Madsbender

[AFF 2014] Prudko záživný scénicko-avantgardný experiment plný podmanivých obrazov, zaujímavých myšlienok a reflexie veľkých otázok, problémov a tém dobovej Ameriky v rozpätí troch dekád ako minimalistická exhibícia jednej herečky a občasného podporného ansámblu. Zvláštna vizuálna stránka pripomína známe pastelové obrazy s dôrazom na jednoduchosť a čistotu farby a formy, ktoré v istom zmysle popierajú perspektívu zobrazovaných interiérov (a štúdiových "exteriérov"). Denníková fragmentálna štruktúra rozprávania, otváraná vždy aktuálnym spravodajstvom tiež nie je na zahodenie. Shirley je postavou, ktorú nemožno s presnosťou označiť za určitý druh archetypu (či dokonca prototypu). Na počiatku je mladou a ambicióznou herečkou, ktorá odchádza z Európy do Ameriky na počiatku 30. rokov 20. storočia. V hlave má určitú predstavu o tom, ako sa bude jej život v najbližšej dobe uberať. Väčšinu času počúvame jej rozsiahle monológy, ktoré sa v zásade neustále točia okolo filmu a divadla, ale reagujú aj n aktuálnu situáciu v Štátoch. Divadelná spoločnosť a veľkí dramatici, Hollywood, veľké mená a osudy, politický kontext a stručný komentár od dôb prohibície cez II. sv. vojnu a neslávne známy hon na všadeprítomných komunistov, rasizmus či "veľký sen" Martina Luthera Kinga - tak rozmanité a bohaté korenie príbehu zaručuje práve rozdelenie na jednotlivé obdobia. Sprievod tvoria existencionálne otázky, pútavé obrazy a titulné zvláštne "vízie reality", postavené na báze surreálnych prienikov do skutočnosti (šikovné utváranie atmosféry zvukom, skreslená plochá výtvarnosť či rozoberanie scény). Pán režisér si okamžite získal moju pozornosť. 80%

[AFF 2014] ☺→☺☺☺~☠→$(♂+♀=$$$)→☺+♀=♥→☺☺☺→☻☻☻~☠→☺→♀>>☺→☻→☺☺☺→☠☠☠→✞✞✞ 45%

[AFF 2014] Polnočná premiéra prvého slovenského zombie slasheru v prítomnosti tvorcov a strategicky premietaného po premiére Sonovho Do poslednej klapky krvi je ponuka, ktorá sa neodmieta. Názov hovorí za všetko - príbeh je správne humorne nadsadený (a až úchylne zábavný a plný funkčných nápadov), zasadenie do socializmu, neherecké obsadenie a gore efekty perfektné. Na amatérsky počin nevýslovne vydarená záležitosť, pri ktorej sa neprestanete smiať a "báť" až do záverečných titulkov. Žeby sa slovenský film pomaly začal prebúdzať z letargie k životu? Snáď nás o tom ešte tvorcovia presvedčia. 80%

Recesia!

[AFF 2014] Japonský film si už preskákal všeličo a v súčasnosti sa to zaujímavé sústredí len v bezprostrednej blízkosti pár výstredných, neslávne (a poniektorých slávne) známych mien súčasnej scény, medzi ktorých sa radí aj pološialený génius Šion Sono. Uprostred ďalšieho bizarného úletu v štýle Love Exposure o partii filmových nadšencov, pomedzi useknuté končatiny, komické postavy, absurdné scény reflektujúce popkultúrne trendy a vývoj kinematografických prúdov nenásilne vkladá (paradoxne vzhladom na obsah filmu) kritiku filmového priemyslu a ekonomiky, a nostalgickú poctu tradičnému spôsobu natáčania (odsudzovanie videa a vyzdvihovanie 35 mm formátu). A samozrejme desiatky odkazov, citácií, štýlový humor, brutálne akčné scény a množstvo parodicko-cinefilných momentov, vyjadrujúcich Sonovu ultimátnu lásku k filmu nekomerčnému a nekonvenčnému. Dokonalá nepredvídateľnosť a nálož nápadov z neho robia nákazlivo vtipnú a znovupozerateľnú záležitosť, ktorá neomrzí. 95%

