Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Komédia
  • Akčný
  • Animovaný
  • Dráma
  • Dobrodružný

Recenzie (313)

plagát

Strašidelný dom (2023) 

Choroba Disneyho filmových prerábiek podľa všetkého stále pokračuje a nevedia sa jej zbaviť. A mňa to veľmi mrzí, pretože aj v tomto prípade som si predošlý film užil určite viac ako túto novú verziu. Áno, ani dielo s Eddiem Murphym nebol žiadny masterpiece a aj ten má tu na ČSFD biedne hodnotenie. Určite som si však užil ten príbeh aspoň trochu, pretože hostiteľ a duch domu si prešiel tragédiou a chcel svoju ženu oživiť a do toho to bolo aj celkom úsmevné a vtipné. Murphy prežíval svoju zlatú éru jeho kariéry a vyberal si ešte celkom dobré filmy. Ale tento Strašidelný dom nemá takmer žiadny dobrý nápad a aj keď má, tak ho nevie kvalitne predať. Bola to neskutočná nuda, kedy mi tie rádoby vtipy prišli veľmi trápne. Spooky momentov tam tiež bolo dosť málo. Viem, že to je horor pre deti, ale na dnešnú mládež by to vôbec nefungovalo. A príbeh celkovo je taký nudne odrecitovaný, plný samého klišé, že ma vôbec nezaujímalo čo sa hlavným postavám stane. Celé to bolo chladné, sterilné a bez emócie.  Ani žiadny background postáv ma nezaujal. Niežeby ho niektoré aj vôbec mali. A dosť často sa chovali nelogicky, film je postrihaný chaoticky a väčšinou nedáva zmysel. Pretože napríklad sa nastolili určité pravidlá a tie prestali fungovať akonáhle boli vo filme odprezentované. Vizuálne efekty boli na úrovni nejakých lacných brakov z Disney Channel. Proste tomu filmu chýba identita a duša. Aj keď duší vo filme bolo požehnane.  Takže pre mňa jasné nie a nemôžem to odporučiť nikomu. Je to len strata času. Nehovorím, že občas sa tam neobjaví nejaký fajn moment a občas som sa nepousmial. Ale bolo toho dosť málo a nefunguje to dokopy. Skončilo to celé v sivom priemere. Bohužiaľ.

plagát

Môj sused Totoro (1988) 

Ide zrejme o najviac ikonickú postavu z anime rozprávok japonského štúdia Ghibli. Mňa doteraz tieto rozprávky obchádzali, pretože vo všeobecnosti nesledujem anime takmer vôbec. Ale pokiaľ je niečo zaujímavé, tak nemám s tým problém, si to pozrieť. Ale zase odtiaľ, potiaľ, pretože Japonci vymýšľajú mnoho bizarností, ktoré mi nepadnú do vkusu. Zatiaľ som videl len Cestu do fantázie a to ešte ako dieťa. Pamätám si, keď som to dostal od rodičov ako darček k meninám na VHS kazete. Čiže zatiaľ to ešte prakticky nemám s čím porovnať. Ale Totoro ma neočaril až tak veľmi ako práve Cesta do fantázie. Toho filmu som sa aj bál, lebo keď sa rodičia hlavnej hrdinky zmenili na prasce ... vždy sa mi naježili chlpy na rukách :D Tu našťastie nič také creepy nebolo, aj keď som to tak trochu očakával. Príbehovo to prakticky nie je nič objavné a jedná sa o obyčajný rodinný film. Otec, profesor na univerzite, má dve dcéry a presťahujú sa do nového, ale trochu staršieho domu. Majú milých susedov, hlavne ich babičku. A mama má nejaký zdravotný problém (ktorý je vlastne neznámy), ale čoskoro by mala prísť domov. A dve sestry Satsuki a Mei riešia bežné detské radosti a starosti. Stále veria aj na legendy a rozprávky. A takto sa (zrejme vďaka vlastnej fantázii) stretnú s lesným duchom Totorom, ktorý je akési (pre dospelých neviditeľné) mačko-ježko-obrie niečo a má to menších súputníkov, deti... niečo :D Ťažko sa to opisuje, ale označili ich za lesných duchov.  A keď sa vyskytne v rodine problém, tak im Totoro vždy pomôže lebo sa spriatelili. Veľmi milý, rodinný, trochu fantazijný a občas aj komický či tragický príbeh s poučením pre deti o živote. Takže som veľmi spokojný a určite to môžem komukoľvek odporučiť ak má rád anime a chce niečo pre celú rodinu. Je to prekrásne animovaný film a to Japonci vždy vedeli na vysokej úrovni. Hudobne tiež príjemne podkreslený zážitok.

