Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Komédia
  • Akčný
  • Animovaný
  • Dráma
  • Dobrodružný

Recenzie (317)

plagát

Annabelle (2014) 

Škoda. Toto je predsa len o kúsok horšie ako Conjuring z roka predtým. Má to mať prepojenosť a aj má, keďže nejde o pokračovanie, ale prequel pre prvý film. Vymenili tvorcov, aj keď James Wan stále produkuje. Len už to nie je tak dobré ako keby to natočil on. Síce to je rovnako creepy, ale tiež to nie je vyslovene veľmi strašidelný horor. Mám pocit, že ani teraz ma ani raz nemyklo. Čo je síce plus pre mňa ako strachopuda, ale z filmu to uberá to napätie a správnu spooky atmosféru. Ale opäť ide o remeselne dobre natočený horor s fajn zábermi a zvratmi. Len nie sú také surové ako by mohli byť. Ide o príbeh, ktorý sa točí okolo bábiky Annabelle a jej zrodu. Respektíve o tom, ako sa z nej stala tá bábika posadnutá démonom. S tým, že tu tentokrát nemáme vyšetrovateľov z jednotky. Čo je tak trochu zvláštne, lebo som si myslel, že pôjde o prípad vďaka ktorému sa k nej dostali. Ale zrejme až na konci ju kúpila pani, ktorá ju dala dcére a tá si zavolala na pomoc manželov Warrenových. Nebudem ďalej prezrádzať podrobnosti aj keď to nie je ktovieaký komplexný dej a aj postavy. Rovnako ako v prípade Conjuring. Znovu ma však bavil len lore okolo toho a že tu išlo o Satanistov. Technicky je to zvládnuté dobre a tu nemôžem vytknúť prakticky nič. Aj hudobne je to fajn a drží si to nepríjemnú atmosféru. Len to nie je tak silné ako predtým. Takže ak vás bavil aj ten prvý horor v tejto sérii, tak zrejme bude aj toto. Avšak, asi vás to nechytí až tak ako o rok mladší kolega.

plagát

V zajatí démonov (2013) 

Budem sa už neviem koľký krát opakovať, ale ja veľmi tie horory nemusím a dlho sa presviedčam k tomu, aby som si nejaký skúsil pozrieť. Najviac mi vadia práve duchárske príbehy, kde sú nejaké jump scares alebo strašidelné postavy alebo démonické a iné nechutné tváre. Conjuring je práve takýmto filmom a preto sa mi do toho vôbec nechcelo. A predpokladám, že prvý diel bol len taký slabý odvar a teoreticky sú v tomto prepojenom vesmíre aj strašidelnejšie filmy. Každopádne som toto celkom zvládol aj keď som strachopud.  Našťastie toto nie je len takým obyčajným hlúpym hororom. V prvom rade je dobre natočený a aj keď ide o samé klišé hororových filmov, tak aspoň sa dá na to príjemne pozerať. Keď to skrátim, tak slávna manželská dvojica lovcov duchov musí pomôcť rodine, ktorú strašia démoni/zlí duchovia. Okolo domu je opísaná aj jeho krátka história, aj keď o samotných postavách sa nedozvedáme takmer nič. Vďaka tomu pôsobí film dosť prázdne. Ale tak čo už. Horory majú málokedy komplexne napísané postavy a príbeh. Niektoré momenty nie sú dovysvetlené a tak mi občas nedávali zmysel, ale hľadať logiku v takomto paranormal horore je asi zbytočné. Film má veľmi príjemný vizuál a dobre pracuje s kamerou a vďaka nej aj s napätím a nepríjemnou atmosférou. Spooky pasáže sú zvládnuté dobre, aj keď si viem predstaviť aj horšie veci, pri ktorých sa naozaj myknem od hrôzy. Tu k tomu nedošlo ani raz. Ale pre mňa to je fajn, lebo ja sa nerád bojím. Takže to môžem smelo odporučiť milovníkom hororov, aj keď nie každému to asi sadne, keďže existuje viacero druhov takýchto spooky príbehov. A tí, čo to nemajú až tak radi ako aj ja, tak môžem povedať, že nemusia sa báť. Existujú o dosť nepríjemnejšie filmy.

