SeanLSD

Toto je samozrejme predovšetkým pre tých, ktorí vedia, na vlastnej koži poznajú a sú doma v tom, o čom to tu celé kráča.

Tak toto éčko nebolo moc vydarené. Všetky podstatné prísady v ňom boli, ale výsledný mix zlyhal. Pokus adaptovať najväčšieho klasika žánru sa inšpiroval celou generáciou veľmi vydareného feťáckeho filmového matrošu. Bohužiaľ nie každý je Danny Boyle alebo Darren Aronofsky a celá tá dobre mienená snaha umiesiť dobrý fet vyznieva neautenticky a pokrivkáva aj vo vlastnom remesle. Ako vravím - tento dealer nebol podrazák, ale druhý raz by som už od neho nekúpil.

Nemyslím si, že je to ktovieako vydarené (hlavne v porovnaní s predlohovými poviedkami), ale má to tú škótsku špinavú sídliskovú autenticitu a kdesi pod ňou pulzuje ešte aj deväťdesiatková živelná drogová atmosféra.

Úctyhodný montážny výkon, ukazujúci obludnosť Stalinovho kultu osobnosti a perfektnú organizovanosť sovietskej štátnej propagandy... -  ale zvládnuť celý ten film je ako sedieť na niektorom z tých nekonečných zasadaní komunistických funkcionárov, kde sa stále do nemoty omieľa to isté...  - unikátny vhľad do dejín je to teda hneď viacerým spôsobom.

Ak by ste sa k tejto surrealistickej hororovej groteske dostali náhodou a nie preto, že vyhľadávate filmový bizár, veru neviem, či by som vás ľutoval alebo vám závidel. Zmätok nastáva už keď si uvedomíte, že hlavné postavy sa volajú Georgeous a Fantasy. A keď takmer jediná mužská postava zahlási: "Leone said, your music is better than Morricone´s", malo by vám byť všetko jasné... - ale nebude. Ak má tento film nejaké príbuzenstvo, tak nejde o Leoneho, ale Argenta. A podobne ako SUSPIRIA z toho istého roku je to číra filmová imaginácia, ktorá sa ťažko popisuje slovami.

Začiatok je mega. Bezuzdný Kazach Bekmambetov to napálil do Hollywoodu so sebe vlastnou brutalitou. Postavičky a ich praktiky sú luxusné a lúzerský chlapček James McAvoy je na ceste k závratným výšinám majstrovstva hereckých premien. Ku koncu to trochu slabne, je to už hlavne digitál a guľky lietajúce do zákruty na základe rozhodnutí Osudu. No a tajomný rád z východnej Moravy, to je poistka, o ňom by som chcel vedieť viac. Či náhodou nepijem pivo s jeho príslušníkmi...

Ako natočiť dokument o neprítomnom objekte, to je otázka hodná teoretického rozboru. Radikálny Kunderov postoj k medializácii vlastnej osoby je samozrejme provokatívny a logicky v prípade osobnosti takého formátu vyvoláva zvedavosť a túžbu prekonať túto prekážku. Film je prehľadný a prináša nejednu zaujímavú informáciu aj pre tých, čo sú s kunderovskými reáliami dobre oboznámení, vrátane početných audio a video záznamov samotného autora, skrývajúceho sa za svoje diela. Najzaujímavejšie ale je, že dokáže dosť presvedčivo obhájiť opodstatnenosť Kunderovho postoja. Touto snahou a aj zameraním na konkrétnu otázku tak pôsobí ako protipól k minuloročnej kontroverznej Novákovej knihe, ktorá je síce tiež plná zaujímavých svedectiev, ale orientovaná vyslovene bulvárne, plná zbytočného balastu a voči Kunderovi extrémne negativistická.

Skutočne smrteľná festivalovka, počas ktorej cítite, ako starnete - a do konca by sa dalo aj zomrieť. Naozaj dlhé, statické zábery ma nikdy príliš neoslovovali, ale tu sa mi zdala aj estetická kvalita záberov a výpovedná hodnota príbehu minimálna. Ani ztoho Gruzínska si tam okrem jazyka človek bohvieako neužije... Začínam byť opäť ostražitý na festivalovo úspešné tituly, či nie sú iba zásterkou pre ukrutnú nudu.

Ani náhodou. Ako človek s titulom z filmovej vedy by som vedel napísať zo šesť esejí o tom, prečo je to dobré... a prečo si to možno zaslúži aj tú Zlatú palmu z Cannes. Týkalo by sa to pravdepodobne najčastejšie originálneho spojenia všetkých troch telesných žánrov, teda melodrámy, pornografie a hororu. Ale subjektívne je tá originalita na úkor všetkého ostatného, čo robí film príťažlivým (vrátane intelektuálnej príťažlivosti) a pre mňa bol TITÁN len nehorázne otrasný a nezvládnutý film. Aj ako fanúšik francúzskeho extrému a body hororu všeobecne som v tom nenašiel skoro nič.. dôsledné... prepracované... estetické či antiestetické... dokonca ani ten sľubovaný filmársky manierizmus. Samo osebe zaujímavé spojenie melodrámy, pornografie a hororu na základe svojho námetu tu bolo realizované násilne, nezmyselne a nepremyslene. Režisérka asi chcela - mala - veľa čo povedať svetu - ale mne osobne to nedokázala vôbec pretlmočiť a považujem jej ocenený film za fakt iba prázdnu pseudointelektuálsku pózu - a navyše nudnú. Najzaujímavejší argument ohľadom toho, ktorý som počul, znie, že pre dnešnú generáciu sa pózerstvo stalo už tak veľmi prirodzeným, že sa v póze nachádza vlastne stále a takéto dielo je potom prirodzenou, zo svojho pohľadu nepózerskou, generačnou výpoveďou. Hm.

Myslím, že som CASINO ROYALE od premiéry v kine druhý krát ani nevidel... a napriek tomu stačí, aby sa o 15 rokov neskôr objavilo v NO TIME TO DIE meno Vesper Lynd a do očí mi vhŕkli slzy.