Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Komédia
  • Akčný
  • Animovaný
  • Dráma
  • Dobrodružný

Recenzie (313)

plagát

Hry o život: Skúška ohňom (2013) 

Druhý diel Hier o život, je jasným príkladom toho, čo dokáže urobiť zmena režiséra akéhokoľvek snímku. Ku zmene k lepšiemu došlo prakticky všade, kde som prvý diel kritizoval. Konečne som sa bavil po celý čas a ani raz sa nenudil. Konečne bola samotná súťaž napínavá v tom, že kto prežije a akým rôznorodým nástrahám budú účastníci čeliť. Tie boli vymyslené nápadito, súboje s ostatnými bojovníkmi boli prehľadnejšie a celkovo si akcia polepšila. Konečne mali jednotlivé postavy dobre napísaný backstory, aj keď nie každý nejak komplexne. Ale aspoň vám prišli sympatické a mali dušu. Rovnako boli lepšie napísané aj ich vzájomné vzťahy, charaktery a začalo vám na nich záležať a majú jasné motivácie ich konania. Čo sa týka hereckých výkonov, tak opäť najviac zažiarila hlavná dvojica v podobe Katniss a Peetu (Jennifer Lawrence a Josh Hutcherson), ale rovnako bol skvelý ich kouč v podobe Woodyho Harrelsona. Taktiež potešili aj predstavitelia dalších súťažiacich, Sam Claflin a Jena Malone. A konečne sa výraznejšie predviedol aj Liam Hemsworth, ktorý je tretím v ústrednom ľúbostnom trojuholníku. Aj napriek tomu, že tých postáv bolo viac, tak každý dostal slušný priestor pre seba a nebolo to také anonymné ako naposledy. Dokonca vedeli tvorcovia v rámci príbehu aj konečne brnknúť na emočnú strunu a rozoznieť vo mne nejaký pocit. Všeobecne má pokračovanie lepšiu hudbu, lepšiu prácu s kamerou a krajšie zábery, lepšie CGI a pritlačilo sa aj na zábery prostredia, kostýmy a komparz je bohatší. Tým pádom všetko pôsobí živšie a prirodzenejšie. Nie tak komorne a sterilne ako predtým.  Príbeh sa síce trochu opakuje, ale ako som povedal, tvorcovia si napravili svoje renomé. Takto mala vyzerať aj jednotka. Menej sa dej sústredí na samotnú súťaž a viac na politické dianie v krajine. Po tom, čo hlavní hrdinovia zvíťazili, tak sa nimi obyvatelia inšpirovali a začala sa vzbura proti politickému systému. Očividne to celé smeruje k veľkému boju o slobodu. Len ten záver bol príliš narýchlo a nepáčilo sa mi, že to celé zaujímavé dianie a veľký zvrat prišli v posledných minútach a ešte k tomu off-screen. To je pre mňa asi najviac nepochopiteľné a hlúpe rozhodnutie filmárov. Iba že by to doplnili vo finále série. Takže ak sa niekomu nepáčil prvý film, tak mu radím, aby to nevzdal a minimálne si ešte ten druhý diel pozrel. Ten funguje vo všetkom lepšie a dokáže divákov viac osloviť. Tak snáď to finále príliš nedokazili, keď vidím tu na ČSFD, že je v modrých číslach.

plagát

Hry o život (2012) 

