Paldiny

Americkí filmári to s tou averziou voči Sovietom mysleli vážne a súdruhom červeným ešte aj národný nápoj odpálkovali čoby kontaminovaný výgrc,. Taký, po akom vám najskôr začne byť zle, potom chladno (odkaz na studenú vojnu nesmie chýbať) a všetko to končí premenou v dačo chápadlové, slizké a najmä krvilačné. Ale netreba sa obávať, proti stojí celá plejáda známych tvárí, ktoré síce najskôr počítajú straty, ale čo by to boli za Američania, keby nevedeli ako naložiť s nebezpečným parazitom. Veď kto iný má toľko skúseností. Tak prečo nie tento raz s hláškou na perách a karbobrúskou v ruke. A čo na to Rusi? Tí odpočívajú na dne mora a Gorbačovovi nechýbajú.

Jeden nový prvok, jedna stará deštrukcia a medzi tým desivá predstava ako poľudštený Terminátor prebaľuje plienky, miesto záchranných misií posiela SMSky a spred rodinného domu tá tona plechov vysedáva na labilnej záhradnej stoličke. Už chápem prečo Skynet vyhlásil ľudstvu vojnu.

Opäť výborné pokračovanie a ani mu nevadí ľahšia peňaženka. Ba naopak, nevidno to, streľby a výbuchov je tu dostatok, nechýbajú naháňačky, ale čo je podstatné, ten film sa vie oprieť o zaujímavý príbeh. V ňom čakajú dva dejové twisty, jeden som odhadol, druhý už nie a čo ma prekvapilo, mal som obavu o zdravie bodyguarda Butlera. Teda prvú polovicu, kedy sa dopoval tabletkami aj tak ho potácalo, tú druhú už to bola tá stará známa šelma po akej môžete hádzať aj granáty a on si vás i tak počká pri helikoptére. A ešte tá oddanosť, kto by ho nemal rád, kto by mu nefandil.

Film je o konfrontácii dvoch mužov, ktorí v jednu chvíľu zápasili o vrchol nezdolanej hory a dva vrcholy ženských vnád. Film ale na papieri vyzeral asi lepšie. Len neviem či to bolo jednotlivými scénami, chýbajúcou hudbou aká sa objavila až v závere, či postavami, ktoré z ničoho nič prichádzali a odchádzali a to iba preto, aby nakoniec vytvorili pôdu pre zvrat. A ten bol najlogickejším vysvetlením ich prítomnosti, a preto sa dal očakávať. Na druhú stranu naraziť na neamerický dobrodružný film, kde je hlavnou záporačkou nedostupná ľadová mrcha nie je zas tak častý jav.

(Pred)posledná scénka zlá ako zo Stratených duší. Dianie predtým výrazne lepšie a to aj bez deja. Ono sa tam toho moc nedeje, zvedavosť prebudí vo Warrenovic sídle snáď polovicu inventáru a zrazu zvončeky cengajú, mince sa kotúľajú, vlci zavíjajú. Žiadna iná zápletka ani zvrat z toho nelezie, sem-tam sa objaví humor, no väčšinou to istí husia koža z celej plejády nových prízrakov.

Mne sa druhá Mačeta páčila viac ako tá prvá. Vďaka tuctu zvratov som sa nenudil, krvavo sa mašírovalo takmer celý film a aj obsadenie sadlo viac. Do tretieho dielu mi tak stačí pridať ešte viac krvi, viac čriev a kozy v bezváhovom stave.

Akýže to rozdiel, keď sa blbý scenár neberie vážne. Útok na hlavy štátov, čo si do Londýna odskočili na štátny pohreb, je ešte s kamennou tvárou. No i napriek očividne počítačovým deštrukciám sa boom efekt dostavil. Ale ako sa bodyguard Butler v londýnskych uliciach rozkuká začína tá správna zábava. Nechýbajú hlášky, pridáva sa aj prezident, nechýba nabušená akcia, znovu si zastrieľa aj prezident a čo je dôležité Mr. USA nemá v záujme brať rukojemníkov. Butler sa tu skrátka s nikým neserie a strieľa, sadisticky reže-bodá a granátmi mašíruje teroristov každého druhu a vôbec ho netrápi či ide o po zuby ozbrojeného pešiaka alebo administratívou unavenú krysu so ZŤP preukazom. Odbachne každého. A či onú nasrdenosť do filmu dostala naštvaná Amerika, alebo ten iránsky rejža mi je v podstate jedno.

To je tak, keď si adoptujete dieťa a potom rozmýšľate či by vám nebolo lepšie bez neho. Zaujímavý film, ktorého denná rutina by sa mohla odohrávať aj u vašich susedov. A takéto napohľad obyčajné príbehy majú v sebe vždy veľkú silu, keď sa ich chopí schopný štáb so schopnými hercami. Film nás stavia pred zásadné otázky, aké môžu viesť a vedú ku konfliktom a tie zas smerujú do rodinnej krízy a s tou sa každý vyrovnáva po svojom. A tam niekde korení pointa filmu, aká hľadá riešenie v súdržnosti a úprimnosti. Film by som si vedel predstaviť aj bez happyendu.

Podobné filmy o outiseroch môžem a aj pri tomto musím prikývnuť, že Američania si skrátka svoje veľké chvíle archivovať vedia. Miracle je výborne vyskladaný, poctivo natočený a najmä retro príťažlivý. Možno až tak, že som ho tipoval na rok výroby 2015 a za režijným kormidlom odhadoval precíznosť Rona Howarda. I keď som tušil, že tomu asi tak nebude. Veľa spravila aj charizma spoľahlivého Kurta Russella. Preto jediné čo ma pri sledovaní zamrzelo, že je náš filmový priemysel taký krpatý a podobných látok sa sotva raz chytí. A je to škoda, pretože ani tie hokejové zázraky sa rokom 1980 neskončili. Kluci z Nagana či ich bratia od Göteborgu by o tom vedeli rozprávať svoje.

Rozmýšľam, aké by bolo fajn, keby ľudstvo už odpočívalo v pokoji a príšerky si to rozdávali bez jeho prítomnosti. A síce mi najskôr prišlo zaujímavé snažiť sa pochopiť zmýšľaniu Lorry Warrenovej, ktorá chcela obnoviť rovnováhu vyhubením vlastnej rasy, ale každým ďalším jadrovým výbuchom mi bolo počínanie ľudstva čoraz viac na príťaž. Mňa skrátka rušila všetka tá odolnosť voči radiácii, aká im pol filmu doslova pulzovala pod zadkom, rovnako schopnosť na seba natrafiť v meste o veľkosti západného Slovenska, či v jeho ruinách tak náhodou nájsť stratený ovládač. Zvlášť vtedy, keď viem aké ťažké je nájsť kľúče od auta. Miesto dialógov a ľudí všeobecne mohli dať priestor obriemu pavúkovi, mamutovi či všetkým tým prerasteným jašteričkám, u ktorých si Godzilla potrebovala vydobyť rešpekt. A že by mal film 90 minút? Why not, keby to bola pecka a ešte v originálnom balení.