plagát

Vyháňač diabla (1973) 

Ďalšia legenda, ktorú som si chcel doplniť, aj keď ako veľa krát spomínam, nie som na horory. Hlavne také kde sú duchovia alebo démoni, strašidelné ksichty (nie, sú hrošie veci ako dievča v tomto filme) a jump scares. To našťastie v tomto prípade nehrozí a trochu som to poznal aj z rôznych paródií. Napríklad z takého Scary Movie, takže občas som sa skôr zasmial ako znechutil. Aj keď chápem, že to nebolo účelom filmu. To je tým, že niektoré efekty z dnešného pohľadu skôr pôsobia komicky ako strašne. Avšak v prvom rade som sa k tomu odhodlal hlavne kvôli tohtoročnému duchovnému nástupcovi, kde hrá ešte pôvodná herečka vo veku 90 rokov. Čo je priam až neuveriteľné, že je stále tak čiperná a stále hrá vo filmoch. Každopádne beriem do úvahy, že je to 50 rokov starý film a že vtedy sa točili filmy inak ako dnes. Napriek tomu to pôsobí na svoju dobu dosť moderne tými rôznymi zábermi kamery a praktickými efektami. A má to celý čas skvelú temnú atmosféru, ktorú dobre dopĺňa dnes už legendárna skladba ako hudobný podklad. Vtedy bol exorcizmus originálnejší, ale ani dnes to nie je úplne bežná téma vo filmoch. Má to skvelú gradáciu deja, kedy sa stav ústredného dievčatka stále zhoršuje a predvádza dosť brutálne scény. Možno mi tam ešte chýbalo lezenie po strope. Film dobre pracuje s postavami a scenár všeobecne je dobre a pútavo napísaný. Hlavná hrdinka, matka Regan, je známa filmová herečka a má pocit, že sa jedná u jej dcéry len o psychickú poruchu. Má aj svoje služobníctvo a taktiež dej sleduje kňaza, ktorý má chorú matku a druhého, ktorý sa venuje vykopávkam v Iraku. Až ich osud zvedie dohromady, aby dievčaťu pomohli. Jediné čo mi možno trochu vadilo, je to, že vám film nedá odpoveď úplne na všetko. Napríklad ako sa dostala vykopávka z Iraku na schody uprostred LA v USA.  Takže ak to náhodou niekto nevidel rovnako ako ja, tak to môžem len a len odporučiť. Ide o dobrý a mrazivý creepy zážitok s celkom nečakanými vizuálnymi výjavmi. Tak snáď nebude duchovný nástupca z tohto roka robiť originálu hanbu.

plagát

Tajná invázia (2023) (seriál) 

