SeanLSD

Poddruh Anakonda karpatská pretekárska...po biednej 3ke v o hodne lepšom béčku plnom príznačných blbostí, ale prekvapivo zábavnom. Rumunský veľhad síce veľa strachu nenaženie, ale pozrieť sa dá v pohode. Osobne mám väčší strach z hadov bulharských... Raz sme tak na úteku pred rumunskými psami prešli v noci bulharskú hranicu a ráno, bez akéhokoľvek podozrenia, šiel som vykonať potrebu do kríkov...a tu na mňa sviniar SKOČIL, videl som len taký skrútený blesk vo vzduchu, dopadol a SKOČIL ZAS. Od strachu som bol síce celý posratý, ale na nejaké vylučovanie som zabudol v momente a upaľoval stade kadeľahšie.

Škoda, že vytunené anakondy nedostali k dispozícií aj zodpovedajúce navýšenie rozpočtu a scenáristickej a technickej originality. Inak je to ale relatívne zvládnuteľný počin s Davidom Hasselhoffom ako paródiou Douglasovho lovca z LOVCOV LEVOV a sexi herpetologičkou, aj napriek tomu, že dusnú džungľu vystriedal obyčajný východoeurópsky les ako máme všetci za humnom...

Koľko gigantických údov pritiahne jediná anakunda ? Využite našu jedinečnú ponuku na plavbu čarokrásnou prírodnou scenériou, v plnom luxuse a so skúseným sprievodcom.! ___ Viac hadov neznamená nutne viac zábavy, ale inak toto pokračovanie rozhodne nesklamalo. Ed Neumeier má vedu rád a tak sa snaží aj o skutočnú zápletku s orchideou. Tie na Borneu, tak ako ostatne na celom svete, nájdeme, ale anakondy tam rozhodne nežijú, jedine tak v ZOO.. Inak je to hlavne o tom ako sa vedec pod tlakom ambícií stane zlosynom. ___ Poučenie cynika: Tú prekliatu džungľu treba vybetónovať! Vlastne už netreba. Borneo je tak zaplienené plantážami olejnej palmy, že žiadna taká poriadna hadica by tam už teraz neprežila.

Bývalá kráľovná krásy Sabrina predviedla žeravý erotizmus videoklipov na úroveň, kam sa už ďalej príliš ísť nedalo. Pozerať sa na to dá dlho, ale to už iba s vypnutým zvukom.. A niektoré iné jej klipy sú pritom možno ešte horúcejšie...

Psychologizácia úspešná, misia splnená! Prekvapivo takmer chýba akcia – a jej totálne upozadenie ma tak šokovalo, že vlastne neviem, či za to mám hviezdičku pridať, alebo ubrať.... Skutočne som nečakal, že to bude tak chytré a z RoboCopa vlastne urobia psychologický film. Tlieskam takej odvahe a teším sa na dvojku, kde sa snáď zase trochu poriadne rozstrieľa...

Nepridám sa k tým, čo ten projekt celý hneď odsúdia do čiernych pekiel, ale ani nebudem tvrdiť, že sa to nejako vydarilo... Nevydarilo. Nápady pritom neboli márne, ale všetkym zučastnenym s postupujucou stopažou akosi mäkol mozog... A kedže malokto bude mat trpezlivost pozriet všetky 4 časti – ostatne aj mne na konci už riadne zlyhávala – ponúkam podrobný popis. ___ Ani 10 rokov Robovho pôsobenia („najlepšie kúsky na kazetách!“) nezastavilo psychotických maniakov v Delta City, najbezpečnejšom meste sveta. Konflikt tentokrát pokračuje v OCP, ktoré zakázalo ostrú muníciu na základe podivného psychologického tvrdenia, že zločinci zabíjajú iba keď sú pritlačení k múru – pričom všade pobehujú tlupy totálnych magorov...___ RoboCop je depresívny, objavujú sa tu akési šachové partie s minulosťou a veľmi ľudský rozmer pasáže s masovým vrahom... čo je nesúrodý zlepenec nesúrodých scén, samých osebe zaujímavých, ale tažko spolu zlučitelnych – hlavne bez talentovanej réžie. Hoci sa tu vyskytnú aj naozaj temné sekvencie, v lepšom prípade sú zrežírované strašne rutinne, v horšom iba strašne.___ Je až neuveriteľné, koľko sa do toho krátkeho filmu zmestilo motívov, je to asi 5 rozličných pribehovych rovin, z ktorých je ťažko vyvodiť, čo sa bude diať. Je tu geniálny vedec, solitér, ktorý za 10 dní zvládne systém, z ktorého sa všetci poserú, zložité a prerušené rodinné vzťahy, veľká morálna dilema… RoboCop je zmietaný, je to úplná dekonštrukcia hrdinského motívu a súčasne konečné potvrdenie jeho ľudského rozmeru, ktorý bol plne dotiahnutý až v novom filme. To všetko pritom s minimom akcie (na ktorú neboli peniaze) a bez jasných záporákov, čo vzbudilo celkom zaujimavé oćakávania. ___ Bohužiaľ, 2. diel je tupý ako kýbel gitu, prináša toľko nelogických blbostí, až strach – Robo prenasleduje druhého Robocopa, je absurdné, že by za 10 rokov nevymysleli nič lepšie alebo aspoň vyzerajúce inak! – jeho jediné vylepšenie je, že páli z dvoch zbraní namiesto jednej... – RoboCopovo počínanie v prevleku na čiernom trhu je potom už čistá paródia ... a spôsob, akým sa z neho stane vyhnanec, ako vpláva do typického klišé „sám proti všetkým“ – svojim bývalým partnerom, je absolútne nelogický. Na konci sa potom tie dve plechovky mlátia ako nejakí monštrózni ožrani. No spánombohom ľudia! Kym po prvom dieli som mal záujem, po druhom už nebola žiadna chuť dopozerať to. ___ Sice som vytrval – ale nemusel. 3. časť sa totiž definitívne mení na dementne nezmyselný western style, kde akoby 2-krát RoboCop malo znamenať 2-krát viac zábavy, hoci vždy bojuje iba jeden – napr. v idiotskej scéne, kde policajný kyborg odstráni snáď celý policajný zbor a kde 3 ženské, ktovie ako, v mihu odnesú skolabovaných 245 kg kovu a 5 kg ľudského tkaniva, prevažne mozgu... Jediným dobrým tak zostávajú cynické správy vynajdené Neumeierom ešte pre Verhoevena, kde napr. celé predstavenstvo OCP zomrie naraz náhle na infarkt a doktor prehlási, že: „také veci sú dnes bohužiaľ celkom bežné...“ ___ Napokon prinesú zošaleni tvorcovia postavu ešte horšiu ako celé OCP, ktorá chce pre zmenu zničiť celý svet evolúciou apokalypsou a celý ten galimatyáš letmo nahodených postáv dospeje namiesto zaujímavých konštelácií akurát k tomu, že každý bojuje proti každému, za účasti neuveriteľne drevených akčných scén (dokonca spomalených guliek v lete). Strieľa sa tam strašne veľa – ale načo doňho vlastne pália ? - a bez šmrncu a RoboCop č. 2 (ten "zlý") použije kladivo na umlátenie policajta, hoci má sám ruky kladivá. Mladý týpek tam má prístroj, ktory zruší RoboCopove obvody, ale najprv nechá postrieľať celú zásahovku… atď. ___ A k tomu telenovelová zápletka - RoboCop tu má dvoch otcov, aj on sám je otcom, v závere sa všetko hrozne samoúčelne toči len okolo toho, že akože emócie a psychológia… a iba na pozadí toho je SAINT, program, ktorý všetko ovláda, proti LÉGIÍ, ktorá dokáže všetko zničiť. Pekny bordel teda!___ Mimochodom, autorom scenára, aspoň ako je napísané v titulkoch, nie je Ed Neumeier, ako je tu uvedené (tomu by som uveril maximálne tak pri prvej časti), ale Brad Abraham a Joseph O´Brien.

