SeanLSD

Vzhľadom k zaujímavej téme dosť povrchná jednohubka zo zaujímavého prostredia, na ktorej najviac zaráža fakt, že vôbec nikde nepriznáva, že je výrazne sploštelým a osprosteným remakom (a adaptáciou) filmu HLBOČINA (THE DEEP) z roku 1975 a rovnomenného románu Petera Benchleyho... ale ako na oddychovku sa na to dobre pozerá, je to slnečné, optimistické a sexy.

Fantastický kolorit Ameriky na prelome storočí, živelne búrlivej rozmarnosti i hlbokých sociálnych rozporov v dômyselnej freske dávno pred Scorseseho veľkofilmami, ktorý v prvej hodine preskakuje z veľkého celku k výstižným a fantasticky charakterizujúcim detailom tak majstrovsky, až mi vyrazilo dych ! Filmové týždenníky vynikajúcim spôsobom uvádzajú do dobovej atmosféry a súvislostí a hudba vytvára pocit rozpustilej, bulvárnej epochy. Forman sa nezaprie – z filmu zreteľne trčia charakteristické rysy jeho skoršej tvorby – trápnosť mužov dvoriacich sa ženám, zábavy, škandály, vynikajúco plné charaktery, detaily a situácie, i nanajvýš prekvapivý vývoj postáv. A s akou ľahkosťou prechádza od zábavy k tragédií ! - od výživného a vyčerpávajúceho popisu doby a prostredia k príbehu, ktorý sa z toho prúdu života nenápadne vydelí, so všetkým potrebným napätím a stále aktuálnou témou rovnosti, tolerancie a spravodlivosti. Veľká škoda, že ku koncu je to už príliš naťahované a dovtedajší elektrizujúci náboj dosť vyšumí.

Málo filmov má pre mňa takú dôverne osobnú tematiku, ako práve VLASY. Sám som za svoje právo nosiť ich dlhé bojoval roky rokúce s rodinou, učiteľmi aj okolím – a vlastne dodnes bojujem, akonáhle mi trocha podrastú. Sám som ten najväčší hipík, čo ešte dneska môže existovať. Nepracujem pravidelne, nežijem konzumne, nekupujem kraviny, nezarábam a nemíňam, nemám trvalé bydlisko, nezakladám rodiny, neplatím hypotéky, nerešpektujem zákony... tak prečo je mi potom tento slávny emblematický film taký odpudzujúci, prečo ma tak hrozne nudí ? Bude to zrejme tým, že muzikál ako žáner, navyše bez výraznej ( tu vlastne akejkoľvek ) formy mi nič nehovorí, ale nepochybne hrá svoju rolu aj fakt, že jeho hrdinovia sú hrozne nesympatickí a ukazujú vlastne odvrátenú stranu hnutia hippies, tú naozaj príživnícku, drzú, špinavú chásku povaľačov a nevzdelancov, čo sa zakrývajú vzletnými frázami, ale v podstate sa egoisticky zaoberajú iba svojim vlastným blahom... Vtedy sa čerta starám o nejaké vlasy !

Už roky som čakal na dobrú príležitosť ( pretože možnosť bola kedykoľvek ) pozrieť si zrejme jedno z najlepších – a určite najobľúbenejších – diel vo filmovej histórií. Tá najvhodnejšia prišla 3 dni potom, čo pustili kamaráta zo psychiatrie kde bol za pokus ublížiť si, a 2 dni potom, čo sa iný známy obesil deň potom, čo sa zo psychiatrie, kde ho "liečili" elektrošokmi, vrátil. Na popud toho, čo mal väčšie šťastie, sme si PRELET pozreli, a prekvapivo, veľmi mi spravil náladu. Nevedel som si predstaviť, že sa bude dať česká formanovčina tak dôsledne preniesť do amerického filmu, že taký vážny námet bude tak neuveriteľne zábavný, ani že to neprestajné hysterické tlachanie a prekrikovanie bude mať toľko významov a podnetov.

Možno keby sa tam nemotal ten prerastený ogloj chorchoj, stratený ďaleko od domova, mohla to byť celkom slušná komorná dráma o parte vojakov stratených v teroristickom zázemí, hlboko na území Talibanu. Takto však z toho zostal iba film o obrovských červoch bez obrovských červov, ktorý sa nechytá na jedinú scénu starého dobrého CHVENIA.

NOW YOU SEE ME je ako predstavenie jeho hrdinov - bombastické, dynamické, cool... na povrchu prepracované, vo vnútri záhadné a pritom zamerané predovšetkým na odlákanie pozornosti od toho, ako sa niekomu z vrecka nenápadne vyťahujú peniaze. A že som sa týmito kúzelníkmi "odtrhnutými z reťaze" nechal oklamať rád ! Veď ide predsa iba o show... A tú predviedol ich tajomný šéf aj náš známy režisér vskutku "titánsku" !

