Recenzie (1 901)
Air Force One (1997)
Je až neuveriteľné, ako dlho mi tento film unikal... Akčný americký prezident v réžií megalomanského Nemca podruhé ! V Emmerichovom DNI NEZÁVISLOSTI bol bojujúci prezident iba jednou čiastočkou blockbusterovej mozaiky, krajan Petersen urobil z lietajúceho prvého muža hlavného hrdinu vlastnej (ale pravdaže aj týkajúcej sa osudu sveta) bojovej akcie. Je neuveriteľné, ako veľmi tí Nemčúri Ameriku milujú. Snáď nikto nenatočil v áčkových baleniach tak pateticky oslávné ódy na USA a ich lídrov ako títo dvaja. AF1 je labutia pieseň desaťročia veľkorozpočtových akčných filmov fascinovaných zázrakmi techniky, s nabitým dejom v izolovanom dopravnom prostriedku ( lietadle, vlaku, ponorke, napr. NEBEZPEĆNÁ RÝCHLOSŤ 1-2, PREPADNUTIE 1-2, KRVAVÝ PRÍLIV, BOEING 747 V OHROZENÍ, TURBULENCIA 1-3 ), a to v dobe, kedy nastupuje videoklipová éra Michaela Baya a kedy nepriateľmi už definitívne prestávajú byť Rusi v akejkoľvek podobe, a komunisti predovšetkým. S istým časovým odstupom pôsobí tento film ešte o trochu neuveriteľnejšie so svojim pozadím, v ktorom USA zachraňujú ruskú demokraciu, ale stále je ukážkou skvelej klasickej akčnej réžie a charizmy H. Forda a G. Oldmana, ktorí dokázali svoje papierové čiernobiele charaktery poľudštiť. A hoci Fordov prezident, správny chlap na svojom mieste, čestný a spravodlivý vojnový hrdina, ktorý dokonca ovláda ruštinu, si ako obvykle dokáže ľahko získať sympatie, presvedčivá pravda v tomto filme vyšla z úst Oldmanovho teroristu : “Vy, čo ste zabili státisíce Iračanov, aby ste ušetrili päták za galón benzínu, ma budete poučovať o vojne ?”
Akira (1988)
Súhlasím s väčšinou, že film je vlastne veľmi jednoduchý, ale pritom totálne nejasný a na rozdiel od všetkých ostatných si myslím, že začiatok je skvelý, halucinačné sekvencie geniálne a deštrukčný záver nudný.. - príliš veľa výbuchov, príliš malo vysvetleni.. Proste je tu všemocná energia Akira a keď si neprečitate komiks, choďte do prdele.
Ako sa budia princezné (1977)
Pre mňa rozhodne zaujímavejšie ako oplieskaná vypelichaná POPELKA.
Ako som balil učiteľku (1998)
Ďaľší Anderson do zbierky. RUSHMORE má všetky kvality, ktoré sa o ňom píšu, ale...
Ako ukradnúť Venušu (1966)
Nečakane vydarená kombinácia romantickej komédie a lupičského filmu - alebo skôr lupičskej komédie a romantického filmu ? Každopádne výborný mix so skvelými predstaviteľmi a inteligentným scenárom. Údajná charizma Audrey "predsa nebudem kradnúť niečo, čo mi nepatrí" Hepburn ma síce nechávala chladnou, a tie jej neuveriteľné účesy a kreácie sa mi až protivili, ale úloha rozmaznanej dcérky roztržitého boháča jej sadla perfektne a bol som až prekvapený, ako ma dokázala rozosmiať. A Peter O´Toole jej pritom viac než zdatne sekunduje.___ "Kde ste sa nachádzala na počiatku 16. storočia ? - "Neviem, ale takto som sa neobliekala!"
Akumulátor 1 (1994)
Tematická originalita a formálna nápaditosť, aké v českom porevolučnom filme nemali páru (a nemajú veľmi ani dnes) , podané zázračne nenáročnou formou, v spojení so širokou škálou použitých druhov humoru (od parodovania filmových žánrov k čiste slovnému) robí z tohoto filmu dielo, ktoré neprehliadnuteľne vyčnieva z hladiny nielen českej, ale aj stredoeurópskej kinematografie – a invenčnosťou, resp. odlišnosťou od všetkého ostatného, či už spriemerovaného alebo nie, úrovňou remesla a komplexitou ho radím do malej skupinky totálne výnimočných a vrcholne nápaditých filmov (spolu s napr, maďarskými REVÍZORMI). ___ Jo, a rozhodne by to chcelo 2vojku!