Netuším, čo sa stalo, keď točili tento prvý diel. Pretože viem, že sú Hunger Games populárna aj knižná a aj filmová séria, ktorú som doteraz ešte nevidel. Ale keďže onedlho je v kinách prequel, tak som si povedal, že si to takto postupne pozriem. Námet z kníh, ktorý je zasadený do sveta, kde sa po veľkej vlasteneckej vojne konajú ako "odplata" za vlastizradu hry na život a na smrť, znie veľmi dobre, atraktívne. Z každého kraja v tejto vymyslenej krajine (alebo fiktívnej verzie USA?) sa vyberie jedno dievča a jeden chlapec vo veku od 12 do 18 rokov a z 24 súťažiacich vyhrá len jeden. Čiže niečo ako kedysi gladiátori alebo ešte trochu ako koncentračné tábory, mi to príde. Keď si to takto prečítate, tak na papieri to znie veľmi dobre. Bohužiaľ, prvý film z tejto série vôbec nevyužil ten obrovský potenciál, ktorý to má. Ak je to takéto aj v knihách, tak asi to až tak dobré knihy nie sú. Skôr mi to však príde, že filmári neodviedli robotu na 100%, ale len na 50%. Celé podanie príbehu je veľmi mdlé a nudné, kde si nedali záležať na príbehu a jeho podaní, na postavách a vykreslení ich charakterov, vykreslení vzťahov medzi nimi, sile emócií ktoré by mali z daných momentov sálať... Dokonca ani s prostredím, kostýmami a ani CGI sa nejak výrazne nepohrali a neupustili uzdu umeleckej fantázii a celé to pôsobí tak komorne a sterilne. Taktiež sú akčné momenty až príliš agresívne postrihané a natočené, že sledujete nejaký rýchly súbojový bordel, ale nevidíte kto je kto a kde kto a koho udrel alebo zranil. Ako keby sa báli, že keď to ukážu priamo na kameru, tak by museli dať prístupnosť 15+ a hrozil by tak menší zárobok v kine. Herecky to je v prípade predstaviteľov hlavných hrdinov Katniss a Peeta (Jennifer Lawrence a Josh Hutcherson) celkom príjemné obsadenie a podali pre mňa sympatické výkony. Aj keď to nie je až taká veľká sláva. V tej dobe ešte veľa hereckých skúsenosti nemali, takže to beriem do úvahy. A potom ma už potešil jedine Woody Harrelson ako ich kouč a bývalý víťaz Hunger Games. Na tohto herca sa môžem vždy spoľahnúť a jemu takéto mierne vyšinuté postavy sedia. Hudobne sa mi páčil ten ústredný motív, ktorý slúžil ako komunikácia cez repro-vtákov (dobre si to pamätám?), ktorou Katniss komunikovala so súťažiacou, malým dievčatko Rue, z 11. kraja. Zvyšok motívov som už tak nevnímal a nezapamätal si ich.  Ak to mám zhrnúť, tak nemôžem povedať, že je to zlý sci-fi triler a že ma nezaujal. Len to asi nemôžem odporučiť nadšencom tohto žánru, keďže je film takto nudne a priemerne podaný. Som zvedavý na ďalšie pokračovania a tento rok v novembri na prequel, ale nedá sa povedať, že sa na to vyslovene teším, lebo by som klamal.

plagát

Unesený let (2023) (seriál) 

Úprimne nerozumiem niektorým tým miestnym recenziám, ktoré hovoria aké to bolo hlúpe, nelogické a vlastne úplne priemerný triler o únose lietadla. Ja na to hovorím len toľko, že títo ľudia sú pravdepodobne väčší odborníci na realistické vyobrazenie únosu lietadla, ako by som si myslel. A je škoda, že to s tvorcami seriálu nekonzultovali. Druhá možnosť je, že títo konkrétni diváci sledovali Hijack so štupľami v ušiach a klapkami na očiach, pretože vyčítajú nelogickosť momentov, ktoré seriál jasne vysvetľuje, že prečo sa deje to, čo sa deje. Naopak, osobne si myslím, že ide o úžasný seriál a dovolím si tvrdiť, že premakanejší a lepšie natočený nervydrásajúci triler na túto tému som ešte nevidel. Áno, určite má seriál nejaké tie muchy, ale tie silné emócie a napätie, ktoré do vás tepe od začiatku až do konca a tie zvraty sú výborne napísané. Práca s niektorými postavami nebola dotiahnutá do konca, ale budiž. Je to škoda. Pre mňa je najväčším záporom seriálu asi to, že koniec je na môj vkus príliš otvorený a množstvo dejových liniek seriál neukončil. Ak sa dočkáme odpovedí na dosť podstatné otázky v 2. sérii, tak budem len rád. Ale ak to ostane miniseriálom, ako to tvorcovia pôvodne zamýšľali, tak je to blbé takto ukončiť. Nebudem spoilerovať, len naznačím, že osud vzťahu hlavného hrdinu voči jednej osobe je neznámy. Dokonca aj osud záporákov, vzhľadom na to o akú nebezpečnú skupinu ide. Herec Idris Elba ako hlavný hrdina Sam Nelson je famózny a takéto role mu dokonale sedia. Hrá muža, ktorý "bojuje" o svoju rodinu a v práci je dobrým vyjednávateľom v rámci nákupov firiem a svoje schopnosti vyjednávať využíva počas celého seriálu na komunikáciu s únoscami. Taktiež musím pochváliť predstaviteľov všetkých zločincov v lietadle aj mimo neho, pretože tiež si to za ich výkony zaslúžia a to konkrétne Aimée Kelly, Neil Maskell a herca, ktorého meno som nenašiel, ale stvárnil holohlavého väzňa, ktorého prepustili. Technicky je Hijack skvelo natočený, či už z hľadiska kamery, scenáru, hudby a tak ďalej. Všetky tieto prvky veľmi dobre vykresľujú jednotlivé napínavé momenty a ako som už spomínal, aj jednotlivé dejové zvraty, ktoré sú prítomné až do konca. Jediné čo sa mi v technickej časti nepáčilo, bolo CGI okolo pristávania lietadla na dráhu na letisku a predtým jeho nízky prelet nad domami. Ale viem to tvorcom odpustiť vzhľadom na to, že zrejme šetrili na rozpočte. Takže tento seriál vrelo odporúčam všetkým milovníkom akčných trilerov. Hijack je príjemným prekvapivým počinom na službe Apple TV+, ktorá má na konte viacero zaujímavých zárezov vo svojej ponuke.

