SeanLSD

Je až neuveriteľné, ako dlho mi tento film unikal... Akčný americký prezident v réžií megalomanského Nemca podruhé ! V Emmerichovom DNI NEZÁVISLOSTI bol bojujúci prezident iba jednou čiastočkou blockbusterovej mozaiky, krajan Petersen urobil z lietajúceho prvého muža hlavného hrdinu vlastnej (ale pravdaže aj týkajúcej sa osudu sveta) bojovej akcie. Je neuveriteľné, ako veľmi tí Nemčúri Ameriku milujú. Snáď nikto nenatočil v áčkových baleniach tak pateticky oslávné ódy na USA a ich lídrov ako títo dvaja. AF1 je labutia pieseň desaťročia veľkorozpočtových akčných filmov fascinovaných zázrakmi techniky, s nabitým dejom v izolovanom dopravnom prostriedku ( lietadle, vlaku, ponorke, napr. NEBEZPEĆNÁ RÝCHLOSŤ 1-2, PREPADNUTIE 1-2, KRVAVÝ PRÍLIV, BOEING 747 V OHROZENÍ, TURBULENCIA 1-3 ), a to v dobe, kedy nastupuje videoklipová éra Michaela Baya a kedy nepriateľmi už definitívne prestávajú byť Rusi v akejkoľvek podobe, a komunisti predovšetkým. S istým časovým odstupom pôsobí tento film ešte o trochu neuveriteľnejšie so svojim pozadím, v ktorom USA zachraňujú ruskú demokraciu, ale stále je ukážkou skvelej klasickej akčnej réžie a charizmy H. Forda a G. Oldmana, ktorí dokázali svoje papierové čiernobiele charaktery poľudštiť. A hoci Fordov prezident, správny chlap na svojom mieste, čestný a spravodlivý vojnový hrdina, ktorý dokonca ovláda ruštinu, si ako obvykle dokáže ľahko získať sympatie, presvedčivá pravda v tomto filme vyšla z úst Oldmanovho teroristu : “Vy, čo ste zabili státisíce Iračanov, aby ste ušetrili päták za galón benzínu, ma budete poučovať o vojne ?”

Súhlasím s väčšinou, že film je vlastne veľmi jednoduchý, ale pritom totálne nejasný a na rozdiel od všetkých ostatných si myslím, že začiatok je skvelý, halucinačné sekvencie geniálne a deštrukčný záver nudný.. - príliš veľa výbuchov, príliš malo vysvetleni.. Proste je tu všemocná energia Akira a keď si neprečitate komiks, choďte do prdele.

Pre mňa rozhodne zaujímavejšie ako oplieskaná vypelichaná POPELKA.

Ďaľší Anderson do zbierky. RUSHMORE má všetky kvality, ktoré sa o ňom píšu, ale...

Nečakane vydarená kombinácia romantickej komédie a lupičského filmu - alebo skôr lupičskej komédie a romantického filmu ? Každopádne výborný mix so skvelými predstaviteľmi a inteligentným scenárom. Údajná charizma Audrey "predsa nebudem kradnúť niečo, čo mi nepatrí" Hepburn ma síce nechávala chladnou, a tie jej neuveriteľné účesy a kreácie sa mi až protivili, ale úloha rozmaznanej dcérky roztržitého boháča jej sadla perfektne a bol som až prekvapený, ako ma dokázala rozosmiať. A Peter O´Toole jej pritom viac než zdatne sekunduje.___ "Kde ste sa nachádzala na počiatku 16. storočia ? - "Neviem, ale takto som sa neobliekala!"

Tematická originalita a formálna nápaditosť, aké v českom porevolučnom filme nemali páru (a nemajú veľmi ani dnes) , podané zázračne nenáročnou formou, v spojení so širokou škálou použitých druhov humoru (od parodovania filmových žánrov k čiste slovnému) robí z tohoto filmu dielo, ktoré neprehliadnuteľne vyčnieva z hladiny nielen českej, ale aj stredoeurópskej kinematografie – a invenčnosťou, resp. odlišnosťou od všetkého ostatného, či už spriemerovaného alebo nie, úrovňou remesla a komplexitou ho radím do malej skupinky totálne výnimočných a vrcholne nápaditých filmov (spolu s napr, maďarskými REVÍZORMI). ___ Jo, a rozhodne by to chcelo 2vojku!

