Avathar

Dobrý nápad, ale škoda, že to nedostal do rúk odvážnejší režisér s originálnejšou víziou. Takto len slušné remeslo. Ale aj to niekedy stačí. Takže v konečnom dôsledku odporúčam.

Čakal som niečo svieže, drzé, nekorektné a zábavné. A skoro nič z toho sa nekonalo. Namiesto toho som bol nútený sledovať väčšinou nefunkčný humor, otravné detské kvíkanie, blbé sentimentálne scény a drbnuté pesničky. Ani slušné zombie masky a božská Lupita, pre ktorú mám veľkú slabosť, to nedokázali zachrániť. Večná škoda.

Mohol by som dať 1 hviezdu za tú bez preháňania nádhernú vizuálnu stránku, ale nedám ju. Nový Leví kráľ je obyčajná kópia, ktorá robí všetko horšie, prípadne rovno nefunkčne. Veď fanúšikovia majú originál v malíčku, tak načo budovať vzťahy a hodnoverné emócie? Vyslovene otravný produkt, ktorý mi je odporný a vôbec na mňa nefunguje v žiadnom ohľade. Fotorealistický prístup navyše spoľahlivo zabíja všetok humor, emócie a celý film tak v konečnom dôsledku pôsobí len ako mŕtvolná prázdna schránka. Pretože presne tým aj je. Manifest hollywoodskej lenivosti, neoriginality, sterlity a nulovej invencie. Tomuto mám tlieskať? Toto mám hodnotiť pozitívne? Tento film vôbec nepotreboval režiséra, zvládol by ho dať dokopy akýkoľvek automat. A to je to posledné, čo od dobrých filmov očakávam.

Občas sa stane, že natrafíte na film, o ktorom ste doteraz nemali ani tušenia a dostanete poriadne silný zážitok. Mne sa to stalo práve s The Falling, ktorý v našich končinách pravdepodobne veľa ľudí nevidelo. Je to veľmi zvláštny film, ktorý si žiada pokoj, čistú myseľ a ochotu premýšľať. Viacerí diváci budú iste zmätení a nebudú vedieť, o čom mal celý film vlastne byť. Do istej miery si na túto otázku bude musieť odpovedať každý divák sám. Ide o atmosférický, herecky fantastický (Maisie Williams, Florence Pugh) kúsok, ktorý zobrazuje dospievanie z temnejšej stránky a ktorý rozhodne uviazne v pamäti. Silné.

Pozoruhodný slovenský dokumentárny film Comeback od Mira Rema sleduje dvoch väzňov, ktorí sa po dlhých rokoch väzenia ocitnú na slobode. Dokážu však ešte vo svete vôbec fungovať alebo sa po čase zase vrátia za mreže? Film je solídne natočený, pomerne naturalistický (o brutálnych činoch sa často len hovorí, ale aj tak z toho behá mráz po chrbte) a neberúci si servítky. Zároveň ponúka divákovi mnoho podnetov na premýšľanie. Okrem iného aj o tom, či väzenia naozaj spĺňajú úlohu nápravných ústavov. Na zamyslenie sú aj prísne zákony, ktoré často veľmi neprimerane trestajú pomerne banálne trestné činy. Skrátka po všetkých stránkach vydarený film, ktorý rozhodne stojí za pozretie.

Fascinujúci dokumentárny film Pátranie po Sugar Manovi si divák najviac užije, keď si o ňom nebude zisťovať žiadne podrobnosti. Stačí len vedieť, že rozpráva o záhadnom geniálnom hudobníkovi menom Rodriguez, ktorého albumy ale prepadli. Napokon sa ale dostali do apartheidom zmietanej Južnej Afriky a Rodriguez sa tu stal obrovskou hviezdou. No po samotnom spevákovi sa akoby zľahla zem a nikto o ňom nič nevedel. Niekoľko ľudí sa ho tak aj napriek tomu rozhodlo vypátrať. Mimoriadne silný, pozitívny a dojemný príbeh, ktorý je taký neuveriteľný, až sa človek zdráha uveriť, že sa naozaj stal. Snímka je parádne natočená, dokáže pohltiť a je plná skvelej hudby aj emócií.

V roku 2014 spáchal 18-ročný Conrad Roy samovraždu a jeho priateľka Michelle Carter sa postavila pred súd, pričom bola obvinená z jeho zabitia. Celé mesiace ho totiž v jeho samovražedných úvahách podporovala a prostredníctvom SMS ho priam nútila, aby samovraždu spáchal. Prípad, ktorý šokoval Ameriku, sa k divákom teraz dostáva prostredníctvom tohto výborného dokumentu. Režisérka Erin Lee Carr je maximálne objektívna a v dvoch epizódach dáva priestor obžalobe aj obhajobe. Je vôbec možné niekoho prinútiť k samovražde prostredníctvom SMSiek? A je možné na tento čin nahliadať ako na vraždu? To je len niekoľko náročných otázok, ktoré režisérka v tomto komplexnom prípade rieši. Zaujíma ju tiež, akú rolu zohrali moderné technológie, duševné choroby a ako o prípade informovali médiá. Veľmi silný zážitok, pri ktorom sa vo mne vystriedala celé škála emócií – od bezmocnosti, nepochopenia, hnevu a napokon aj hlbokého smútku zo zbytočne vyhasnutého života.

Mysteriózna sci-fi snímka Jonathana Glazera bude pre mnohých ťažkým orieškom. Dominuje jej totiž snová atmosféra, hypnoticky podmanivé scény a mrazivá hudba. Na vysvetľovanie sa tu príliš nehrá, Glazer sa uspokojuje s náznakmi a budovaním pomalého, ale dôsledného znepokojenia. Scarlett Johansson navyše podáva parádny výkon.

Povedal som si, že aspoň čiastočne splatím svoj dlh slovenskej kinematografii a voľba padla na drámu Môj pes Killer. Príliš veľa som nečakal, ale musím povedať, že ma výsledok veľmi príjemne prekvapil. Režisérka sa iste inšpirovala vo svetových artovkách či nezávislých filmoch a je to len k prospechu veci. Môj pes Killer je totiž realistický, depresívny a neprikrášlený obraz života na slovenskej dedine/malomeste. Skúma otázky rasizmu, sociálnej vykorenenosti, ale aj ľudskej samoty a túžbe niekam patriť. Plusom je aj skvelá pochmúrna atmosféra a kvalitní herci. Iste, dlhé zábery a celkovo „mlčanlivý“ tón celej snímky môže niekoho otravovať, ale mne sadol. Takže spokojnosť.

Jednoduchá hororová veselohra. Proste vypnúť mozog a baviť sa. Misia splnená. Mohlo sa to však o dosť viac odtrhnúť z reťaze. Ale utieklo to a Samara Weaving je čarovná (aj keď je celá od krvi).