plagát

Blue Beetle (2023) 

No, bohužiaľ, ale táto komiksovka dopadla presne tak priemerne ako som aj na základe trailerov očakával. Po celý čas bolo z filmu cítiť, že bol pôvodne plánovaný ako len nejaká nízkorozpočtová blbina pre službu Max (u nás zatiaľ HBO Max). Preto sa veľmi neoplatí asi komentovať tú technickú stránku snímku. Tie mnohé CGI efekty boli očakávaným digibordelom ako vždy a ako sa od budgetovky dalo očakávať. Pôvodnej hudby je tu tiež pomenej a skôr sa tvorcovia spoliehali na popovú muziku, na ktorú si zakúpili práva. Inak je to natočené štandardne, kde sa nepokúšali o žiadne experimentovanie s niečím neobvyklým a skôr skĺzli do rutiny. Celkovo som mal z Blue Beetle miestami dojem ako keby sa pozerám na lacných Power Rangers z 90. rokov, hlavne vizuálnym spracovaním rôznych “sci-fi” technológii. A deväťdesiatkovo bol napísaný aj scenár. Príbeh je o chudobnej mexickej rodine (Jaime má iPhone za 1000$, ale inak sú to chudáci), ktorú chce vysťahovať šéfka veľkého technologického korporátu, Victoria Kordová (Susan Sarandon), a pracuje na modernej vojenskej technológii. A jej neteri, Jenny (Bruna Marquezine), sa to nepáči, pretože otec nikdy zbrane vyrábať nechcel a ľudom pomáhal ako superhrdina Blue Beetle. Ten sa však stratil a tak prevzala firmu teta, ktorá je čiernou ovcou rodiny. Ako to býva zvykom, tak sa k technológii omylom a nechcene dostane starší syn tejto rodiny, Jaime. Cieľ je jasný - poraziť pani Kordovú a ako bonus, získať srdce Jenny. Rovnako otrepane ako to znie, to bolo aj natočené, takže nič sa nedá robiť. Herecky je tu od všetkých podaný štandard. Vzťahy medzi postavami sa snažia kvalitne vybudovať a vložiť do toho emócie ako do mexickej telenovely. Avšak ono to na mňa vôbec nefunguje. Nehovoriac o tom, že vtipy strýka Rudyho sú dosť cringe. Čiže aspoň nepodarený humor to trochu okorenil, ale inak je to chladné ako psí čumák. Zomrie hlavnému hrdinovi otec? No a čo. Žiadna emócia. Romantika medzi Jaimem a Jenny? Tvorcovia sa snažili, ale build-up ich vzťahu absentuje. Ešte som nespomenul to niekoľkonásobné kopírovanie MCU filmov a keby len tých. Jaime hláškuje ako Spider-Man; oblek má ako mix Iron-Mana, Deadpoola a niečoho chrobákoidného; rozsekne autobus na dve polovice ako Doctor Strange v jeho druhej sólovke…. Proste to nie je svojské a originálne, bez vlastnej tváre. Teraz neviem, či odkukávali DC Comics od Marvelu alebo opačne. Takže keď to zhrniem, tak sa až tak veľmi nepotešia fanúšikovia DC, komiksov, akčných sci-fi a ani komédie. O stratu času nejde, len si to pozriete raz a stačí.