Trailery na Secret Invasion všetkých zaujali, pretože nás lákali po prvýkrát po dlhej dobe na niečo trochu iné ako veľká časť zvyšku MCU. Mal to byť akýsi medzinárodný chaos vďaka invázii Skrullov na našu planétu, ktorí zabrali aj vrcholné politické funkcie. A to všetko len preto, že sa Nickovi Furymu nepodarilo pred 30 rokmi nájsť Skrullom ich nový domov, kde by sa skryli pred ich nepriateľmi z rasy Kree. A malo sa jednať o taký politický špionážny triler, kedy nikdy nevieš, kto je a kto nie je Skrull. Toto znie ako námet veľmi dobre a taký aj samotný komiks o tajnej invázii aj je. Ale takémuto veľkolepému eventu sa skôr hodí filmový formát ako seriálový. Druhá varianta by bola taká, že by to bol síce seriál, ale vo väčšom merítku. Pretože celosvetová invázia by vyzerala úplne inak. Ešte sa tam aj náročky spomína počet Skrullov na Zemi, ktorý činí 1 milión. Lenže kde je tých milión Skrullov? Celé je to tak príliš komorné, že stúpenci Gravika, ktorý neodpustil túto "zradu" Furymu, sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky pomaly. Skôr vyzerá táto rasa ako banda 30 amatérov a nie nebezpeční mimozemskí dobyvatelia. Čo z toho vyplýva? Že je to maximálne nevyužitý potenciál a ťažko uveriteľný dej. Páči sa mi, že konečne tu nešlo o záchranu celého vesmíru... aj keď len o záchranu planéty, čo tiež nie je výhra vzhľadom na tú očividnú komornosť. Mohli z toho spraviť dosť psychopatický zážitok, kedy fakt nevieš kto je kto. Ale toto tu je akcentované veľmi málo a vôbec v tom nie je taký nebezpečný chaos aký som si predstavoval. K jednému úmrtiu došlo úplne zbytočne a nešla z toho ani správna emócia. Celý príbeh má dosť skratkovitý scenár hlavne v prvej a posednej epizóde, čo už je taká klasika a zároveň škoda v MCU, že to takto teraz je. Napríklad sa niekto niečo dôležité dozvie a on na to nič; veľmi ľahko sa dá presvedčiť o pridaní sa na správnu stranu; rýchlo mení názory a v poslednej epizóde scenáristi ako vždy zistia, že to musia aj nejak ukončiť. Tak to narýchlo zbúchajú a je koniec. Tentoraz sa ani nesnažia všetky dejové linky ukončiť a opäť si to nechávajú na ďalší projekt. Nie že by to bola v tomto prípade tragédia, ale hlavný záporák bol ukončený bizarne rýchlo a jeho stúpenci sa zo základne len tak vyparili. Pomerne často dochádza k nelogickému chovaniu postáv a celkovo práca s nimi je nedotiahnutá. Najviac za to stál len Samuel L. Jackson a Ben Mendelsohn, ktorých vzájomná chémia bolo to najlepšie z celého seriálu. A išla z toho najsilnejšia emócia. Čo sa týka hudby, tak titulná skladba je skvelá a tá patrí k tým lepším veciam na seriáli. Intro seriálu s využitím AI bol dobrý nápad vzhľadom na to, že to významovo pasuje k téme deja. A ako také nadviazanie na predošlé udalosti to nie je zlé, len nie je spracované tak dobre. CGI je najviac použité našťastie až v závere, takže to mohlo dopadnúť aj tragickejšie. Čiže som sa na tie gumené efekty nemusel dívať príliš dlho, pretože v seriáloch sú tieto VFX vždy slabé. Takže to zhrniem tak, že síce sa Marvel po čase opäť pokúsil o trochu iný štýl s tým, že od 4. fázy je celé MCU viac variabilnejšie v žánroch a štýloch spracovania, len z nejakého dôvodu tá kvalita o niečo poklesla. Tak som zvedavý, kedy sa z tohto nešťastia konečne Disney vyhrabe a či vôbec. Od roku 2022 by sa akoby niečo pokazilo a zrejme za to môže ešte bývalé vedenie, takže sa snáď časom dostaneme k niečomu lepšiemu od nového vedenia na pár postoch. Napriek tomu mňa ešte záujem o Marvel neopustil, len mi trochu dochádza trpezlivosť.

plagát

Strašidelný dom (2023) 

Choroba Disneyho filmových prerábiek podľa všetkého stále pokračuje a nevedia sa jej zbaviť. A mňa to veľmi mrzí, pretože aj v tomto prípade som si predošlý film užil určite viac ako túto novú verziu. Áno, ani dielo s Eddiem Murphym nebol žiadny masterpiece a aj ten má tu na ČSFD biedne hodnotenie. Určite som si však užil ten príbeh aspoň trochu, pretože hostiteľ a duch domu si prešiel tragédiou a chcel svoju ženu oživiť a do toho to bolo aj celkom úsmevné a vtipné. Murphy prežíval svoju zlatú éru jeho kariéry a vyberal si ešte celkom dobré filmy. Ale tento Strašidelný dom nemá takmer žiadny dobrý nápad a aj keď má, tak ho nevie kvalitne predať. Bola to neskutočná nuda, kedy mi tie rádoby vtipy prišli veľmi trápne. Spooky momentov tam tiež bolo dosť málo. Viem, že to je horor pre deti, ale na dnešnú mládež by to vôbec nefungovalo. A príbeh celkovo je taký nudne odrecitovaný, plný samého klišé, že ma vôbec nezaujímalo čo sa hlavným postavám stane. Celé to bolo chladné, sterilné a bez emócie.  Ani žiadny background postáv ma nezaujal. Niežeby ho niektoré aj vôbec mali. A dosť často sa chovali nelogicky, film je postrihaný chaoticky a väčšinou nedáva zmysel. Pretože napríklad sa nastolili určité pravidlá a tie prestali fungovať akonáhle boli vo filme odprezentované. Vizuálne efekty boli na úrovni nejakých lacných brakov z Disney Channel. Proste tomu filmu chýba identita a duša. Aj keď duší vo filme bolo požehnane.  Takže pre mňa jasné nie a nemôžem to odporučiť nikomu. Je to len strata času. Nehovorím, že občas sa tam neobjaví nejaký fajn moment a občas som sa nepousmial. Ale bolo toho dosť málo a nefunguje to dokopy. Skončilo to celé v sivom priemere. Bohužiaľ.

