ambron

Ako fanúšik tohto subžánru možno trochu nadhodnotím, ale jednoducho tieto horory ma vedia vystrašiť a dostávajú sa mi pod kožu. Najlepšie hodnotím stred filmu s výbornými ľakačkami a napätím, ktoré sa však tvorcom nepodarilo udržať až do konca a kde scéna s monštrom vyznela doslova parodicky.

Lásky čas je milučký, pekné natočený filmík, ktorý uviazol niekde v čase s dvojicou, ktorej vzťah ma nechal úplne chladným a musím priznať, že najviac ma zaujali vedľajšie postavičky, ktoré sa okolo hlavnej dvojky občas mihli. Pri sledovaní filmu som si však uvedomil, že skutočne dobré filmy nepotrebujú podať divákovi hlavnú myšlienku príbehu rovno na tanieri.

Aj keď som mal spočiatku výhrady k tomu, ako bol príbeh Enderovej hry podaný ( čo sa týka časového sledu udalostí), napokon hodnotím film ako nadpriemerný kúsok v sci-fi žánri. Mladý Butterfield si ukradol celý film pre seba, jeho kombináciu detskej nevinnosti a nadprirodzenej bezohľadnosti som mu žral. Režisér Gavin Hood teda natočil solídny sci - fi príbeh so špičkovými efektami, ktorý tiež pracuje s etickými a morálnymi otázkami.

Film o šialencovi, ktorý v jednom mestečku vyvolá hystériu a doslova odhalí neduhy v spoločnosti. Na dobu, v ktorej film vznikol je až k neuvereniu, o aký kvalitný film sa jedná. Lang s dokonalou presnosťou priniesol na obrazovku atmosféru šialenstva v meste, napínavé pátranie po vrahovi, jeho psychologické rozpoloženie, ale tiež morálno - etické témy, ktoré by nemali zostať zabudnuté.

Áno, príbeh je okukaný, snáď aj prvoplánový, ale ide z neho to čarovné teplo, ktoré vo filme vedia vytvoriť len Kórejčania. Znova vytvorili romancu so sympatickou dvojkou, ktorej pri ich spoločných zblíženiach či odcudzeniach držíte palce a pri tom myslíte na to, že život a láska by nikdy nemali byť podhodnotené.

Fuh, tak toto bola asi od nejakej 20 minúty riadna jazda. Stret medzi kapitánom Philipsom a veliteľom pirátov Musim vyústil do takého nervydrásajúceho napätia, že som sa cítil ako na centrifúge a cítil som akoby ma postihla tuším morská nemoc. Kapitán Phillips je bezosporu najstrhujúcejší film tohoto roku a ja sa Paulovi Greengrassovi úctivo klaniam.

We Are What We Are sa spočiatku javí ako predlhá nuda, ale to len režisér rafinovane necháva vstúpiť diváka do sveta podivnej rodinky, až ho dovedie na samý koniec hrôzy. Filmu nejde neuprieť prvotriednu filmárčinu, sympatické postavy dievčat či vynikajúcu gotickú atmosféru, ale chýbalo mi tam o kúsok viac napätia.

V Pico Mundo sa usadili príšery a to veští, že sa tam stane niečo zlé. Zabrániť katastrofe sa snaží sympaťák Yelchin spolu s krásnou Adisson, ktorá mu nie je ľahostajná. Žiaľ, všetko zaujímavé sa udeje v prvých desiatich minútach, po ktorých film spadá do klišovitých zápletiek a odhalení, ktoré navyše ani nie sú zručne podané a film som dopozeral len so zotrvačnosti. Nebyť zaujímavej postavy Odda Thomasa, ktorého Yelchin zvládol na jedničku, idem s hodnotením nižšie.

Nemusím muzikály, ale ani neviem prečo, na tento som sa celkom tešil. A musím uznať, že je to skvelý film, aj keď len v niektorých častiach. Príbeh o zakázanej láske, rasizme, neschopných inštitúciach nie je samozrejme originálny, ale spolu s hudbou, tancom a živou atmosférou New Yorku 60. rokov to slušne fungovalo a niektoré scény sa mi dostali hlboko do mysli. Natalia Woodová bola ako vždy očarujúca, takže jej odpúšťam tie neisté tanečné kreácie.

....alebo akou veľkou hýbateľkou je ľudská viera. Znova sa ukázalo, že stačí chytrí scenár, šikovného režiséra a neokukaných, ale sympatických hercov a vznikne výborný film. Ten druh filmu, ktorý po zhliadnutí zanechá niečo v nás a pri spomienke naň človeka tam niekde vnútri zahreje.