plagát

V zajatí démonov 3: Prinútil ma k tomu Diabol (2021) 

Tretí diel V zajatí démonov je prvý, ktorý mám v rámci hodnotenia na hrane. Nakoniec som sa priklonil k jednej hviezde navyše. Avšak cítiť, že toto opäť nemal pod palcom James Wan. Netuším, prečo došlo k tomuto rozhodnutiu, ale bola to chyba a v tejto sérii sa to potvrdzuje hneď niekoľkokrát. Áno, zábery kamerou sú stále na takej vysokej úrovni ako od začiatku a vedia navodiť spolu s hudbou veľmi nepríjemnú a desivú atmosféru. To je ten hlavný a výrazný prvok v tejto sérii, ktorý je už prakticky ikonický. Pretože väčšinou sa tieto filmy snažia skôr o tú ťaživú náladu ako o vyslovene strašenie, kde na teba vyskočí nejaká mátoha. Tretie pokračovanie to zvláda pomerne na úrovni. Aj lore okolo aktuálneho prípadu manželov Warrenových je opäť vyobrazený a podaný na úrovni. Napriek mnohým fantasy prvkom odtrhnutých od reality je hrozba prekvapivo prirodzená, čo je celkom príjemná zmena oproti predošlým démonom, duchom a tak ďalej. Nehovorím, že aj tu nie sú nejaké nelogickosti alebo situácie pritiahnuté za vlasy hlavne kvôli väčšej dramatizácií deja, aby to vyznelo divácky atraktívnejšie. Ale nevybočuje to nijak z už zaužívaných pravidiel série. Aj tie rôzne desivé CGI efekty stáli za to a posunuli ich na vyššiu úroveň a vidieť, že zrejme do toho investovali ešte vyšší rozpočet. Takže technicky nemám tretiemu V zajatí démonov čo vytknúť a skôr môžem tvorcov pochváliť. Herecky znova excelujú Vera Farmiga a Patrick Wilson, len scenár počíta s tým, že stvárňujú manželov Warrenových už v ich trochu vyššom veku okolo 55 rokov. Čo je ťažko uveriteľné, keďže ich hereckí predstavitelia sú nie len že mladší o 7 rokov, ale Warrenovci vyzerali na svoj vek oveľa staršie ako v skutočnosti boli. Takže to mi tak trochu nesedelo a prišlo divné. Zvyšok hereckého ansáblu už nijak výrazne nepotešil a ide skôr o takých štandard. Aj keď musím vypichnúť Johna Nobleho, ktorý mi je povedomý hneď z niekoľkých starších filmov a vždy to vedel spestriť a aj tu mal svoju chvíľku zažiariť. Každopádne príbeh o tom, že nejaká satanistka na diaľku prekliala ústredných členov rodiny v tomto filme, nie je už podaný tak dobre ako v predošlých dieloch série. A práve preto tu chýbal ten James Wan a je to trochu slabšie ako by som si želal. Neviem popísať, že čo konkrétne mi nesadlo, ale chýbala tomu šťava. Tak či tak nemám problém V zajatí démonov 3 odporučiť či už milovníkom hororov alebo fanúšikom tejto série, len to už nie je tak dobre namiešaný kokteil ako býval predtým.

plagát

Annabelle 3: Návrat (2019) 