plagát

Môj sused Totoro (1988) 

Ide zrejme o najviac ikonickú postavu z anime rozprávok japonského štúdia Ghibli. Mňa doteraz tieto rozprávky obchádzali, pretože vo všeobecnosti nesledujem anime takmer vôbec. Ale pokiaľ je niečo zaujímavé, tak nemám s tým problém, si to pozrieť. Ale zase odtiaľ, potiaľ, pretože Japonci vymýšľajú mnoho bizarností, ktoré mi nepadnú do vkusu. Zatiaľ som videl len Cestu do fantázie a to ešte ako dieťa. Pamätám si, keď som to dostal od rodičov ako darček k meninám na VHS kazete. Čiže zatiaľ to ešte prakticky nemám s čím porovnať. Ale Totoro ma neočaril až tak veľmi ako práve Cesta do fantázie. Toho filmu som sa aj bál, lebo keď sa rodičia hlavnej hrdinky zmenili na prasce ... vždy sa mi naježili chlpy na rukách :D Tu našťastie nič také creepy nebolo, aj keď som to tak trochu očakával. Príbehovo to prakticky nie je nič objavné a jedná sa o obyčajný rodinný film. Otec, profesor na univerzite, má dve dcéry a presťahujú sa do nového, ale trochu staršieho domu. Majú milých susedov, hlavne ich babičku. A mama má nejaký zdravotný problém (ktorý je vlastne neznámy), ale čoskoro by mala prísť domov. A dve sestry Satsuki a Mei riešia bežné detské radosti a starosti. Stále veria aj na legendy a rozprávky. A takto sa (zrejme vďaka vlastnej fantázii) stretnú s lesným duchom Totorom, ktorý je akési (pre dospelých neviditeľné) mačko-ježko-obrie niečo a má to menších súputníkov, deti... niečo :D Ťažko sa to opisuje, ale označili ich za lesných duchov.  A keď sa vyskytne v rodine problém, tak im Totoro vždy pomôže lebo sa spriatelili. Veľmi milý, rodinný, trochu fantazijný a občas aj komický či tragický príbeh s poučením pre deti o živote. Takže som veľmi spokojný a určite to môžem komukoľvek odporučiť ak má rád anime a chce niečo pre celú rodinu. Je to prekrásne animovaný film a to Japonci vždy vedeli na vysokej úrovni. Hudobne tiež príjemne podkreslený zážitok.

plagát

Oni naklonovali Tyrona (2023) 