plagát

Oni naklonovali Tyrona (2023) 

No čo k tomu dodať. Síce je to ďalší divácky hit Netflixu, ale zároveň jeho klasická televízna produkcia, ktorá tej kino kvalite sa asi nikdy nevyrovná. Nehovoriac o tom, že táto údajne sci-fi komédia ničím neprekvapila. Príbeh takéhoto typu je natočený na viacero spôsobov a ide len o to, poňať to čo najnápaditejšie a rozumne. Tu však k tomu nedošlo.  Hlavný hrdina je gangster, ktorý predáva drogy v malom americkom mestečku. Keď však odchádza od miestneho pasáka (Jamie Foxx) domov, tak ho konkurenčný gang odstrelí. John sa však zobudí na druhý deň a na nič si nespomína, akoby nič a mal by byť podľa všetkého mŕtvy. No a príbeh postupne naberá spád a ústredná trojica (pripojí sa ešte miestna prostitútka, fanúšička detektívok) zisťuje, že v meste sa deje niečo zvláštne a musia to zastaviť. Mal som trochu Stranger Things vibe, ale samozrejme, že toto je natočené o dosť horšie. Síce sa píše, že film je komédia, ale na vtipné momenty až tak ten dej bohatý nie je. Občas som sa pousmial a tým to haslo. Zápletka je klišé, zároveň ako klišé bola aj natočená a tvorcovia sa nesnažili o nič svojské a originálne. Argumenty hlavného záporáka filmu mi nedávali zmysel. Nemal na svoje konanie dobre vysvetlené motivácie. Herecky to tiež žiadnym výkonom od nikoho nevyniká a nemám koho pochváliť ani skritizovať. Námet na príbeh nie je zlý, len to spracovanie nedopadlo najlepšie. Určite sa to celé dalo využiť oveľa lepšie. Jediné čo sa mi výnimočne páčilo, bol ten old school štýl v rámci áut a oblečenia hlavného tria. Ako z takých 70. rokov aj keď sa to odohráva v súčasnosti. Takže ako taká kultúrna vložka na jeden večer to nie je zlé, ale opäť sa nejedná o žiadny must watch. Škoda.

plagát

Žena v okne (2021) 

Žena v okne je pomerne slušným psycho trilerom, ktorý sa snaží vám aspoň trochu prejsť cez rozum. Nájdu sa stovky lepších filmov, kde je v tomto napríklad taký David Fincher majstrom svojho remesla. Napriek tomu nemôžem povedať, že je to vyslovene zlý film. Len sa tvorcovia možno málo snažili. Občas ma potešili dobrými psycho scénami, kedy ste nevedeli presne určiť, že či to je skutočné alebo výplod fantázie hlavnej hrdinky. Určite sa však dalo s tými halucináciami vyhrať viac a pripraviť premyslenejšie zvraty.  Taktiež mi padlo vhod pomerne známe a sympatické herecké obsadenie v podobe Amy Adams, Garyho Oldmana (sused, ktorí sa správa násilnícky), Julianne Moore (jeho ex, ktorá mu nedá pokoj) alebo Briana Tyree Henryho (detektív, ktorý to celé vyšetroval). Takéto trilery sadnú týmto hercom ako uliate. Samozrejme najvýraznejší výkon tu podáva Amy Adams ako detská psychologička, ktorá však trpí psychickou poruchou, keďže si prešla traumou a bojí sa vyjsť zo svojho bytu von. Zároveň zapíja lieky alkoholom, takže keď u susedov spozoruje niečo neobvyklé a neskôr sa to vyostrí, tak jej nikto neverí. Páči sa mi ako sa to postupne odkrýva aj keď niektoré zvraty boli predvídateľné. A skutočne aspoň trochu sa to snaží navodiť dojem, že si to hlavná hrdinka celé vymýšľa a skutočný vinník ma na konci trochu prekvapil, lebo som to tipoval na niekoho iného. Áno, dôjde k vražde a všetci sa tvária najprv, že o ničom nevedia, až nakoniec niektorí odkryjú svoje karty. Postavy sa však mohli chovať podozrivejšie, aby divák mohol upodozrievať viacerých a záver bol o to šokujúcejší. Každopádne ide o fajn žánrovú jednohubku na jeden večer, ktorá neurazí a je celkom príťažlivo natočená. Našťastie nebudete trpieť od nudy alebo že by bol film až prehnane hlúpy. Takže ho môžem smelo doporučiť, len ako ste postrehli, nič extra výnimočné zase od toho neočakávajte.