Čakal by som, že keď sa príbeh týka manželov Warrenových, tak že to bude jeden z tých lepších kúskov v Conjuring sérii a ono prdlajs. Už niekoľkýkrát sa mi potvrdzuje, že pokiaľ za filmom nestojí samotný James Wan, tak to nikdy nebude tak dobré, ako keď sa na režisérsku stoličku posadí niekto iný. Bohužiaľ. A aj atmosféra je hneď menej creepy a nepríjemná. Na to, že je to horor, tak sa dokopy nič neobyčajne vypäté nestane a netŕpol som, že kedy sa čo pokazí. Nehovoriac o tom neprirodzene rýchlom konci, kde si so zlom hravo poradili dve teenegerky a jedno dieťa. Aj napriek tomu, že boli v značnom oslabení oproti všetkým tým temným silám. A nie len to; niektorí enemáci boli až príliš pritiahnutí za vlasy, kde som mal trochu pocit, že už film trochu skĺzava do fantasy žánru. Ale nelogickostí tu je určite viac, kedy mi bolo skôr až trochu do smiechu. Z ústredného tria som poznal len jednu herečku, ktorá niekde už hrala, len netuším, čo to bolo. Ale aj keď je herecké obsadenie prevažne neznáme, tak hlavné hrdinky to herectvo majú bohužiaľ stále v plienkach a nikto nepredvádza nejaké extra kvalitné výkony. S výnimkou Very Farmigy a Patricka Wilsona, ale tí sú v tomto dieli naozaj len na skok na začiatku a na konci. Charaktery hlavných postáv sú aj na štandardy tejto série dosť slabé, čiže práca s postavami tu nie je takmer žiadna. Nijak to nevyniká z priemeru. Hudobne to nie je zlé a rovnako aj práca s kamerou je našťastie na úrovni a tú musím pochváliť. Čiže aspoň v niečom ostáva kvalita zachovaná. Keby som to mal zhrnúť, tak fanúšikom série samozrejme odporúčam aj túto tretiu Annabelle. Fanúšikom hororu už tak veľmi nie. Snáď si zážitok vynahradím tretím Conjuringom.

plagát

Priatelia z dovolenky (2021) 

Vacation Friends je typická komédia v štýle deväťdesiatkových klišé a maximálne nultých rokov, pretože takýto koncept príbehov bol vtedy pomerne populárny. Je trochu na škodu, že sa to tvorcovia ani nesnažili nejak ozvláštniť alebo natočiť nejakým novým poňatím. Ide o to, že afroamerický pár šiel na dovolenku do Mexika. Manžel je riaditeľ stavebnej firmy a je slušne vychovaný, taký psí čumák, ktorý má problém sa uvoľniť. Jeho žena až tak nie, aj keď tiež je zásadová. No a stretnú tam ich protipóly, partnerov pre ktorých je život bezstarostný a užívajú si najviac ako sa len dá. Hlavní hrdinovia ich majú za čudákov, ale strávia v ich spoločnosti celú dovolenku z ktorej si máločo pamätajú a tento pár, kde mimochodom partnera hrá John Cena, ich považujú za najlepších priateľov. Potom sa polroka nevidia, ale afroamerický pár chystá veľkú rodinnú svadbu, kde samozrejme týchto ich priatelia na život a na smrť prídu bez pozvania. A tam sa odohrávajú také tie klišé, že svokrovi sa Marcus (Lil Rel Howery) nepáči ako jeho nastávajúci zať, ale s Ronom (John Cena) si naopak veľmi dobre rozumie aj keď sa chová ako blázon. Potom si Marcus nerozumie ani s bratom nevesty Gabeom, ktorého hrá pre mňa dobrý komediálny herec Andrew Bachelor a tak ďalej. Z celého hereckého obsadenia ani nemám nikoho, koho by som mohol nejak výnimočne vyzdvihnúť až na Johna Cenu a predstaviteľku jeho priateľky Kyle, Meredith Hagner, pretože oni ten extravagantný pár stvárnili perfektne a hlavne Cena je ako bývalý boxer aj príjemný komediálny herec, ktorý má veľký talent na stvárnenie takejto bizarnej postavičky.  A aj napriek tomu, že som bol v tomto filme často svedkom nejakých otrepaných komediálnych momentov, aj tak som si Vacation Friends veľmi užil a bola to príjemná jednohubka na spestrenie jedného večera. Určite si dám aj pokračovanie, ktoré bude mať premiéru na Disney+ už o pár dní. Takže za mňa to je fajn "podívaná" a myslím, že fanúšikovia bláznivých amerických komédií by nemuseli byť vôbec sklamaní.

