klavírna hudba. Bohatí muži v maskách s kúpenými opitými ženami pripomínajú námet využitý aj Stanleym Kubrickom či druhou sériou seriálu True Detective. Nastáva slávnostne ohlásená Butterfly Lesbian Show. Prestrihy na vyzliekanie hlavnej hrdinky ukazujú, že bola vybraná starostlivo vzhľadom na pinku žáner. Na oslave zbohatlíkov sa zasa deje znásilnenie vybranej ženy sku°pinou sadomasochisticky oblečených chlapov, ktorí tiež prišli pobaviť hostí. Do toho hrá akčná hudba symbolizujúca zločin a rýchle tempo. Brat a sestra prehodnocujú svoj vzťah pri zvrhlých hrách. Pinku si ide všetky povinné body deja, rovnako ako aj exploitation scény nahých tiel a násilia, pričom si vychutnáva tváre páchateľov aj obetí priblížením kamery. Nahé scény sú snímané dynamickou kamerou z rôznych uhlov, pri predohre vedia ponúknuť aj slow motion. Veta: „Ukážem ti svoju zbierku motýľov.“ tu má trochu iný význam. Nakoniec nejde až o tak veľký extrém, ako pri iných pinku, ale skôr o rodinnú drámu.

Krásny západ slnka v prístavných scenériách. Aj takto to vyzeralo, keď sa filmy pre dospelých dali nazvať vznešene pornografickými a nie pohrdlivo pornami. Od dvadsiatej sekundy ideme tvrdými scénami a orgazmom. Herci ukazujú kvalitný sex, aj keď nevieme, čo tomu predchádzalo. Žena slastne mravčí. Po sexe sa dokonca romanticky pobozkajú, čo nie je štandardom v dnešnom porne. Film má svoj pohodový dobový song, ktorý obsahuje jeho názov. Pri nahej rannej rozcvičke kamera zobrazujúca pol tela hrdinky využíva aj strih a delí sériu cviku na dve časti. Nasledujúca súlož je dopĺňaná romanticko-napínavou hudbou strunových nástrojov. Sexuálne scény sa striedajú podľa ženy, ktorá ostatným rozpráva svoj zážitok. Líšia sa obsahom originality. Film spĺňa náležitosti žánru, ale mimo svojej škatuľky veľmi nejde. Kvalita americkej pornografie, ktorá sa však nedá merať s najlepšími pinku kúskami.

„Ah. I never caught his name.“ Jedna nočná mora na precvičenie iných výrazov, aké títo herci bežne v seriáli používajú. Ďalej nasleduje pár predvídateľných scén a sem tam kvalitná hláška. Proctorovo kvalitné psychologické zhodnotenie Alexa je výborné a dá sa pretaviť aj do dnešnej doby, kedy sa ľudia boja predsudkov. Akcia poteší, ale je jej málo a pamätihodnejšie scény už boli. Epizóda dopláca na maznanie sa s niektorými postavami a očakávané rozvíjanie deja. „I’m not always the smartest guy in the room but I’m fearless.“ –„...and just for that, I’m gonna name you Marion.“ Jazykové okienko: leave the fold; kegger.

„Hey Tommy. Guess your brother ate all vitamins, huh?“ Baví kvalitná dramatická scéna vo väzení, ktorá bohužiaľ využíva rovnaký strih, ako v minulej epizóde, čím trochu stráca na originalite a dobrom dojme. Konečne tu máme Chaytona, brutálneho násilníka robustnej postavy, ktorý káže o indiánskej genocíde a snaží sa obhajovať svoj rasový zámer proti bielym. Bitka s ním a ostatnými lowlifermi s kvalitne budovanou atmosférou chudoby, rozkladu a násilia má svoje čaro. Dramaticko-bojové scény pridávajú aj Proctor s Burtonom, ktorí sami dvaja neváhajú ukázať svoje skills pri obrane slabších. Sugar cerí zuby, keď treba. Rebecca účinkuje zasa v šialenom behu o život, ktorý by pri lepšej atmosfére pripomínal horor. Romantika sa tu mieša s nostalgiou, melanchóliou a cool felingom. Jazykové okienko: Injun; buggy; blow out of the water; bun runner. „Does this look like the kind of place that serves pie?“ –„I don’t live here.“ –„I should probably go.“

„Okay. Good talk.“ Konečne sa ukazuje chorý agent Racine, ktorý hasí jednu za druhou a robí environmentu bordel. Jeho herec Željko Ivanek je skoro rovnaký pain in the ass ako v Oz. Súd s ním je veľmi rýchly a v jeho scénach vedie on. Lúpež na kolesách spolu s hláškou poteší. Dramatické scény tejto epizóde veľmi nejdú, možno tak Brock a Gordon spolu, alebo Proctor a jeho panák na cvičenie. Epizóda bez väčšieho napätia. Jazykové okienko: out of one’s depth.