[AFF 2014] Vyprázdnená narácia na polceste na západ. 90%

[AFF 2014] Ja nie som on... výstižný názov pre film (a režiséra), ktorý sa pokúša byť naraz novým Hitchcockom, umelcom, experimentátorom a predstaviteľom vysokej kinematografickej inteligencie. Hlavne preto, že ani jedným z toho v skutočnosti nie je. Aj vymedzovanie sa voči klasickým filmovým trendom a postupom staticky minimalistickou formou prelínajúcou sa s naratívnou vyprázdnenosťou sa v určitom bode, keď už tento princíp prevezme priveľa filmov, stáva len ďalším trendom - či, ako povedal jeden môj známy, v tomto prípade už notorické festivalové klišé. Práca s kamerou je možno pôsobivá, ale zúfalo neukočírovaná stopáž a slimačie tempo spolu s dej deformujúcou už prakticky neinvenčnou formou vytvárajú divácky smrtiacu kombináciu, ktorú je radno obchádzať na sto honov. "Zápletka", pripomínajúca zmesku hitchcockovských motívov a Stevensovho Miesta na výslní sa tak vytráca do úzadia a herecký minimalizmus dosahuje takej úrovne, že sa o nejakých výkonoch nedá hovoriť ani omylom. Je to akoby Ki-duk odhodil všetky svoje typické výrazové prostriedky a rozhodol sa natočiť mindfuck. Lenže toto nie je Ki-duk, ale turecký pseudoart. 30%

[AFF 2014] Bez debaty dôležitý film, ktorý nahliada na globálny hon na teroristov a spravodajské služby trochu inak, než sme zvyknutý. Tam, kde iní prezentujú túto poľovačku ako rafinovanú hru, Corbijn na ňu poukazuje ako na rizikový podnik, v ktorom nič nie je isté a jeden chybný krok môže znamenať definitívny koniec. Nesúdi, ale poukazuje na fungovanie vnútropolitických relácií a skutočnej špionáže, ktorá je často manipulovaná k žiadanému výsledku alebo má zviazané ruky. To spolu s nečiernobielym pohľadom z druhej strany barikády utvára celistvý obraz o modernom boji s terorizmom, z ktorého sa stáva výhodný biznis obchádzajúci zákony, manipulujúci s hráčmi v prednej línii a preťahujúci dôležité persóny na svoju stranu šachovnice. Skvele zvolené herecké obsadenie, pedantná, sústredená réžia a zručné remeselné prevedenie z neho robia jeden z najkvalitnejších špionážnych thrillerov súčasnosti. Deziluzívny drastický záver zážitok ešte umocňuje. 85% P.S.: Metafora rybolovu je dokonalá.

[AFF 2014] Hľadanie geniality cez priemernosť a snahu vyvolať dojem divnosti nefunguje. Odpichnúc sa od obsahu distribútora, tak ako je Frank rádoby muzikant, Frank je rádoby film, ktorý nerozumie hudbe, divákovi ani vlastnému pseudoposolstvu (chcelo by sa použiť otrepanú frázu, že je tým, čo sám kritizuje). Aspoň, že reflektuje virtualitu a realitu sociálnych sietí. 40%

[AFF 2014] Ďalší z nekonečného zástupu filmov, ktoré som chcel už dávno vidieť a až doteraz som sa k nim nedostal. Keď som si preto všimol zaradenia snímky Plameň a Citrón do sekcie Vojna a film oficiálneho programu ArtFilm Fest-u, deň bol hneď krajší. Dánsky film s vďačnou stopážou vykazuje známky moderných európskych vojnových snímok (za všetky ako príklad uvediem Pád Berlína) - uhladená výprava, ktorá je priamym premostením medzi nákladnou televíznou a štandardnou filmovou obdobou, výrazné ženské postavy a príbeh konštruovaný ako hlboký, citlivý intímny portrét hlavných hrdinov. V tomto prípade ich predstavujú dvaja muži na šachovnici hnutia odboja, militantných a politických frakcií, tajných služieb a mocenských vplyvov. Plnokrvný thriller posúva chladná, odmeraná profesionálna réžia a herecké stvárnenie až do sféry psychologickej drámy. Dôkladne budovaný status národných hrdinov je v záverečnej časti behom jediného dialógu zosmiešnený a zborený - tomu hovorím odvaha, aspoň na poli národnej produkcie. Zamrzí azda len mierne prehnaný záver. 80%