plagát

Rachel Stoneová: Sázka na Srdce (2023) 

Všetky filmy od Netflixu alebo aspoň väčšina, znie na papieri vždy veľmi sympaticky. A aj toto s popisom, ktorý pôsobil ako ženská verzia Jamesa Bonda, ma veľmi zaujalo. Len výsledok už nie je až tak veľkolepý a kvalitný aký by mohol byť. Ten potenciál to skutočne malo. Nakoniec som sa dočkal, vďaka podobnosti spočívajúcej v umelej inteligencii, takého chudobnejšieho bratranca tohtoročného siedmeho Mission Impossible.  Príbeh je jednoduchý. Hlavná hrdinka Rachel Stoneová (Gal Gadot) pracuje pre prísne tajnú organizáciu Charta, ktorej pomáha pri ich operáciách umelá inteligencia zvaná Srdce. S tým, že krycie mená agentov tvoria názvy žolíkových kariet. Čo mi príde ako dobre zvolená a atraktívna tématika. No a ich účel je zasiahnuť tam, kde iní zlyhali a preto sa aj vydáva za novicku v britskej MI6, ktorá ide po hackerke, ktorá chce ukradnúť Srdce, aby sa pomstila. Klasika. Herecky mi najviac sympatická prišla rozhodne Gal Gadot. Neviem, ale vyžaruje z nej dobrá charizma počas jej hereckého prejavu. Rovnako ma potešil aj Matthias Schweighöfer, ale už mi príde taký obohraný v tom význame, že Netflix si ho dosadzuje takmer všade v rámci ich tvorby. Ale stále má svoj prijemný a jemne humorný prejav. A síce majú vedľajšie úlohy pomerne známe mená ako Jamie Dornan, BD Wong, Glenn Close a tak podobne, ich výkon je buď zabudnuteľný alebo nevýrazný aj napriek väčšiemu priestoru na obrazovke. Motivácie postáv a ich backstory sú načrtnuté dobre, aj keď nie vždy je dobré, aby ti svoj origin každý len prerozprával ako svoj osobný príbeh a lepšie by bolo ho len ukázať. Ale akčné krimi trilery toto nikdy nemali poňaté nejak komplexne. Aj v tomto mi to pripomínalo spomenuté dobrodružstvo Ethana Hunta. Napriek tomu si postavy moje sympatie získať vedeli pomerne rýchlo a prišli mi zaujímavé. Samotné akčné scény, kde hrdinovia využívajú kombináciu AR technológie a zároveň AI sú podľa mňa veľmi pekne a sympaticky natočené, až mi pripomínali videohru. V spojitosti s tým umelým a škaredým CGI pri lietaní cez hory, výbuchu islandskej univerzity alebo naháňačke na motorkách mi to dojem mierne kazilo. Avšak v konečnom dôsledku sa mi zábery kamier aj tak páčili. Bojové choreografie pri bitkách typu telo na telo už tak pekne herci nacvičené nemali a niekto to očividne odflákol, keď to nacvičoval s nimi. Celkovo by vo filme mohlo byť viac akcie a vysvetľovanie pomocou obrazu a nie dialógov. Ale budiž. Takže Heart of Stone je za mňa veľmi slušný akčný projekt od Netflixu, ktorý síce nevidím na univerzum ako by to chceli tvorcovia, ale ako akčná trilógia by to mohlo skončiť. Neostáva mi nič iné, len počkať na oficiálne stanovisko Netflixu, či dajú pokračovaniu zelenú alebo pôjde divácky o prúser. A myslím, že milovníkov B-kových akčňákov to poteší.

plagát

Gran Turismo (2023) 