V porovnaní s posledným filmovým pokračovaním to vlastne nie je až taká katastrofa.... Rozmyšlam, ako to, že to nikdy nedostal do ksichtu...

Deťom nestačil animovaný seriál o Robocopovi... A kto vládne kinám ?

Bez Verhoevenovho talentu prechádzať zľahka medzi extrémami je to len tradične nafúknuté pokračovanie, kde musí byť všetko väčšie a lepšie a ktoré aj po rokoch zaujme výbornou trikovou stránkou.. - a baví, to sa nedá poprieť. Je však škoda, že iba to, pretože Frank Miller naskočil na rozbehnutú kovošrotovú linku viac než len dobre. Bez okolkov hupsne už pri titulkoch do priam apokalyptickej zločinnosti, máme tu aj viac rodiny a na pozadí opäť veľká politika všemocnej korporácie OCP. Fyzicky brutálne násilie, potrhlý humor, zbastardelé deti – to všetko bez problémov zapadá do zvráteného sveta blízkej budúcnosti, aký načrtol Ed Neumeier. Akurát chudák Robo nemusel byť bledomodrý!

Hoci som do toho nikdy nebol veľkým nadšencom, musím uznať, že ten film zreje ako víno - a to sa stane máloktorej klasike 80. rokov. ROBOCOP totiž vôbec nestarne tým, čo je na ňom naozaj dôležité a čím menej sa naň nahliada ako na nejakú akčnú blbinu. Spôsob, akým Verhoeven strieda cynizmus, aký sa v hollywoodskom mainstreame ani dnes príliš nevidí, s humorom rôznych typov a náhlymi odzbrojujúcimi scénami plnými citu, je číre majstrovstvo, podobne ako veľmi plynulé striedanie hľadísk a realít - od objektívneho pohľadu filmovej kamery-rozprávača, cez náhľad televízneho diváka, ktorý vytvára informáciu o celom svete aj duchu doby, až po súperenie subjektívneho a neutrálneho vnímania človeko-stroja. Politicko-korporačné intrigánske pozadie, ktoré zasahuje do schematického archetypálneho príbehu krížiaceho western a frankensteinovský motív, dosahuje takej moci, že si pripravuje vlastnú záhubu, rozkladá sa zvnútra. Myslím, že na svoju dobu, primitívne čiernobielych, silácky humorných a často bezducho chlapáckych 80. rokov Reaganových triumfov to už chytrejšie byť nemohlo... Aj humor tohoto filmu sa cynicky vysmieva buddy filmom a obracia klišé: nie hrdina prišiel o rodinu, ale rodina prišla o neho. Vďaka tomu, ako dokázal Verhoeven umne namiešať bleskové striedania nálad a hľadísk (hoci neskôr to dotiahol do ešte väčšej dokonalosti), je RoboCop stále prekvapivo funkčný ešte aj dnes, nenudí a odhaľuje svoje skutočné nadčasové kvality. Úplne fascinujúce potom je, aký prognostický je vzhľadom k dnešnej situácií v Detroite, mestu, ktoré bolo ešte relatívne nedávno Mekkou amerického priemyslu, a dnes je z neho rumovisko plné duchov...