Tsukamoto už vo svojich dielach rozpitval túžbu, zvedavosť, bolesť, lásku i smrť. A teraz, ako posledná kvapka toho, prečo ho nekompromisne zaradím do nesmrteľnej galérie géniov, obnažil pred očami menej vnímavejších samotnú esenciu strachu, ako veličiny samej osebe. Desu, ktorý je jednoducho a prirodzene prítomný vo všetkých zložkách univerza, môže sa zhmotniť kdekoľvek a kedykoľvek, nie je ničím hmatateľným ani nepochádza z ničoho konkrétneho. Alebo je pravdou, že každý strach je vo svojej podstate strachom zo smrti ? Môže byť všetko strašidelné ? . . . . A JE ? Prečo sa niečoho báť a iného zase nie, prečo sa ten bojí toho a iný onoho, čím to je a čo je všetkým mysliteľným hrôzam spoločné ? Je to čas, je to priestor, je to hmota sama osebe v ľubovoľných tvaroch, ktorá naháňa hrôzu ! A všetko, čo sa z nekonečnej desuplnej a hrôzostrašnej reality čo len trošku vymaňuje, je tými záchvevmi svetla, tou pominuteľnou radosťou, tými chvíľami blaženosti, ktoré zo života robia zázrak a činia ho tak cenným, nenahraditeľným, nádherným a bolestným . . ? . .možno, azda, hádam . . . a práve z nich dokázal Majster utkať v najtemnejšom plátne beznádeje zlatou niťou pevnú sieť opory a povznesenia, hrdosti na život vzdorujúci prázdnote, ktorý môžem sám naplno žiť. Jeho príbeh detských tráum a samotného nedefinovateľného strachu je prežiarený vnútorným jasom a svieti ako pochodeň na ceste rozbúrenou priepasťou. Obrazom nevinného a šťastného detstva v závere tohoto putovania, ktoré odíde navždy a už nikdy sa v tak životne prežitej či sprostredkovanej myšlienke ani spomienke nevráti, mi Pán Umelec zarazil do duše ďalší klin. Sedel som na druhý deň takmer oslepený slnečným jasom a plakal nad tým strateným pocitom absolútneho bezpečia, až zúfalo nostalgický a hlboko šťastný, že som aj ja kedysi niečo také mohol zažiť, a že mi to niekto dokázal takto dokonale znovu priblížiť. Že mi zase raz kompletne rozbúral predstavu o svete a predviedol mi nielen ešte väčšie hrôzy, ako som si vedel predstaviť, ale hlavne privodil pocit vďačnosti za každý jeden okamih, ktorý môžem cítiť, pozorovať, ovplyvňovať a prežívať . . .

Niektoré filmy vám niečím tak veľmi pripomenú váš vlastný život, že vás to až desí . . alebo teší . . – v závislosti od rozpoloženia stotožňovacej postavy. Nemám len celkom jasné, či sa mi potom páčia viac, alebo menej. A celých 100 minút tejto nenáročnej rýchlo vyšumiacej zábavky som práve nad tým uvažoval. Alfieho život je skrz-naskrz priemerný až na tú maličkosť, že je o kus šarmantnejší ako väčšina súčasníkov, pretiahol o pár žien viac ako oni a jeho predstaviteľ je o kus schopnejší herec ako iní s jeho vizážou, takže viac-menej sám utiahne aj túto inak nie až tak záživnú cestu newyorským nespútaným balením žien a jeho dôsledkami. Rovnako dobre ale môžem sledovať aj život nejakého veľkomestského flamendra, suseda s nabobtnalým sexuálnym egom alebo spitého sedliaka na diskotéke . . - či dokonca svoj vlastný, okrem úspešných koncoviek sa až tak sa nelíšia. K najbežnejšej realite má ALFIE blízko aj tým, že sa nekoná nijaký srdce drásajúci doják či zamilovaný happyend, nijaká definitívna náprava prútnika, kdeže ! – starého psa novým kúskom nenaučíš, len telo starne a prázdnota v duši narastá. A o čo to potom vlastne ide ? – to je tá otázka, ktorá neprestane trápiť. Nuž, on má svoje známosti, ja zas vedomie, že mier v duši nedosiahnem tak či onak. A kto ho nemá, nemá nič. Ani len tie ženské...

Selfmademan Cameron dovolil selfmademanovi Rodriguezovi aby si natočil svojho TERMINÁTORA. A podobne ako keď Spielberg musel krotiť Baya, aby vznikli vynikajúci prví TRANSFORMERS, tu naopak producent a režisérsky kolega za chrbtom so svojimi ťažkými miliónmi umožnil maximálny rozlet Rodriguezovho talentu. Perfekcionizmus jedného a nadšenie druhého ukázali, aké perfektné a radostné blockbustre môžu byť. Za tie prachy to rozhodne vyzeralo... k tomu chutné herecké obsadenie a našlapaný drnčivý soundtrack. Yes! Toto ma [dúfam] nikdy neprestane baviť.

Vďaka zaujímavému prostrediu, krásnej kamere, čarovnej hudbe a Stevenovej charizme je tento Seagalov autorský projekt pútavý a dobre pozerateľný aj mimo akčných scén, ktoré sú správne drsné a cool, a jeho ekologický aktivizmus a šamanský mysticizmus sú mi vrchovato sympatické. Akurát si nemyslím, že je zvlášť ekologické vyhodiť do vzduchu vrtnú plošinu...