Neviem, či Neill Blomkamp chcel mať takýto zárez vo svojej kinematografii, pretože v porovnaní s District 9 je Gran Turismo ničím výnimočná pretekárska dráma. Aspoň do prvej polovice určite. Ale potom prichádza zlom, kedy sa stane vážna a tragická havária a film zrazu dostane druhý dych a odlišný náboj. A musím povedať, že ma aj trochu dojal, respektíve brnkol na citlivú strunu. Pôvodne som od toho nič nečakal, pretože aj trailery pôsobili na mňa príliš obyčajne a tak, že to oľutujem. Bol som sklamaný, že sa tvorcovia nesnažili o príbeh vo svete hry Gran Turismo, ale zvolili adaptáciu skutočného príbehu o hráčovi hry GT, ktorý sa stal profesionálnym pretekárom. Nakoniec som však veľmi rád, že som si to nenechal ujsť. Najviac oceňujem herecký výkon Davida Harboura, pretože ten chlap ma asi nedokáže sklamať v žiadnom filme. Respektíve aj keby bol film akýmkoľvek sklamaním, tak by Harbour zostal jediným pozitívom filmu. Rola pretekárskeho kouča mu sadla ako uliata. A potešil aj výkon hlavného hrdinu a jeho otca a ich vzájomný vzťah. Rovnako ako chémia medzi Jannom a jeho trénerom. Naopak Orlando Bloom nejak nemal čo hrať a išiel si druhé husle ako manažér z Nissanu, čo je škoda.  Trochu ma zamrzel aj výber hudby, pretože až príliš často sa spoliehali na popové hity ako na pôvodnú hudbu určenú pre tento film. Ale aspoň to využili vo filme a našli pre ne opodstatnenie. A zábery na autá počas pretekov to má tiež luxusné a dodávajú dobrý pocit z jazdy. Len tie CGI momenty boli za mňa úplne zbytočné a mohli sa zaobísť aj bez nich. Takže Gran Tursimo môžem odporučiť či už fanúšikom videohernej série, ale aj nadšencom akýchkoľvek pretekárskych filmov a športových drám. Oplatí sa ísť na to do kina.

plagát

Kliatba kvíliacej ženy (2019) 

Podľa aktuálnych správ film údajne nie je prepojený so sériou Conjuring. A musím uznať, že technicky to na 99% aj je pravda. Až na to, že sa tam ukáže kňaz z Annabelle a aj spomenie jeho skúsenosť s touto bábikou. Tam však akékoľvek prepojenie zároveň aj končí, takže to je to 1% :D Každopádne to síce opäť nie je tak dobré ako hlavná séria, ale určite som sa bavil o trochu viac ako pri Mníške. Čiže sa to dá dať na roveň s prvým dielom Annabelle. Sem-tam som sa naozaj naplašil, takže v tomto má film určite svoje kvality, ktoré tvorcom nemôžem uprieť. Rovnako ako vizuál, ktorý je pôsobivý a na úrovni a naozaj ide o krásne natočený film. Príbeh samotný je typické hororové klišé, ktoré ani nie je nejak neobvykle spracované. Hlavná hrdinka pracuje na sociálke, kde sa rieši starostlivosť o deti. A aj zosnulý manžel pracoval ako policajt. Ale deti hlavnej hrdinky ohrozuje mýtická bytosť, La Llorona, ktorej lore mi príde celkom sympatický. Nie je to však nič extra oproti iným bytostiam v tejto filmovej sérii.  Herecké výkony tiež nemôžem nejak extra vyzdvihnúť, pretože nikto ma výnimočne nepotešil a ani nesklamal a držia sa v rovine priemeru. Vzťah si k ich stvárneným postavám tiež nemáte ako vytvoriť. Dej má ako vždy zopár logických nepresností a zameriava sa skôr na strašenie ako dobrú mrazivú atmosféru. Čo ja na hororoch nemám rád a viac ocením práve skôr napätie a nepríjemný pocit ako jump scares. To je veľmi lacná a prvoplánová forma strašenia v hororoch. Hudobne to je opäť celkom zaujímavé a aspoň muzikálne to vie navodiť nejaký nepríjemný pocit.  Takže túto kvíliacu pani môžem odporučiť ako takú malú jednohubku, len nič extra od toho nečakajte. Čaká vás nanajvýš jemne nadpriemerný mrazivý zážitok, na ktorý za krátky čas aj zabudnete.