Paldiny

Situácia blízkej budúcnosti: matička Zem melie z posledného, ľudstvo už pre istotu nemá z čoho mlieť a navyše vstúpilo do štádia kedy je schopné zaprieť aj vlastnú existenciu. Príbeh spočiatku obklopuje rúško tajomna a strachu z neznámeho, otvárajú sa zaujímavé myšlienky, s postavami sa smejeme, bojíme aj plačeme. Nolan hrá dlhý čas na realistickú nôtu v štýle Gravitácie, lenže už v úvodnej hodine načrtnutými náznakmi nenápadne upozorňuje, akým smerom sa bude film uberať. Po opustení našej galaxie nastáva blocbastrový prevrat s obľúbenými scenáristickými fintami a zvratmi, čím nadšenie mizne spoločne s posádkou. So zmenou štýlu rozprávania všetko dostáva pevný základ a popkorn sneží na míle v takom rozsahu, že po napätím zarazenej zadnice do sedadla si s toľkými pukancami kľudne môžem vyložiť nohy na suseda od vedľa. Predsa len temnej strane vesmíru čoby najzáhadnejšiemu miestu škatuľka nesvedčí a ak sa chcel Nolan priblížiť velikánom žánru iba citovaním alebo pochopením nepochopiteľného, tak sa mu to nepodarilo. Na 3D projekcii si zvlášť nepotrpím, ale Interstallar by si ju zaslúžil, rovnako Zimmer zlatú sošku. Od režiséra Nolanovho formátu ale očakávam viac, tu nedokážem skryť rozporuplné pocity z očividného kalkulu.

Alvarez pevne drží nastolené pravidlá originálu, máme tu les, chatku a päticu mladíkov v nej. Zápletka s odvikačkou je len pridanou hodnotou smerujúcou k fyzickej deštrukcii, ktorá je čo do brutality intenzívnejšia než ktorýkoľvek Saw. Na rozdiel od hororového predchodcu tu absentuje povestné dusno, nový Lesný duch si vystačí s pár mikanicami a exkluzívnou červenou záplavou. Tá v závere vygraduje do monštruóznych rozmerov, z neba prší krvavý dážď, hrá chorálová hudba a v pozadí hučí siréna. Nebyť do očí bijúcich nelogickostí, rýchlo sa hojacich rán či izolepou oblepených odtrhnutých končatín mohlo to byť za päť. Oči však museli mať prelepené aj borci z komisie pre udeľovanie rattingu, keď pustili toto mäso do kín s "ľahkým" eRkom * * * * * "We're gonna get you" odznelo v traileru a zaznelo aj v NC-17 verzii, ktorá dopraje každej bolesti zopár sekúnd navyše. Tiež sa nám dostáva pridanej scénky, ktorá v náznakoch uštedruje happyendu bombu do čela.

Keď sa banda študentov koncom 70tych rokov rozhodla natočiť amatérsku jednohubku určite netušila, že sa k podobnej téme vráti ešte trikrát a už vôbec jej nenapadlo, že zakaždým inak. Po splatter horore a bizarnej komédii sa Raimi pre tentokrát rozhodol poňať film po historicku a v retro štýle 50tok. Armáda temnôt je konečne regulárne pokračovanie. Ash so svojim dopravným prostriedkom, puškou a motorovou pílou smeruje do stredoveku, aby sa postavil knihe, ktorá ho tam dostala. A aj keď sa tu ukáže nejeden nasraný démon na horor, alebo čo i len náznak napätia môžeme zabudnúť. Záverečný diel trilógie je "už len" uletenou komédiou s tými najšialenejšími nápadmi. Okrem nebezpečných démonov tu máme Merlina, mini varianty Asha či celé hordy kostlivcov, ktorých vedie do boja hnijúci veliteľ. Zábava a tempo idú ruka v ruke, trebárs scéna z cintorína by našla v žánri komédia sotva konkurenciu. Najväčšie mínus tak tkvie v Raimim samotnom. Ten chlap mal totiž natáčanie asi tak v trubici ako Ash svoju romantickú líniu. Všetko vyznie lacno, trebárs také triky sú na úrovni Súboja titánov z 81. Úžasné je sledovať ako Raimi prdí na zaužívané filmové postupy a najlepšie divák spraví, ak zabudne na to čo doposiaľ videl, no ak ho film prichytí nepripraveného je zle * * * * * Režisérska verzia, s výnimkou rozšírenej scénky z mlyna, kde Ashove miniatúri obrábajú jeho telo, má výrazne pomalšie tempo, na čo najviac dopláca dobývanie hradu. Alternatívny záver v porovnaní s tým bežným je síce originálnejší, lenže postráda vtip a rovnako aj najlepšiu hlášku z obchodu od domácich potrieb. Kino verzia mi tak príde vítanejšia, ale že by som sa do filmu pustil znovu, neviem.