No čo k tomu dodať. Síce je to ďalší divácky hit Netflixu, ale zároveň jeho klasická televízna produkcia, ktorá tej kino kvalite sa asi nikdy nevyrovná. Nehovoriac o tom, že táto údajne sci-fi komédia ničím neprekvapila. Príbeh takéhoto typu je natočený na viacero spôsobov a ide len o to, poňať to čo najnápaditejšie a rozumne. Tu však k tomu nedošlo.  Hlavný hrdina je gangster, ktorý predáva drogy v malom americkom mestečku. Keď však odchádza od miestneho pasáka (Jamie Foxx) domov, tak ho konkurenčný gang odstrelí. John sa však zobudí na druhý deň a na nič si nespomína, akoby nič a mal by byť podľa všetkého mŕtvy. No a príbeh postupne naberá spád a ústredná trojica (pripojí sa ešte miestna prostitútka, fanúšička detektívok) zisťuje, že v meste sa deje niečo zvláštne a musia to zastaviť. Mal som trochu Stranger Things vibe, ale samozrejme, že toto je natočené o dosť horšie. Síce sa píše, že film je komédia, ale na vtipné momenty až tak ten dej bohatý nie je. Občas som sa pousmial a tým to haslo. Zápletka je klišé, zároveň ako klišé bola aj natočená a tvorcovia sa nesnažili o nič svojské a originálne. Argumenty hlavného záporáka filmu mi nedávali zmysel. Nemal na svoje konanie dobre vysvetlené motivácie. Herecky to tiež žiadnym výkonom od nikoho nevyniká a nemám koho pochváliť ani skritizovať. Námet na príbeh nie je zlý, len to spracovanie nedopadlo najlepšie. Určite sa to celé dalo využiť oveľa lepšie. Jediné čo sa mi výnimočne páčilo, bol ten old school štýl v rámci áut a oblečenia hlavného tria. Ako z takých 70. rokov aj keď sa to odohráva v súčasnosti. Takže ako taká kultúrna vložka na jeden večer to nie je zlé, ale opäť sa nejedná o žiadny must watch. Škoda.

plagát

Žena v okne (2021) 

Žena v okne je pomerne slušným psycho trilerom, ktorý sa snaží vám aspoň trochu prejsť cez rozum. Nájdu sa stovky lepších filmov, kde je v tomto napríklad taký David Fincher majstrom svojho remesla. Napriek tomu nemôžem povedať, že je to vyslovene zlý film. Len sa tvorcovia možno málo snažili. Občas ma potešili dobrými psycho scénami, kedy ste nevedeli presne určiť, že či to je skutočné alebo výplod fantázie hlavnej hrdinky. Určite sa však dalo s tými halucináciami vyhrať viac a pripraviť premyslenejšie zvraty.  Taktiež mi padlo vhod pomerne známe a sympatické herecké obsadenie v podobe Amy Adams, Garyho Oldmana (sused, ktorí sa správa násilnícky), Julianne Moore (jeho ex, ktorá mu nedá pokoj) alebo Briana Tyree Henryho (detektív, ktorý to celé vyšetroval). Takéto trilery sadnú týmto hercom ako uliate. Samozrejme najvýraznejší výkon tu podáva Amy Adams ako detská psychologička, ktorá však trpí psychickou poruchou, keďže si prešla traumou a bojí sa vyjsť zo svojho bytu von. Zároveň zapíja lieky alkoholom, takže keď u susedov spozoruje niečo neobvyklé a neskôr sa to vyostrí, tak jej nikto neverí. Páči sa mi ako sa to postupne odkrýva aj keď niektoré zvraty boli predvídateľné. A skutočne aspoň trochu sa to snaží navodiť dojem, že si to hlavná hrdinka celé vymýšľa a skutočný vinník ma na konci trochu prekvapil, lebo som to tipoval na niekoho iného. Áno, dôjde k vražde a všetci sa tvária najprv, že o ničom nevedia, až nakoniec niektorí odkryjú svoje karty. Postavy sa však mohli chovať podozrivejšie, aby divák mohol upodozrievať viacerých a záver bol o to šokujúcejší. Každopádne ide o fajn žánrovú jednohubku na jeden večer, ktorá neurazí a je celkom príťažlivo natočená. Našťastie nebudete trpieť od nudy alebo že by bol film až prehnane hlúpy. Takže ho môžem smelo doporučiť, len ako ste postrehli, nič extra výnimočné zase od toho neočakávajte.

plagát

Lou (2022) 