plagát

Lou (2022) 

V prípade filmu Lou budem asi naozaj veľmi stručný, pretože tu nie je nič, čo by som mohol vyzdvihnúť a ani sa nebudem veľmi vyhýbať spoilerom, pretože to celé dopadlo naozaj podpriemerne. Ďalší podpriemerný televízny triler od Netflixu, ktorý je z polovice naozaj nuda. Má to neoriginálne a klišoidne napísaný scenár, ktorý sa ani nesnaží byť niečím viac ako v skutočnosti je. Všetky postavy pôsobia sterilne a fádne, rovnako ako celý dej. Bývalá agentka CIA sa musela za mlada zblížiť s nejakým teroristom v rámci misie a splodila s ním dieťa. Avšak nebola pripravená byť matkou a tak ho dala na adopciu. Jej syn túto krivdu nezniesol. Stal sa vojakom, našiel si ženu a mal s ňou dcéru. Ale bol psychicky labilný, dopustil sa vojnových zločinov a ženu týral. Tak sa hlavná hrdinka Lou rozhodla vziať rodinu do bezpečia, ale bez toho, aby im prezradila, že je to svokra tej ženy a babka toho malého dievčatka. Syn sa vyhlásil za mŕtveho a keďže ani Lou to nezvládala, tak keď už nemala dôvod žiť a chrániť rodinu, chcela si vziať život. Ale jej syn sa rozhodol mstiť a dcéru uniesol. Ako to dopadlo? Syna zastrelili agenti CIA, Lou sa musela pred agentmi schovať a v utajení odišla na trajekte spolu s vnučkou a nevestou bez toho, aby o nej vedeli. Viac klišé to nemôže byť však? Tvorcovia sa pokúsili o nejakú rádoby survival pasáž v prírode, ale mnoho práce si s tým nedali. Potom sa pokúsili o 2 akčné scény, ktoré tiež vyšumeli kamsi do prázdna. Ako som už spomenul, tak film má sterilné postavy, prostredie, príbeh, akciu ... vlastne všetko. Takže tento film odporučiť nemôžem a je to len strata času. Nie je to úplný odpad, lebo určite sú aj horšie filmy (čo sa mi až nechce veriť), ale toto na viac ako 3 až 4/10 nemá.

plagát

Nič nás nerozdelí (2012) 

Hodnotenie u tohto filmu ma tak trochu aj prekvapuje, pretože som čakal skutočne srdcervúci filmový zážitok spôsobený ľudskou tragédiou. Ale aj napriek tomu, že ide o veľmi dobrý film, tak až tak brutálny nebol a ani emočne silný. Áno sú tam aj surové momenty, ale viem, že sa dalo ešte trochu pritlačiť. Rovnako aj emócie sa mohli žmýkať trochu viac. Takto to skončilo ako kvalitný filmový zážitok, len tvorcovia nevyužili potenciál na 100%. Príbeh ako taký je pomerne jednoduchý. Rodina sa vyberie na dovolenku do nejakého thajského rezortu a manžel v podaní skvelého Ewana McGgregora príde o prácu. Úlohy manželky sa zhostila sympatická Naomi Watts, ktorá je zhodou okolností povolaním doktorka. Mimochodom obaja ako rodičia troch detí podávajú veľmi sympatické herecké výkony. Medzi deckami som zbadal, že najstaršieho syna si zahral náš dnešný Spider-Man, Tom Holland a bola to údajne jeho prvá filmová úloha. Už tu sa dá vidieť, že pred kamerou sa vie predvádzať a ide mu to na jednotku. Každopádne sa obyčajná dovolenka zmení na horor a boj o holý život, keďže z ničoho nič sa na hotelový rezort vyrúti vlna tsunami (výstrahy pred takýmito katastrofami v tom čase neexistovali?). Tá rodinu rozdelí a nakoniec matka troch synov bojuje o život v nemocnici s najstarším Lucasom a myslia si, že otec a dvaja synovia sú mŕtvi. To ako sa rodina celý film hľadá a žena je na pokraji smrti v nemocnici je veľmi emotívne, dojemné a napínavé. V tomto film funguje veľmi dobre. Ale trpí na bežné problémy ako každý takýto katastrofický film. CGI efekty tej vlny tsunami a jej pôsobenie na ľudí, autá, budovy a stromy sú dosť nerealistické, ďalej sú tu občasné totálne náhodné momenty a aj to, že hrdinovia sú odolní ako Terminátor. Nehovoriac o tom zázračnom hollywoodskom happy-ende, ktorý mohol byť podaný tragickejšie, prirodzenejšie.  Každopádne môžem film odporučiť a vo svojom žánri ide o ten lepší film. Na druhej strane má tieto svoje klasické klišé problémy. Ale aspoň to nebola úplná strata času a ide o nadpriemerný zážitok.

