JimWalker007

Film sa dá dokonca pozrieť aj druhý krát... Prit toľkých postavách a komplikovane rozohratom deji sa človek až tak nenudí. Douglas čím dalej, tým viac pripomína svojho otca, Kim má stále svoj zrelý šarm... Kvalitné obsadenie doplňa buldog Kiefer a šarmatná Eva Longoria. Záverečná prestrelka na schodoch mi pripomínala scény z hry Half-Life 1, scénaristom asi došla inšpirácia. Film je ďalšia varianta na starú tému, ale fanúšik starších kriminálnych a konšpiračných thrillerov by nemal byť veľmi sklamaný...

Tak toto šialenstvo som videl pred rokmi..a dodnes ma z neho mrazí.... Ak si zahráte ruskú ruletu s jedným nábojom v komore, tak máte pomerne slušné šance to prežiť. Títo blázni toto robili sústavne celé týždne, v sku...venom mraze Arktídy. Nikdy! Dolámať si zamrznutý spací vak, aby sa vôbec dalo do neho vliezť, tak to je už sila... A ten prechod na lyžiach cez praskajúce ľadové kryhy, kde po páde do ľadovej vody sa zohrejete iba v pekle... Žiadny podporný tím s vyhrievanými kontajnermi, horúcim čajíkom a thajskou masérkou... Neviem, na čom tí protagonisti fičali, ale určite ich žiadna poisťovňa nezazmluvnila...

Fascinujúco pochmúrny film okorenený čiernym humorom. Berezin je v podstate od začiatku filmu Dead Man rovnako ako Johnny Depp. Ide len o to, či zo svojho konca niečo vyťaží pre svoju rodinu. Studené, neľútostné Rusko je na počudovanie uveriteľne zobrazené. Scéna s plutóniom v závere ma dorazila. Ani Rusi nevydržia všetko...

V mladosti som s bázňou obdivoval ilustrácie Franka Frazettu, predsa to bol len iný level ako komiksy v časopise ABC, a tie už mali svoj ohlas. Preto nemôžem dať menej ako tri hviezdy, Tento film je poctou tej temnej fantasy atmosfére, ktorá dýchala z jeho malieb. Scénár je slabý ,miestami detinský – kto už mohol vedieť o ľade viac ako vikignovia – a Urban je asi lepší bojovník ako herec. Na druhej strane – svetelné filtre, krvavé detaily, výtvarná stránka filmu má svoje čaro, vyhladnutí conanisti si určite vychutnajú túto jednohubku.

Ja blbec som počkal, kým si polovička ľahne, zhasol som svetlá a vložil videokazetu do prehrávača. Začal Kruh. Zasa nejaká stupídna vyvražďovačka pre tínedžerov, hovorím si po piatich minútach. Potom som odrazu uvidel TEN znepokojujúci, mraziaci film vo filme a začal som byť nervózny. Ocitol som sa v pasci Kruhu... Po skončení filmu som trielil tmavým bytom do postele a dobrovoľne som sa pritúlil k spiacej manželke. Vydýchol som si až keď uplynulo sedem dní..

Nechcem opakovať slová, ktoré tomuto dielu venovali ostatní užívatelia. Takže len vlastná skúsenosť - na tento film som išel nachladnutý, sebecky mi bolo jedno, že sa to nepatrí. Chcel som ho vidieť, hoci som kýchal a strašne mi tieklo z nosa. Potom zhasli svetlá...a ocitol som sa na výsadkovom člne na studenom pobreží Normadie. Vzduch i telá vojakov začali rezať milióny guliek a mne sa odrazu na polhodinu zastavili hlieny. A potom prišla scéna s bodákom pomaly sa zabárajúcim do hrudníka. Pššššt..tíško..ešte teraz počujem, ako mi bije srdce...

Prcek Bink je len nástrojom, štetcom, ktorým perfektný Joe Mantegna vyčaroval slzy smiechu v mojich očiach, keď som sa na tomto filme zvíjal od smiechu v kine prvý krát. Spoločnosť mu robia dvaja podarení nahrávači. Scénu s gorilou - kým sa ešte nestala hviezdou v slovenskej politike - si vždy rád pozriem, a počas hluchých miest je vždy čas zbehnúť do chladničky pre pivo. A keď budú horieť nohavice v rozkroku tým, čo tento film považujú za odpad - rád ho uhasím. Od Binka ruky preč! A choďte sa radšej smiať na filmoch Larsa Von Triera...

Film, ktorý vnímavého človeka pohltí rovnako ako pradávny labyrint vťahuje do svojich útrob dvanásťročné dievčatko. Znepokojujúca, fantastická mágia tajomného sveta je brilantne premiešaná s drsnou, krvavou realitou občianskej vojny v Španielsku. Stačí pridať štipku diváckej predstavivosti a potom si už len naplno vychutnávať zrakom, sluchom a srdcom tento omamný koktail. Čerešničkou či olivou v nápoji je výtvarná stránka filmu, masky a kostýmy. Tento film nie je o diablovej chrbtici, ale o spálených anjelských krídlach... Smutná rozprávka, čo nie je pre deti.

Fíha, taký prudký prechod z predvídateľnej nudy do napínavého thrilleru ma prekvapil. Alba krásna ako klasická maľba, ale od začiatku som neveril jej herectvu, ani nevinnosti jej postavy. Potom to rozpumpuje skvelá Lena Olin, ktorá šokujúco zabojuje o život svojho rozpitvaného syna a zároveň sa vykúpi z hriechov minulosti. Napadlo ma niekoľko scén, ktoré mohli filmu pridať na bodoch a mohli byť namiesto záberov behajúceho Haydena. Napríklad by sa mohla hodiť samovražda anesteziológa, ktorý sa vyhol operácii, drsný zápas o striekačku s otlačkami prstov atd. Keby sa tvorcovia so svojím krátkym dielom viac pohrali, mohol to byť skutočne skvelý film...

Na depresiu, ktorú prináša vedomie nevyhnutného konca, odporúča Allen tri lieky: vášnivé milovanie, umeleckú tvorbu a čarovný Paríž. A najlepšie v trojkombinácii. Spomenuté veci si Woody užíval v reálnom živote a rovnako si ich vychutnáva hrdina jeho filmu v podaní Owena Wilsona. Ten sa snaží imitovať zmätených neurotikov, ktorých Allen stvárnil vo svojich starších filmoch. Gilovi vo Wilsonovom podaní je dopriaty sen mnohých intelektuálov a umelcov – aspoň na pár chvíľ zažiť bohémsku atmosféru Paríža dvadsiatich rokov v spoločnosti ľudí, ktorých diela sú už dnes klasikou. Šľahačkou na torte pre mužských gurmánov sú pôvabné americké i francúzske herečky: Rachel McAdams, Marion Cotillard, Léa Seydoux či Carla Bruni /o jej účasti som sa dozvedel až z titulkov/. Kto vie oceniť krásu žien a čaro mesta na Seine, určite nebude sklamaný.