V prípade filmu Lou budem asi naozaj veľmi stručný, pretože tu nie je nič, čo by som mohol vyzdvihnúť a ani sa nebudem veľmi vyhýbať spoilerom, pretože to celé dopadlo naozaj podpriemerne. Ďalší podpriemerný televízny triler od Netflixu, ktorý je z polovice naozaj nuda. Má to neoriginálne a klišoidne napísaný scenár, ktorý sa ani nesnaží byť niečím viac ako v skutočnosti je. Všetky postavy pôsobia sterilne a fádne, rovnako ako celý dej. Bývalá agentka CIA sa musela za mlada zblížiť s nejakým teroristom v rámci misie a splodila s ním dieťa. Avšak nebola pripravená byť matkou a tak ho dala na adopciu. Jej syn túto krivdu nezniesol. Stal sa vojakom, našiel si ženu a mal s ňou dcéru. Ale bol psychicky labilný, dopustil sa vojnových zločinov a ženu týral. Tak sa hlavná hrdinka Lou rozhodla vziať rodinu do bezpečia, ale bez toho, aby im prezradila, že je to svokra tej ženy a babka toho malého dievčatka. Syn sa vyhlásil za mŕtveho a keďže ani Lou to nezvládala, tak keď už nemala dôvod žiť a chrániť rodinu, chcela si vziať život. Ale jej syn sa rozhodol mstiť a dcéru uniesol. Ako to dopadlo? Syna zastrelili agenti CIA, Lou sa musela pred agentmi schovať a v utajení odišla na trajekte spolu s vnučkou a nevestou bez toho, aby o nej vedeli. Viac klišé to nemôže byť však? Tvorcovia sa pokúsili o nejakú rádoby survival pasáž v prírode, ale mnoho práce si s tým nedali. Potom sa pokúsili o 2 akčné scény, ktoré tiež vyšumeli kamsi do prázdna. Ako som už spomenul, tak film má sterilné postavy, prostredie, príbeh, akciu ... vlastne všetko. Takže tento film odporučiť nemôžem a je to len strata času. Nie je to úplný odpad, lebo určite sú aj horšie filmy (čo sa mi až nechce veriť), ale toto na viac ako 3 až 4/10 nemá.

plagát

Nič nás nerozdelí (2012) 

Hodnotenie u tohto filmu ma tak trochu aj prekvapuje, pretože som čakal skutočne srdcervúci filmový zážitok spôsobený ľudskou tragédiou. Ale aj napriek tomu, že ide o veľmi dobrý film, tak až tak brutálny nebol a ani emočne silný. Áno sú tam aj surové momenty, ale viem, že sa dalo ešte trochu pritlačiť. Rovnako aj emócie sa mohli žmýkať trochu viac. Takto to skončilo ako kvalitný filmový zážitok, len tvorcovia nevyužili potenciál na 100%. Príbeh ako taký je pomerne jednoduchý. Rodina sa vyberie na dovolenku do nejakého thajského rezortu a manžel v podaní skvelého Ewana McGgregora príde o prácu. Úlohy manželky sa zhostila sympatická Naomi Watts, ktorá je zhodou okolností povolaním doktorka. Mimochodom obaja ako rodičia troch detí podávajú veľmi sympatické herecké výkony. Medzi deckami som zbadal, že najstaršieho syna si zahral náš dnešný Spider-Man, Tom Holland a bola to údajne jeho prvá filmová úloha. Už tu sa dá vidieť, že pred kamerou sa vie predvádzať a ide mu to na jednotku. Každopádne sa obyčajná dovolenka zmení na horor a boj o holý život, keďže z ničoho nič sa na hotelový rezort vyrúti vlna tsunami (výstrahy pred takýmito katastrofami v tom čase neexistovali?). Tá rodinu rozdelí a nakoniec matka troch synov bojuje o život v nemocnici s najstarším Lucasom a myslia si, že otec a dvaja synovia sú mŕtvi. To ako sa rodina celý film hľadá a žena je na pokraji smrti v nemocnici je veľmi emotívne, dojemné a napínavé. V tomto film funguje veľmi dobre. Ale trpí na bežné problémy ako každý takýto katastrofický film. CGI efekty tej vlny tsunami a jej pôsobenie na ľudí, autá, budovy a stromy sú dosť nerealistické, ďalej sú tu občasné totálne náhodné momenty a aj to, že hrdinovia sú odolní ako Terminátor. Nehovoriac o tom zázračnom hollywoodskom happy-ende, ktorý mohol byť podaný tragickejšie, prirodzenejšie.  Každopádne môžem film odporučiť a vo svojom žánri ide o ten lepší film. Na druhej strane má tieto svoje klasické klišé problémy. Ale aspoň to nebola úplná strata času a ide o nadpriemerný zážitok.