plagát

Barbie (2023) 

Priznám sa, že pôvodne som tomuto filmu neveril a myslel som si, že to bude len ďalší americký trápnohumor. Ale nakoniec som si túto komédiu neskutočne užil a po veľmi dlhom čase ma komédia seriózne rozosmiala a nebolo to nasilu. Takže Barbenheimer je oficiálne za mnou a príjemne som si to užil. Teda až na Barbie z dôvodu oblečenia. Chcel som si dať náročky niečo ružové ako väčšina ľudí. Ale mám len mikinu a dnes bolo 20 stupňov, takže som skončil dopotený ako prasa. Stálo to však za to :D Keď som sarkasticky žartoval o tom, že toto je film pre pravých mužov, tak som nakoniec nebol tak vedľa. Prečo? Pretože sa na tom dokáže zabaviť skutočne každý. Jedným mínusom filmu je možno až prílišná feministická propaganda, ktorá bola satirou dnešnej spoločnosti a postavenia žien. Veľmi sa s tým nestotožňujem a nie vždy súhlasím, ale nevadí.  Rovnako aj scenár bol občas taký trochu nedomyslený a zmätočný z hľadiska stanovených pravidiel fungovania Barbielandu a linka vzťahu medzi matkou a dcérou bola odfláknutá a nedotiahnutá. Napriek tomu som sa skvelo bavil. Pretože sem tam bol ten humor meta a narážalo sa na Warner Bros., Mattela alebo iné popkultúrne odkazy. A tie boli celkom trefné. Humor sa mi dokonale trafil do vkusu. Príbeh už bol takým štandardom, aj keď natočili rôzne klišé originálne a to sa cení. Je to o dievčati, ktoré sa trápi, má depresívne pocity a preto je hlavná hrdinka "pokazená" a tak sa to vydá napraviť do reálneho sveta. Nebudem zbytočne prezrádzať zvraty, ale príjemne ma potešili a boli všetky rozumne podané. Dokonca s takým jemným morálnym ponaučením do života žien a mužov. Margot Robbie zbožňujem a je to pre mňa jedna z najsympatickejších filmových crush, ktoré mám. A ona ako Barbie jednoducho žiarila a do svojej role sa dokonale vžila. Ryan Gosling bol tiež vynikajúci Ken a je to proste šašo. Dokonca vynikajúco spieva a jeho "I'm just Ken" mám stále v hlave. A aj predstaviteľ Allena mal svoje čaro. Nehovoriac o pár prekvapivých cameo postavách, ktoré boli skvelé :D Zasadenie deja do Barbielandu dopadlo famózne, pretože priviesť hračky to životnej veľkosti a aj tie Barbie domčeky, to si zaslúži pochvalu. Veď údajne bola potom ružová farba nedostupná :D Hudba ako som povedal famózna a páčilo sa mi, že občas vedel film aj zvážnieť a priniesť aj nejaké seriózne momenty. Čiže technicky ani v tomto filme nemám čo vytknúť. Takže ak sa chcete výborne zabaviť a chýbajú vám nejaké reálne vtipné komédie, tak Barbie odporúčam. Určite si nenechám újsť pokračovanie, ktoré by sa podľa všetkého malo pripravovať.

plagát

Oppenheimer (2023) 

