Avathar

Film je inteligentne napísaný a vynikajúco obsadený. Melissa McCarthy by mala dostávať viac podobných dramatických úloh, pretože je fantastická. O nič menej skvelý je aj Richard E. Grant. Jedinou menšou slabinou tak možno ostáva až príliš konzervatívna réžia, ktorá sa mohla predsa len trochu odviazať a dať príbehu svojský štýl (podobne ako to dokázali napr. American Animals či Ja, Tonya). Aj napriek tomu slušný nadpriemer.

Mnou očakávaný remake hororu Suspiria, o ktorý sa postaral talentovaný Luca Guadagnino, sa do slovenských kín napokon nedostal, čo je ohromná škoda. Jeho verzia totiž patrí k najzaujímavejším hororom posledného obdobia. Dakota Johnson je fantastická, Tilda Swinton si kradne film pre seba a Mia Goth opäť potvrdzuje svoj talent. Tvorcovia pridali pôvodnej jednoduchej historke na hĺbke a v ich filme tak zaznejú mnohé pozoruhodné myšlienky o zneužití moci, ženskosti, materstve a národnej vine či výčitkách svedomia. Zasadenie do rozdeleného Berlína uprostred turbulentného roka 1977 tiež iste nie je náhodné. Suspiria je skrátka film, o ktorom sa dá veľmi dlho diskutovať. Postaví sa film s odstupom času medzi najlepšie diela Kubricka či Lyncha? Neviem, ale nečudoval by som sa.

Talentovaná Florence Pugh si pripisuje ďalší úspech.. Stvárnila ľavicovo zmýšľajúcu herečku Charlie, ktorú do svojich radov naverbuje izraelská tajná služba. Tá od nej chce, aby im pomohla s pátraním po nebezpečnom teroristovi. Seriálu nechýba poriadna porcia napätia, výborné dialógy a kvalitné aj komplexné postavy. Nie je to však len pôvabná Pugh, kto podáva fantastický výkon. Výborní sú aj Michael Shannon a Alexander Skarsgård. Okrem samotného thrillerového príbehu ti režisér Chan-wook Park dá možnosť nazrieť na komplikovaný palestínsko-izraelský konflikt, v ktorom by sme márne hľadali vyslovene dobré či vyslovene zlé postavy.

Režisérka Kelly Reichardt patrí k pozoruhodným zjavom súčasného amerického nezávislého filmu. Po tom, čo som si so záujmom pozrel jej film Stará radosť, som dal šancu aj jej ďalšiemu dielu, netradičnej dráme Wendy a Lucy. A urobil som dobre, pretože ma čakal nečakane silný a pôsobivý zážitok. Jednoduchosť celého príbehu je tu prednosťou a film je mimoriadne emocionálnym zážitkom o existenčnej tiesni, ako aj odvrátenou stránkou „absolútnej slobody“. Michelle Williams navyše v hlavnej úlohe predvádza famózny výkon.

Režisérke Desiree Akhavan sa podarilo neľahkú tému uchopiť veľmi citlivo a účinne. Je pravdou, že nám neposkytuje tak emocionálne vypätý pohľad, ako si možno námet pýtal (je isté, že pobyt v podobných táboroch musel byť omnoho väčší teror), ale napriek tomu je snímka funkčná a má sympatické postavy. Navyše Chloë Grace Moretz predvádza veľmi silný a uveriteľný výkon. Dokonca mám dojem, že ide o najlepší výkon v jej doterajšej kariére. A hlavne ma celý čas poriadne mrazilo už len z faktu, že podobné zariadenia skutočne existovali a niekde ešte stále existujú.

Post-apokalyptických filmov máme celkom dosť, avšak pozoruhodná dráma The Survivalist sa jednoznačne radí medzi to najlepšie, čo v tomto sub-žánri vzniklo. Je to pomalá, atmosferická a emocionálna dráma, v ktorej sa veľa nehovorí a ktorá vykresľuje post-apokalyptický svet pomerne drsne a naturalisticky. Spomenúť tiež treba špičkové herecké výkony ústrednej trojice v zložení Martin McCann, Olwen Fouéré a Mia Goth. Režisér Stephen Fingleton debutoval veľmi sebaisto, takže bude určite zaujímavé sledovať jeho ďalšie projekty.

Biografická dráma At Eternity's Gate, ktorá rozpráva o živote slávneho maliara Vincenta van Gogha, nie je úplne tradičným životopisom (čo sa však dalo očakávať od tvorcu, akým je Julian Schnabel). Oveľa viac, než na klasicky vystavanom a konvenčnom príbehu, stavia na atmosfére, meditatívnej až lyrickej nálade a podnetnom scenári a dialógoch (osobne ma najviac zaujal rozhovor s kňazom v podaní Madsa Mikkelsena). Willem Dafoe v hlavnej úlohe podáva maximálne sústredený výkon a právom si zaň odniesol nomináciu na Oscara. At Eternity's Gate je fascinujúcim ponorom do mysle trápeného umelca, ktorý zápasí s vnútornými démonmi aj nepochopením verejnosti. Silný film.

Režisér Joe Swanberg je pomerne výrazným tvorcom na poli amerického nezávislého filmu. Jeho snímky spadajú do tzv. „mumblecore“ subžánru a vyznačujú sa improvizáciou, malým dôrazom na dramatický oblúk a zameraním na vzťahy mladých ľudí okolo tridsiatky. Drinking Buddies spĺňa všetky tieto body a rozpráva o niekoľkých priateľoch, ktorí pracujú pivovare.Každý deň si spolu vyjdú na pivko a klábosia o živote. Swanbergov film je príjemným a pohodovým zážitkom plným ľahkej romantiky a sympatických postáv v podaní výborných hercov (Olivia Wilde, Jake Johnson, Anna Kendrick a Ron Livingston). Sympatický nezávislák.

David Lowery doručil krásne nostalgickú a pohodovú kriminálku, ktorá ma dostala skvelými postavami, ako aj parádnou chémiou medzi Redfordom a Spacek. Žiadny nadupadný akčný thriller to nie je, rozprávanie je naopak príjemne pomalé a filmu by sa skôr hodila škatuľka „feel good kriminálky“. Ja som si ju užil náramne.

Režisér Panos Cosmatos mi minulý rok vyrazil dych svojím atmosférickým hororom Mandy, takže som bol logicky zvedavý na jeho debut. A rozhodne som nebol sklamaný. Treba však povedať, že pokiaľ vám Mandy pripadal ako bizarný, halucinogénny a pomalý horor, tak Beyond the Black Rainbow ide v tomto ešte ďalej. Cosmatos aj tentokrát rozpráva hlavne omračujúcim vizuálom a atmosférou. Miestami sa film skutočne blíži (ako tu už niekto spomenul) skôr video-artunež „klasickému“ filmu. Hypnotické, atmosférické, znepokojivé a nevšedné. A rozhodne nie pre každého.