Ľahko sa stratiť v labyrinte sugescie... Zatiaľ iba jediná zásadná námietka : Polícia nevyšetruje ? Stratí sa obraz za 25 melónov, potenciálne podozrivý sa motá okolo bez nechtov, s rozbúraným barákom a v záchvatoch šialenstva z prekopaných vrstiev podivných spomienok, a nikto nič...? Okej. Pamätať si budem TRANZ hlavne vďaka tomu, že je to po dlhých rokoch prvý film, kde Vincent Cassel nehrá toho najväčšieho magora ( a vďaka psychoidnému a pritom uveriteľnému výkonu McAvoya očakávam FILTHa stále nedočkavejšie ) a jeden z úplného minima filmov, kde auto horí... horí... horí... a nevybuchne ! Boyle sa veľkým oblúkom vrátil ku svojim slávnym začiatkom v hravej premakanej réžií kompletne prekrývajúcej originálny, no trochu moc prechytračený scenár. Neuveriteľných príbehov, rozuzlení a zhôd okolností sme už videli, ale takáto úchvatne zneisťujúca a čiste výtvarná réžia idúca do vnútra človeka, to bol ten skutočný zážitok. Naposledy som takto brilantne prepletené subjektívno postavy s objektívnym svetom filmu v áčkovom balení videl tuším v HRANICIACH ŽIVOTA.. ___ PS: (McAvoy, McGregor, Boyle a Welsh - tu je príliš veľa súvislostí! - žeby ma niekto zhypnotizoval, vsugeroval mi dačo a potom ma donútil zabudnúť, alebo ma donútil niečo zabudnúť a potom mi vsugeroval niečo iné namiesto toho ...? A teraz sa vynára príliš mnoho náhod ? a nejako to celé proste nesedí ?!) ___ PS2: Čo ale TRANZ predvádza skvele: že psychiatrická terapia môže byť rovnako nesmierne účinnou, prospešnou a potenciálne veľmi mocnou liečebnou metódou, účelovým prostriedkom, zbraňou... ako aj znôškou neuveriteľných, síce znejúcich hodnoverne až exaktne vedecky, ale pritom stále iba kecov...

Petersen sa vrátil na more, nie však ku kvalitným scenárom. Na tak veľkolepú katastrofu i rozpočet bohovsky málo muziky v až podozrivo krátkom filme. No, človek sa zatiaľ aspoň nestihol nijako zvlášť nudiť, ale ani nešlo o žiadny zázrak. V dobe čoraz dlhších a rozvleklejších veľkofilmov už len samotná dĺžka hovorí o jednohubkovom zámere. Pritom bol dosť drahý na to, aby sa mu scenáristicky venovala väčšia pozornosť než remakom nejakých idiotských hororov. Veď aký potenciál má táto téma ! Rozhodne väčší než aby z neho vytĺkli iba zopár efektov a zbierku klišé. Ostatne, stačí si spomenúť, čo so zbierkou klišé a katastrofou veľkej lode dokázal spraviť James Cameron...

G. Clooney a M. Wahlberg vymenili púšť (TRAJA-) za more a cynizmus (-KRÁLI) za úprimnosť. Našťastie sa vyhli pätosu, ale zrejme zásluhou dabingu mi emócie v tomto filme prišli nemastné-neslané, hoci všetci mali charizmy na roydávanie. Svoje role odohrali dokonale, rovnako ako búrka, dokonalá nočná mora, no nie už James Horner, ktorý tu bol otravný a sentimentálny tak, ako býva inokedy emotívny a dychberúci. Som z tých, čo ich more desí, i keď sa usmieva, tak neviem, prečo ma ten heroický boj party prostých pracovitých chlapov proti nepredstaviteľnému monštru nechytil viac. Chcelo to menej rodiny a sentimentu ? Ale o čom by to potom vôbec celé bolo ?

Dnes pôsobí tento film až neuveriteľne oldschoolovo a o to príjemnejšie, napriek všetkému, čo sa stalo tisíckrát ohraným klišé. Je neuveriteľné, čo dokázal Clint Eastwood vo veku, kedy sa už mohol odobrať na zaslúžený odpočinok ( a to nemám na mysli len kondičku ) S NASADENÍM ŽIVOTA herecky a NEZMIERITEĽNÍ režisérsky mu zaistili štart k ďalším 20 rokom pozoruhodnej ( a pozoruhodne plodnej ) tvorivej kariéry. Sergio Leone mal kedysi pri výbere dobrú ruku – Clint je ten, čo vydrží najdlhšie, až do konca a ak padne, tak posledný...