Myslím, že toto dielo je posledným mohykánom medzi tradičnými filmami a onedlho už takéto niečo asi vznikať nebude. Jedine že by sa objavil zázrakom ďalší Nolan, Spielberg, Scorsese a tak podobne. Dovolím si tvrdiť, že Oppenheimer je aktuálne ašpirant na film roka 2023 a určite aj Oscara. A som skutočne veľmi rád, že som toto veľdielo mohol vidieť v kine. Áno, aj tento film má asi jednu drobnosť, ktorá mi prekážala, ale aj napriek tomu si zaslúži 5 hviezd alebo inak povedané aj 10/10.  A tým jedným mínusom je určite zo začiatku pre mňa ťažko pochopiteľný dej. Film obsahuje toľko mien, že do jeho záveru som mal občas problém rozoznať o kom je reč. Alebo dej bol občas podaný komplikovane a nejednoznačne, že si to divák musí vysvetliť sám. Nie je to tam povedané priamo. Toto je zároveň jediným negatívom. Inak to bol perfektný film s výbornou atmosférou. Napriek dĺžke 3 hodín nemal žiadne hluché miesto a má to strhujúcu atmosféru až do konca. Vôbec sa nebojím povedať, že je to najlepší film od Nolana, aký som zatiaľ od neho videl. Ako som povedal, tak atmosféra ma až mrazila občas a hlavne ku koncu som bol dojatý a znechutený, ako sa k Oppenheimerovi zachovali napriek tomu, že je to národný hrdina. Pretože cítil som, že to veľmi ľutuje, že s ostatnými vedcami zostrojil niečo tak hrôzostrašné ako je atómová bomba, ktorá vzbudzuje strach aj dnes. Zároveň však pomohol ukončiť na dlhé roky svetové konflikty. Len za cenu stoviek tisíc ľudí a toho, že teraz sa tým môže každá mocnosť vyhrážať celému svetu. Cilian Murphy je herecký boh a tu si to kradol celé pre seba a určite je jeho výkon hodný Oscara. Hlavne tvárové herectvo dotiahol do dokonalosti, pretože nemusí nič povedať, aby ste videli ako sa cíti. Samozrejme nemôžem zabudnúť na Roberta Downeyho Jr. ako pána Straussa a Emily Blunt ako Oppenheimerovu ženu. Klobúk dole. Hlavne tomu ako sa Downey na konci čertil, keď vedel, že už je jeho kariéra v kýbli. Avšak dosť solídne si to očividne užíval aj Jason Clarke v roli právnika. Hudba bola rovnako excelentná a práca s kamerou výborná. Páčil sa mi ten nápad s kontrastom medzi scénami vo farbe a čiernobielymi, kde farba značí zástancov Oppenheimera a čiernobiela jeho odporcov. To je šikovný nápad. Rovnako ako sa úspešne podaril aj samotný výbuch bomby natočiť veľmi presvedčivo, keďže išlo o praktický efekt s využitím perspektívy a to si tiež zaslúži klobúk dole. Nie je veľa tvorcov, ktorí by chceli mať pri takomto filme iba praktické efekty a žiadne CGI. Takže keď to zhrniem, tak to odporúčam každému, kto chce vidieť kvalitne odvedenú prácu ako za starých čias a výborný historický príbeh, ktorý chytí za srdce.

plagát

Vyproštění 2 (2023) 