Akumu tantei 2 (2008)
Tsukamoto už vo svojich dielach rozpitval túžbu, zvedavosť, bolesť, lásku i smrť. A teraz, ako posledná kvapka toho, prečo ho nekompromisne zaradím do nesmrteľnej galérie géniov, obnažil pred očami menej vnímavejších samotnú esenciu strachu, ako veličiny samej osebe. Desu, ktorý je jednoducho a prirodzene prítomný vo všetkých zložkách univerza, môže sa zhmotniť kdekoľvek a kedykoľvek, nie je ničím hmatateľným ani nepochádza z ničoho konkrétneho. Alebo je pravdou, že každý strach je vo svojej podstate strachom zo smrti ? Môže byť všetko strašidelné ? . . . . A JE ? Prečo sa niečoho báť a iného zase nie, prečo sa ten bojí toho a iný onoho, čím to je a čo je všetkým mysliteľným hrôzam spoločné ? Je to čas, je to priestor, je to hmota sama osebe v ľubovoľných tvaroch, ktorá naháňa hrôzu ! A všetko, čo sa z nekonečnej desuplnej a hrôzostrašnej reality čo len trošku vymaňuje, je tými záchvevmi svetla, tou pominuteľnou radosťou, tými chvíľami blaženosti, ktoré zo života robia zázrak a činia ho tak cenným, nenahraditeľným, nádherným a bolestným . . ? . .možno, azda, hádam . . . a práve z nich dokázal Majster utkať v najtemnejšom plátne beznádeje zlatou niťou pevnú sieť opory a povznesenia, hrdosti na život vzdorujúci prázdnote, ktorý môžem sám naplno žiť. Jeho príbeh detských tráum a samotného nedefinovateľného strachu je prežiarený vnútorným jasom a svieti ako pochodeň na ceste rozbúrenou priepasťou. Obrazom nevinného a šťastného detstva v závere tohoto putovania, ktoré odíde navždy a už nikdy sa v tak životne prežitej či sprostredkovanej myšlienke ani spomienke nevráti, mi Pán Umelec zarazil do duše ďalší klin. Sedel som na druhý deň takmer oslepený slnečným jasom a plakal nad tým strateným pocitom absolútneho bezpečia, až zúfalo nostalgický a hlboko šťastný, že som aj ja kedysi niečo také mohol zažiť, a že mi to niekto dokázal takto dokonale znovu priblížiť. Že mi zase raz kompletne rozbúral predstavu o svete a predviedol mi nielen ešte väčšie hrôzy, ako som si vedel predstaviť, ale hlavne privodil pocit vďačnosti za každý jeden okamih, ktorý môžem cítiť, pozorovať, ovplyvňovať a prežívať . . .
Alfie (2004)
Niektoré filmy vám niečím tak veľmi pripomenú váš vlastný život, že vás to až desí . . alebo teší . . – v závislosti od rozpoloženia stotožňovacej postavy. Nemám len celkom jasné, či sa mi potom páčia viac, alebo menej. A celých 100 minút tejto nenáročnej rýchlo vyšumiacej zábavky som práve nad tým uvažoval. Alfieho život je skrz-naskrz priemerný až na tú maličkosť, že je o kus šarmantnejší ako väčšina súčasníkov, pretiahol o pár žien viac ako oni a jeho predstaviteľ je o kus schopnejší herec ako iní s jeho vizážou, takže viac-menej sám utiahne aj túto inak nie až tak záživnú cestu newyorským nespútaným balením žien a jeho dôsledkami. Rovnako dobre ale môžem sledovať aj život nejakého veľkomestského flamendra, suseda s nabobtnalým sexuálnym egom alebo spitého sedliaka na diskotéke . . - či dokonca svoj vlastný, okrem úspešných koncoviek sa až tak sa nelíšia. K najbežnejšej realite má ALFIE blízko aj tým, že sa nekoná nijaký srdce drásajúci doják či zamilovaný happyend, nijaká definitívna náprava prútnika, kdeže ! – starého psa novým kúskom nenaučíš, len telo starne a prázdnota v duši narastá. A o čo to potom vlastne ide ? – to je tá otázka, ktorá neprestane trápiť. Nuž, on má svoje známosti, ja zas vedomie, že mier v duši nedosiahnem tak či onak. A kto ho nemá, nemá nič. Ani len tie ženské...
Alita: Bojový Anjel (2019)
Selfmademan Cameron dovolil selfmademanovi Rodriguezovi aby si natočil svojho TERMINÁTORA. A podobne ako keď Spielberg musel krotiť Baya, aby vznikli vynikajúci prví TRANSFORMERS, tu naopak producent a režisérsky kolega za chrbtom so svojimi ťažkými miliónmi umožnil maximálny rozlet Rodriguezovho talentu. Perfekcionizmus jedného a nadšenie druhého ukázali, aké perfektné a radostné blockbustre môžu byť. Za tie prachy to rozhodne vyzeralo... k tomu chutné herecké obsadenie a našlapaný drnčivý soundtrack. Yes! Toto ma [dúfam] nikdy neprestane baviť.
Aljaška v plameňoch (1994)
Vďaka zaujímavému prostrediu, krásnej kamere, čarovnej hudbe a Stevenovej charizme je tento Seagalov autorský projekt pútavý a dobre pozerateľný aj mimo akčných scén, ktoré sú správne drsné a cool, a jeho ekologický aktivizmus a šamanský mysticizmus sú mi vrchovato sympatické. Akurát si nemyslím, že je zvlášť ekologické vyhodiť do vzduchu vrtnú plošinu...