Dilema či ide o remake alebo pokračovanie je zbytočná, Evil Dead 2 ignoruje udalosti prvého dielu, s určitosťou ho tak môžeme uznať za remake. V porovnaní so starším bráškom druhý Lesný duch (ako ho radi voláme) prešiel niekoľkými zásadnými zmenami. Okrem toho, že sa z Asha, utiahnutého teenagera, stal akčný hrdina, žánrovo film opúšťa hororové vody. Je tu síce pár vypätých okamihov, ale celkovo ide o akúsi morbídnu komédiu so schizofrenickými úletmi. Prvá polovica má pekelné tempo, máme tu Asha, jeho snúbenicu, potom už len Asha, snúbenicu totiž posadol démon a tak stratila hlavu. Keby som pokračoval nasleduje konfrontácia Ash vs hlava snúbenice, Ash vs telo snúbenice a vo finále Ash vs Ash. Toľká spŕška bizarných, úchylných a najmä vtipných momentov neprestáva udivovať, kým nedôjde na druhú polovicu. S príchodom ďalších postáv dianie na plátne zamrzne a štedrejší rozpočet začne byť rovnako na obtiaž. Raimi sa snaží o veľkolepejšie uchopenie svojho dietka, lenže trikovú stránku nezvláda, čím sa vytráca kúzlo úvodných 40-tich minút. Prvý Evil Dead vsadil na atmosféru a vyšlo mu to, druhý vsádza na humor, lenže miestami pôsobí preplácane a nedokáže baviť po celý čas. Stále ale lepšie ako úplný odklon do komediálnych vôd aký si nás počkal s nástupom armády temnôt.

Potenciál amatérskej prvotiny Within the Woods využíva Raimi do poslednej kvapky. Partička  tentokrát rozrastená na 5 členov sa vracia do démonmi posadnutej chatky uprostred lesa. Raimi sa s ničím nepára a po úvodnom zoznámení nastolí pravé hororové dusno a to bude už len hustnúť. Šikovné kamerové triky z pohľadu voyeura s efektnými zvukmi, ruchmi, psycho smiechom dotvárajú pocit strachu a stiesnenosti. Zhruba v polovičke sa k slovu dostanú splatterové momenty. V závere už ani smiešne triky (nie masky, tie sú parádne) nepokazia dojem. Najviac pamätihodná však zostáva surrealisticky poňatá scéna znásilnenia prírodou. Žánrová delikatesa.

Presne ako píše Matty, "Hodně kontaktní film". Predstaviteľka Adéle sa od kamery prakticky neodlepí a presvedčivo stvárňuje svoju postavu v detskom aj dospelom období života. K prirodzenému prejavu jej navyše dopomáha potlačenie typických "omietkových“ doplnkov, aké maskéri radi praktikujú na herečkách. Na realičnosti tiež pridávajú uveriteľné postavy v uveriteľných situáciách či pohľad do života mladých, aký sa na moje prekvapenie od našich rovesníkov príliš nelíši. V príbehu sa objavujú časté filozofické otázky, porovnanie drhnúcej komunikácie ľudí s vedomostnými či spoločenskými rozdielmi. Film má natoľko silný základ, že by sa kľudne zaobišiel aj bez účelovo provokačných scénok, ktoré nech sú akokoľvek pikantné, pôsobia navyše. 3-hodinová minutáž je tiež prehnaná, najmä scénkam v škôlke by neuškodilo mierne pristrihnutie, prípadne nahradenie Adéliným priznaním sa rodine aké nepochopiteľne chýba. Po spustení záverečných titulkov som sa neubránil miernemu sklamaniu, nevadia mi nejednoznačné konce, ale predsa len sledujete 3-hodinový film s niekoľkými dramatickými búrkami a všetko skončí chladne s obyčajným závanom vánku, čo beriem ako podfuk.

Popravde ten opakovaný Howardov perfekcionalizmus ma chvíľu nechal na pochybách, či nesiahnuť po nižšom hodnotení. Lenže po treťom zhliadnutí nemám Rivalom skutočne čo vytknúť, Hemsworth je perfektný, pri Niki Laudovi mám pocit, že sa vrátil v čase a do toho tá súhra obrazu a zvuku. Snáď len tomu dabingu sa vyhnúť.

Ace Ventura sa tento raz vydá na čierny kontinent, aby znovu nezostal kameň na kameni. Misia "hľadá sa biely netopier" však za tou starou zaostáva. Nie, že by Afrika nemala čo ponúknuť, veď ide o raj zvierat, alebo Jim stratil zmysel pre humor, jeho kadencia výrazov je znovu obdivuhodná. Lenže toľko odkazov, narážok a dobre natočených gagov je pozliepaných tak nesúvislo, prvoplánovo a chaoticky, že príbeh v konečnej podobe stráca vlastnú tvár. Zábava je to stále nadštandardná, trebárs tá s pôrodom nosorožca by ste hľadali konkurenta asi márne. A že pokračovanie neprekoná originál nesmúťte, "bombový tuniak" pobaví čo je základ a možno príde aj Cliffhanger.

Úroveň zápletky "Hľadá sa Vločka " ako z Troch pátračov, ale o to tu nejde. Jim a jeho one-man-show attackuje bránicu tak nekompromisne, že museli meniť farbu aj susedia maturitného ročníka 36´. Scénky ako doručovateľ balíčka, vstupný pohovor do blázninca, koncert Cannibal Corpse sú naprosto vražedné. Jim touto ikonickou postavou dosiahol osobný vrchol komickosti. Nikdy predtým ani potom už nemali jeho eskapády tak silný dopad.

Pokračovanie sa mi s odstupom javí skôr ako nadstavba filmu z roku 2010 než sebestačný celok. Hlavnú zmenu vidím v tom, že intenzitu vystriedala dynamickosť. Už skrátka nezostáva čas na kvapkanie vodovodného kohútika, dvere sa tu otvárajú a zatvárajú ako pred kvartálnou uzávierkou a my lietame z domu do domu, z reality do temnoty. Zaspáva sa tu na povel, mŕtvi pomáhajú, scenáristi vysvetľujú a ja ich hru striedavo akceptujem-neakceptujem. Na moju smolu som si pamätal aj ten fajnový prečisťovák, ktorý mi pri prvej projekcii privodil zástavu. Filmárčina ale stále kvalitná, len už citeľne na objednávku.