Pri tejto sérii je veľmi dôležité brať do úvahy, že je to skutočne len veľmi dobre natočené akčné B-čko a hlavní hrdinovia sú superľudia, ktorí prežijú aj nemožné. Tak sa začína aj toto pokračovanie, kedy Taylor prežije prestrelený krk spojený s krátkym pobytom v rieke a vyplavením sa na breh. A to nehovorím aké špongie na guľky zo zbraní sú jeho kolegovia. Každopádne ma tento diel bavil ešte o kúsok viac ako ten prvý. A môže za to viacero faktorov. V prvom rade je záchrana pre Taylora veľmi citlivá a osobná záležitosť. Napriek tomu sa bohužiaľ o hlavnom hrdinovi nedozvieme nič extra navyše oproti jednotke a nikam sa charakterovo neposunie. Čo je dosť veľká škoda. Ide totiž o to, že Taylorova ex, ktorá ho opustila, (keďže ju nechal samú so smrteľne chorým synom a šiel na vojnu) ho žiada o záchranu svojej sestry a jej detí. Totižto si vybrala za muža istého drogového bossa v Gruzínsku. Zhodou okolností je vo väzení, ale vybavil to tak, aby si mohol odpykávať trest vo väzení aj so ženou a deťmi.  A práve to dodalo filmu väčší šmrnc, že je to súkromná výzva a nie len záchrana nejakého random cudzinca. A rovno sa dostávam k najlepšej scéne z filmu a je to ďalší pokus o navodenie pocitu nepretržitého záberu po dobu 21 minút. Síce sú strihy zamaskované, ale útek z väzenia a neskôr scéna vo vlaku až po jeho vykoľajenie.. to bola krása. Skoro ako z Johna Wicka. Áno, výbuchy, streľba a tak podobne sa v celej tejto scéne podobajú na videohru, lebo to CGI je strašne umelé. A aj samotná činnosť Taylora vo vlaku, keď zneškodňuje nepriateľov pripomína Call of Duty, ale neskutočne som si to užíval. Hovorím si, že veď ak bude niekto adaptovať hru 1:1 vo filme, tak nejak takto si to predstavujem a budem maximálne spokojný.  Rovnako aj v druhej časti prišlo na rad aj jedno príjemné cameo v podobe predstaviteľky Taylorovej ex - Oľgy Kurylenko. Tak som zvedavý, že či to dajú v tretej časti nejak dokopy, alebo sa v tejto sérii objavila prvý a posledný krát. Ou, a ešte nesmiem zabudnúť na zadávateľa misie, ktorého stvárnil Idris Elba, ktorý sľúbil že nabudúce nám predstaví svojho šéfa.  Keď to zhrniem po technickej stránke, tak myslím, že tvorcovia sa majú čím chváliť. Akčné scény a ich prevedenie, plus choreografia súbojov je pochopiteľne zvládnutá na jednotku, keďže režisér je kaskadér alebo choreograf akčných scén ak sa nemýlim. Hudba je nepodstatná, pretože to je taký akčný štandard a ani sa mi nevyryla do pamäti. Celý film obsahuje veľmi pekné zábery, takže klobúk dole kameramanom. Príbeh a postavy sú slabé, ale také sú už tieto žánrovky. Takže určite môžem Extraction 2 odporučiť či už fanúšikom jednotky, pretože toto vás bude baviť ešte o niečo viac. Alebo aj milovníkom takýchto akčných B-čiek. A ja som zvedavý na ďalšie pokračovanie.

plagát

Černé zrcadlo - Bílé Vánoce (2014) (epizóda) 

Zatiaľ najdlhšia a zároveň najlepšia epizóda z pomedzi doterajších natočených. Mám rád vianočnú atmosféru a celkovo tieto sviatky radosti a pokoja. Teda pokiaľ to nie je epizóda Black Mirror, ktorá vám skôr spraví vianočnú nočnú moru. Každopádne má táto epizóda sympatické a pomerne známe obsadenie, kde ma najviac potešili výkony Jona Hamma (tu hrá tradične sviniara, ktorý však dostane zadosťučinenie) a Nathalie Teny (v takejto drsnej polohe som ju videl len druhý krát), ktorú mám rád ako herečku už od čias Harryho Pottera a jej Nymphadory... pochopiteľne, keďže som Potterhead. Tiež sa mi páčil nápad sem vložiť vyprávanie 3 spočiatku nesúvisiacich zážitkov dvoch hlavných hrdinov, ktorí pracujú v nejakej odľahlej zamrznutej pustine počas Vianoc. Údajne sú tam obaja preto, lebo obaja niečo v minulosti nezvládli a jeden z kolegov sa nerád rozpráva o svojej minulosti. Zistíme, že postava Jona Hamma dosť často narúša v rámci práce aj voľného času súkromie ľudí a stará sa aj do toho, do čoho sa nemá. Až na to, že jeho hobby ho stojí manželstvo, ale aj sa dopustí zamlčania zločinu. Avšak aj jeho spoločník skrýva rodinnú drámu, kde bojuje o dieťa s bývalou ženou. O to tragickejšie to je, že tam bola chybou len slabá komunikácia a nedostatok empatie voči partnerke. Každopádne sú tie záverečné zvraty veľmi prísne a naozaj to je skvelým vyvrcholením tohto záverečného dielu 2. série. Našťastie mi to nedoplo až tak skoro, aby som si to mohol vychutnať. Ten moment prekvapenia. Čiže ak by som chcel niekoho nalákať na tento seriál, tak mu asi pustím túto epizódu ako prvú.